Project I.G.I.

Project I’m Going In (ďalej IGI) bol jedným z adeptov na otestovanie. Nakoniec vyhral privilégium byť otestovaný mojou maličkosťou a No One Lives Forever muselo chvíľu počkať. Už po prvých momentoch som sa však tešil z toho, aký mám výborne vyvinutý zmysel pre rozpoznávanie hier dobrých a tých ešte lepších. Jednoducho, NOLF je hra dobrá no hra IGI je ešte lepšia.

Kde bolo, tam bolo, existovala jedna veľmoc, ktorá sa zmietala vo svojich vlastných problémoch. Nebudeme veľmoc menovať, pretože by sme si ešte znepriatelili rusky orientovanú frakciu nášho parlamentu. Jednoducho, v jednej veľkej postkomunistickej krajine došlo k ukradnutiu niekoľkých jadrových hlavíc. A len jeden človek vie, kde sa nachádzajú. Čo myslíte, čo robí v Rusku mafia s takým človekom? Samozrejme, do čiernej diery s ním a dvakrát denne masáž kladivom. Hráč, teda vy, sa ujímate role bývalého SAS vojaka – Davida Llewelyn Jonesa, ktorý bol poslaný na sebevražednú misiu, získať naspäť nukleárne zbrane a zabrániť druhému Černobylu.

Prvý pohľad na hru mi v duchu šepkal niečo o FPS (3D akcii z vlastného pohľadu). No už po prvých krokoch som zistil, že tu pôjde o niečo úplne iné. Prvé akcie vyzerali ako lezenie po rebríku, tiché odstránenie vojaka zo strážnej veže, vpadnutie do prízemia budovy a hacknutie počítača za účelom vyradenia bezpečnostných kamier. Už z tohto si asi mnohí z vás urobili predstavu, ktorú by som mohol chrakterizovať ako mierne akčnejší Thief odohrávajúci sa v súčasnosti mixnutý s poriadnou sniperskou akciou.

Innerloop pod hlavičkou Eidosu nám teda priniesol pekné potešenie, ktoré po piatom Tomb Raiderovi Eidosu prinesie konečne nejaké peniaze. Po viacerých prejdených misiách by sa hra tiež dala prirovnať k staršiemu Hidden & Dangerous. S tým rozdielom, že na tejto misii ste kompletne sám. V praxi hra funguje asi tak, že misia začína krátkym InEngine introm, v ktorom hráča oboznámia s aktuálnou situáciou vychádzajúcou z doterajších skutočností. Nasleduje výsadok do blízkosti objektu záujmu a s jedným guľometom si idete pre smrť alebo pre splnenú misiu. Samozrejme, že zastreleným vojakom môžete zobrať zbraň a to aj takú, ktorú ešte nemáte vo výbave. Ak sa vám teda podarí zastreliť napríklad snajpra na vyhliadkovej veži, môžete vyliezť za ním a s jeho zbraňou vystrielať celú základňu. Záleží len na vás ako sa rozhodnete. No omnoho zaujímavejšie je zobrať nôž do ruky, podrezávať vojakom hrdlá, vyhýbať sa kamerám a zmiznúť skôr ako sa rozozvučia sirény poplachu. Mierne mi hranie pripomínalo film Rambo a jeho americkú hrdinskosť, ktorá sa značne rozpína aj v IGIm. V porovnaní s touto hrou bol však Rambo príliž veľký šoumen.

Vy ste sám, pracujete sám a zabíjate sám. A to v plejáde misií, ktoré si budete pamätať ešte dlho po dohraní tejto hry. Od jednoduchých hľadaní dokumentov v nepriateľskej základni, cez misiu GOD, až po prepadnutie obrneného vlaku na nástupišti niekde v Rusku. Určite sa pýtate, čo je to za misiu – GOD. Trojpísmenová charakterizácia je pomenovanie vojaka, ktorý zabezpečuje chrbát svojim kolegom z veľkej vzdialenosti len za pomoci sniper pušky. Jednoducho, vystrielate celú zrúcaninu nejakej samoty na kopci, zaujmete pozíciu a už počujte výsadkový vrtulník červených bariet, ktoré majú za úlohu vyslobodiť zajatca zo základne. Vašou úlohou je prekaziť plány vybiehavajúcich vojakov.

Bol to len jeden z nádherných príkladov rôznorodosti misií, ktoré je radosť hrať. K dispozícii máte všetky klasické zbrane západnej výroby ako je Beretta, M16, brokovnica JackHammer, Light Antitank Weapon, Desert Eagle, Glock, rôzne druhy granátov a mín, ... Zbrane beriete aj od nepriateľov, ktorí reprezentujú továrne slavného Kalašnikova (AK47), či brokovnice Spas. Na jednej strane sú to zbrane klasické, ktoré neprinášajú nič nové, no na strane druhej je hra ešte viac autentická, pretože behať po rusku s nejakým vrhačom votreleckých zárodkov by asi nebolo to pravé. Okrem týchto nástrojov smrti má vojak SAS k dispozícii aj klasický digitálny infra ďalekohľad s maximálnym zoomom a s detekciou ruských, vystrašených, búchajúcich srdiečok. S týmto zariadením môžete vojaka odhaliť aj pri hlbokej tme, či hustej hmle za asistencie tuhého dažďa. Navyše má Jones k dispozícii aj satelitnú mapu, s ktorou si rovnako môže zoomnuť akékoľvek miesto na mape. Od jednoduchého vysokého prehľadu sa satelitom môžete pozrieť až na typ zbrane, ktorú drží približujúci sa vojak. Je to trocha nespravodlivé, pretože doslova vidíte za roh a v momente, keď sa vojak ku vám otočí chrbtom, stačí vybehnúť z bezpečného úkrytu a uštedriť mu jedno tetovanie nožom. Nápad s digitálnou mapou je šikovný a možno aj naozaj používaný v západných krajinách.

Grafika je jedna báseň. Počul som, že v hre je použitý engine z nejakého leteckého simulátoru, no rozhodne to tak nevypadá. Postavy a všetky objekty sú z blízka veľmi detailné. Rovnako detailné ako je mapa rozľahlá. Jeden z hlavných prvkov, ktoré sa mi na hre páčia je fakt, že môžete ísť takmer kamkoľvek. Ak si poviete, že tam na ten kopec na horizonte vyleziem, tak si tam jednoducho môžete vyliezť a odtiaľ obzerať romantiku ruskej základe v horách. Niektoré misie sú napríklad tak stavané, že jednoducho musíte prejsť tri reálne kilometre, aby ste sa dostali do extrakčného bodu. Medzitým vás však ohrozujú T34, vrtuľníky (s československým znakom na chvoste!) a snajpri, jednoducho nič jednoduché ;-). V hre ma poriadne mrzela absencia ovládania vehiklov, ktoré sa povaľujú po bojisku. Od nákladiakov, cez džípy, tanky a vrtuľníky sa tu totiž nachádza úplne všetko. Myslím, že hra by s takouto možnosťou už dnes bola doslova No.:1. No potešenie z hry vám určite spríjemní fakt, že guľky vylietavajúce zo zbraní hráča, či nepriateľa rozlišujú materiál, na ktorý narazia. Chcem tým povedať, že napríklad drevená stena kadibúdky sa dá bez problémov prestreliť a osadník vo vnútri zastreliť, no napríklad od železných mosotvých podpier sa guľka odrazí ako nič. Tak sa môže stať, že keď vidíte, že v budove sa čosi hýbe, stačí zobrať do ruky tažký guľomet a z vonku urobiť z budovy sito.

Zvuky a hudba sú na úrovni. Veľmi som si pochvaľoval hlavne autentické zvuky jednotlivých zbraní, ktoré je radosť používať. Ostatné zvuky sú tiež na úrovni a prakticky sa rovnajú realite. Hudba bola väčšinou ponurá, ktorá veľmi dobre sadla k plíženiu sa za ruskými krkmi.

Osobne ma trochu mrzí absencia multiplayera, ktorý mohol byť totálne revolučný a celej sérii Delta Force hravo natrhnúť... úsmev. Jednoducho už len pri predstave, že si svoju sniperku hodíte na plece a vyleziete na najvyššiu horu a odtiaľ zabezpečujete svojich kamarátov proti teroristom strážiaci nejaký objekt, ma doslova chytá eufória. Bohužiaľ multiplayer tu nieje.

Project I.G.I je jedným z najlepších titulov tohto roku. Osobne mám už po krk všetkých Gunmanov a podobných “duchaplných” akcií, ktoré človek prejde za jedno poobedie a ani sa poriadne nezabaví. Tu máte priležitosť prejaviť svoje taktické myslenie a trochu sa zahrať na záškodníka SAS. Napomáhať vám v tom budú excelentná grafika a autentické zvuky, čo si viac môžete priať? Snáď už len ten multiplayer a možnosť ovládať tie bojové vozidlá.