Dungeon of Dead

A) Chceš-li zaútočit na orka, otoč na stranu 88.

B) Chceš-li ustoupit dříve, než vás ork spatří, vrať se zpět na chodbu a otoč na stranu 62.

C) Ak si chceš prečítať recenziu na “Bludiště hrůzy”, nikam nelistuj a čítaj ďalej…

“C” je správne!

“Bludiště hrůzy” je prvá časť novej série gamebookov - kníh, v ktorých si každý čitateľ môže vybrať vlastný priebeh a záver dobrodružstva, pretože sa v roli hlavného hrdinu rozhoduje, ako bude jednať v rozličných situáciách. Vhodným (či skôr šťastným?) výberom si môže život zachrániť, alebo ho stratiť, môže poraziť zlo a získať poklady, ale aj zanechať svoju kostru ako varovanie nasledujúcim hrdinským výpravám. Príbeh má niekoľko možných koncov, takže aj keď na záver vyviaznete z bludiska hrôzy živí a viac-menej zdraví, oplatí sa začať znova od začiatku, čo ak tentokrát narazíte na lepší (alebo aj horší) alebo celkom iný koniec. Ak ste ešte nikdy nečítali gamebook, “Bludiště hrůzy” môže byť celkom dobrým začiatkom.

Hrdinom príbehu je (pozor, prekvapenie!) samotný čitateľ, alias bojovník vysoký 5,9 stopy, vážiaci 150 libier (jedna libra je tuším 56 Sk, takže si to môžete prepočítať sami, je to skutočne vysoko vážený bojovník, veď aj priemerný plat na Slovensku je zhruba rovnaký), medzi jeho ďalšími charakterovými vlastnosťami nechýba ani meč a tesák. Okrem toho má plný batoh zbytočností, ktoré sa v hre prakticky nevyužijú. Takýto je teda sympatickejší z dvojice hrdinov. Druhý, vedľajší hrdina je “nebohý, hladový půlčík jménem Laurus”, ktorého jedinou sympatickou vlastnosťou je, že vie, kde sa nachádza jaskyňa čarodejníka Kalmana, plná pokladov. Ak aj vy pri slove “poklad” inštinktívne stisnete meč v dlani a zahoríte spravodlivým hnevom voči temným čarodejom, ktorí sa s vami nechcú podeliť, nebude pre vás ťažké vžiť sa do role statočného bojovníka. (V knihe je to síce popísané trochu poetickejšie, ale toto je recenzia.)

Teraz poďme trochu počítať. Kniha má 128 strán, rozdelených na 52 častí. Väčšina častí má dve pokračovania. Knihu môžete prečítať 720 rôznymi spôsobmi. Nemusíte skúšať všetky, chcel som tým len povedať, že príbeh, ktorý si prečítate, bude pravdepodobne aspoň trochu odlišný od príbehov, ktoré si v rovnakej knižke prečítajú vaši známi. Najdlhší možný príbeh má 58 strán (takmer polovica knihy), najkratší má 17 strán.

Kniha má 10 rôznych koncov, z ktorých 4 by som označil ako “zlé” (vaše vnútornosti poputujú do vnútorností nejakej príšerky), 4 ako “mierne dobré” (domov sa vrátite živí, zdraví a chudobní) a 2 sú “výborné” (rozbijete jackpot a hubu zlého čarodejníka). Zo spomenutých 720 rôznych príbehov vedie 98 (14%) ku zlému koncu, 470 (65%) k mierne dobrému a 152 (21%) k výbornému. Táto štatistika je však (ako každá poriadna štatistika) mierne skresľujúca, pretože dobré konce zvyčajne patria k dlhším príbehom, takže sa viac rozvetvujú. V skutočnosti, keby ste sa na každej križovatke rozhodli náhodne, máte šancu 16% na zlý, 76% na mierne dobrý a 8% na výborný koniec (na porovnanie: je to asi rovnaká šanca, ako dostať sa na vysokú školu).

Gamebook je celkom šikovne urobený, najmä na začiatku sa veľmi pestro rozvetvuje, trochu menej impozantný je záver. Asi tak, že v dungeone môžete a nemusíte nájsť zlatý kľúč, ktorý je vám na koniec rovnako zbytočný ako všetky ostatné haraburdy. Ďalej ma prekvapilo, že v jednej vetve príbehu (1-12… 13-14… 19) hlavný hrdina povzbudzuje Laurusa slovami: “Není to tak hrozné. Tenhle brouk není o moc větší, než ti mravenci. Jistě, má ošklivá kusadla, ale je to alespoň brouk ohnivý, jeden z nejmenších obřích brouků.” Krásne slová, ktorými môžete vylepšiť náladu kamarátom na stanovačke pri útoku divokého hmyzu, lenže v tejto vetve príbehu sa “ti mravenci” vôbec nevyskytujú! (“Mravenci” sú vo vetve 1-12… 13-14… 17-18: “Au! Au! Au! Mravenci! Pomoc! Oni mě koušou! Au! Oni mě žerou! Pomoc! Au!…”)

Celkovo hodnotím “Bludiště hrůzy” ako fajn gamebook, pretože nemá žiadne zložité pravidlá a obsahuje veľa možností. Napríklad bez ohľadu na to, čo urobíte v prvých troch ťahoch, môžete sa dostať do víťazného konca, samozrejme, vždy trochu iným spôsobom. Existuje dokonca 8 ciest ako sa dostať do víťazného konca a miestnosť so zlatým kľúčom (ktorá na prvý pohľad vyzerá ako povinný centrálny bod knihy) pritom zďaleka obísť. Napriek zložitému skákaniu po stránkach vám nehrozí, že sa zamotáte v kruhu, dej postupuje neodvratne vpred. Slabou stránou knižky je, že rôzne vetvy príbehu sa na seba podobajú viac, ako je nutné (napríklad: rôzne príšerky, ale rovnaký priebeh a výsledok boja) a že všetky zlé konce (rovnako ako všetky mierne dobré a všetky výborné konce) sa na seba dosť podobajú. S týmto sa mohli autori viac pohrať. No, možno to napravia v ďalších dieloch série “Endless Quest!”…