ARMA II: Operation Arrowhead

Keď som dostal novinársku preview verziu standalone datadisku ARMA II: Operation Arrowhead, položil som si otázku či ma hra presvedčila, alebo sa opäť opakuje história a napriek obrovskej reklame, pôjde len o sklamanie. Novinárska preview verzia hry mi nedala úplne istú odpoveď a tak s odstupom času, pár týždňov pred vydaním hry k mojím rukám dorazila už verzia plnohodnotná, ktorá zodpovie definitívne všetky otázky.

Príbeh je typické klišé od Bohemia Interactive, tri roky po udalostiach v Černarusi dochádza v oblasti strednej Ázie k destabilizácii politickej situácie v dôsledku agresívnej zahraničnej politiky Takistanu, v čele ktorého stojí plukovník Muhammad Rahim Aziz. Vy ako súčasť údernej skupiny Knight sa zúčastníte spojeneckého zásahu proti Azizovi, aby ste obnovili pokoj v tejto krajine a pokiaľ možno eliminovali nebezpečenstvo v podobe plukovníka Aziza. Všetko sa ale začína komplikovať už krátko po vytvorení predmostia. V jednej z misií ste svedkom zostrelenia lietadla C-130 Hercules, ktoré má na svojej palube civilný personál, hlavne doktorov a humanitárnych pracovníkov. Takže vaše ďalšie smerovanie v niektorých misiách je ovplyvnené pátraním po havarovanom lietadle a zistenie osudu posádky. Hlavnou úlohou ale stále ostáva zneškodnenie nepriateľa a hlavne nakoniec aj plukovníka Aziza. Kampaň pozostáva z deviatich misií, pričom hrateľných je misií sedem. V kampani na vás čakajú štyri postavy, za ktoré hru absolvujete. Za pechotu je to Howard Drake, ďalšou špecializáciou, ktorú si vyskúšate je veliteľ tanku v podobe Bena Herreru, nemôžu chýbať špeciálne jednotky, kde je to Terry Graves a pozrieme sa aj do kokpitu vrtuľníka za kapitána Piercea.

Prvá misia pripomína úvod do kampane v pôvodnej ARMA II, ste hodený priamo do deja. Vozidlo dopraví špeciálne jednotky do domu kúsok od miesta, kde sa zdržiava plukovník Aziz a cieľom je spáchať na neho atentát. Jedinou vašou činnosťou v tejto misii je raz stlačiť spúšť, nič viac neovplyvníte a tak túto misiu považujem skôr za intro do kampane, ako za hrateľnú misiu. Druhú misiu som popísal v úvode, začína sa samotná operácia na oslobodenie Takistanu. Táto misia je pechotná. Dôležitá z pohľadu príbehu je najmä tretia misia. Ide o tankovú misiu, kde ste veliteľom tanku a zároveň veliteľom malej skupiny obrnených vozidiel. Úlohou je eskortovanie kolóny vozidiel a vytvorenie predsunutej základne. Na ceste vás čaká niekoľko nepriateľských pozícií, ktoré musíte eliminovať. V určitom momente sa jedno z vozidiel pokazí a pri jeho oprave ste svedkami zostrelenia už spomínaného lietadla s civilným personálom, takže pribudne úloha preskúmať miesto havárie. Okrem toho je v tejto misii aj vedľajšia úloha, ktorú vám zadajú miestni obyvatelia. Tých prepadli nepriateľskí vojaci, pár ľudí zajali a utáborili sa v horách neďaleko. Je len na vás či úlohu prijmete a splníte, alebo sa radšej sústredíte na záchranu ľudí z lietadla. Štvrtá misia je za špeciálne jednotky a je to misia, ktorá bola dostupná aj v novinárskej preview verzii. Došlo ale k malým úpravám v počte nepriateľov, tých je v tejto misii viac. V piatej misii si prvýkrát vyskúšate nový typ bezpilotného vrtuľníka, ktorým budete navádzať riadené strely na nepriateľské protilietadlové pozície. Po tejto misii sa kampaň delí podľa toho, aký je váš výsledok. Nasledujúca misia tak môže byť pechotná, alebo budete veliť hlavne na mape štyrom tankovým skupinám. Blíži sa vyvrcholenie kampane v podobe misie s názvom Eye of the Typhoon, v nej sa presúvame do Zargabadu, čo je pomerne veľké mesto, v ktorom držia ľudí z lietadla a skrýva sa tu aj samotný plukovník Aziz. Takže dočkali sme sa aj mestského prostredia a bojov v meste. Posledná hrateľná misia je vrtuľníková, po ktorej nasleduje záverečné video, v ktorom vás vynesú do nebies.

Čo sa týka kampane, tak musím povedať, že som ju prešiel jedným dychom bez toho, aby som narazil na nejaký závažnejší problém pri hraní. Chyby v hre samozrejme nejaké sú, ale rozhodne neovplyvňujú hrateľnosť tak, ako v prípade pôvodnej hry. Z toho čo ma zarazilo pri hraní, je pomerne zvláštne postupovanie hneď v druhej misii, kedy je vaša jednotka schopná preplaziť sa cez celé letisko, aj keď nie je pod paľbou a nepriateľ je niekde ďaleko vpredu. Neostáva tak nič iné, len sa odpojiť, ignorovať rozkazy a splniť danú úlohu pri obsadení letiska sám, ale mne to tak vyhovovalo. Pri postupe na dve okolité mestečká bol postup a velenie o niečo lepší. Najväčšia chyba, ktorá si vyžiadala reštart misie sa objavila v misii Coltan Blues, kde pri deaktivovaní bomby detonátor neprijal opakovane kód, po reštartovaní a inom kóde bolo všetko v poriadku. Trošku náročné bolo aj velenie štyrom bojovým skupinám, nakoľko sa občas niektorá zastavila a odmietala plniť moje príkazy. Ďalšou chybičkou bolo objavenie sa vrtuľníka AH-64 Apache v centre mešity, kde samozrejme nie je možné ani pristáť ani odtiaľ vzlietnuť a naviac vrtuľník trošku bránil v plnení úlohy, pri ďalšom spustení misie sa ale chyba neopakovala. Ešte jedna chyba ma napadá, ktorá sa týka tejto mešity. Na jej streche totiž držia zajatcov, ktorých chcete oslobodiť. Z neznámej príčiny pri prvom hraní tejto misie nepriateľskí vojaci zajatcov popravili a práve títo vojaci následne absolútne ignorovali moju prítomnosť a nestrieľali, keďže už nebolo možné splniť túto úlohu. Pri druhom hraní, keď zajatci prežili, nepriateľskí vojaci mi dávali svoju prítomnosť najavo pomerne silnou paľbou.

Okrem siedmich misií v kampani obsahuje hra ešte sedem hrateľných scenárov, jeden scenár je propagačné video a je tu päť showcase misií za US Army, Takistanskú armádu, gerilové jednotky, ostatné spojenecké jednotky a nakoniec misia zobrazujúca život miestnych obyvateľov. Showcase misie vám ukážu a umožnia vyskúšať si zbrane a bojovú techniku jednotlivých strán. Náplň ostatných scenárov je rôzny, ale úlohy sú rozmanité a rozhodne zaujmú. Efektná je najmä misia Laser Show, kde dve špeciálne jednotky útočia v noci na nepriateľskú pozíciu. Hneď na začiatku si nasadíte nočné videnie a zapnete laser na vašej zbrani a pri boji zrazu vidíte niekoľko laserov vždy mieriacich na nepriateľa. Taktiež odporúčam scenár One Shot One Kill, kde ako sniper spolu s pozorovateľom postupujete k nepriateľskej základni, kde má doraziť vysoko postavený generál. Opatrne postúpite na nejakú vhodnú streleckú pozíciu a už len počkáte, zamierite, váš pozorovateľ vám nahlási vzdialenosť, podľa ktorej si nastavíte nulovanie zbrane a stačí stlačiť spúšť.

V novinárskej preview verzii som sa sťažoval na umelú inteligenciu hlavne nepriateľa. Pri hraní na druhej obtiažnosti zo štyroch sú reakcie nepriateľa dobré, po spustení paľby aj z väčšej vzdialenosti sa snažia opätovať paľbu, prípadne obsadiť blízke ťažké zbrane a trochu vám ten útok znepríjemniť. Situácia, ktorá sa stala v novinárskej verzii, kedy nepriateľ bol pár metrov odo mňa a ignoroval ma sa už neopakovala, vždy sa nepriateľ snažil ma zabiť. K drobnému zlyhaniu došlo v tretej misii kampane, kde som sa s tankom ocitol zoči-voči dvom nepriateľským T-34, ktoré sa zrazu priblížili na pár metrov, ale paľbu nezahájili, v podstate len bezhlavo jazdili okolo. Inak sa mi nestalo, aby na mňa nepriateľské vozidlo okamžite nezaútočilo. Na najťažšej obtiažnosti už ide o pomerne realistický simulátor.

Novinkou je možnosť zničiť každú stavbu v hre, ale prakticky v kampani alebo v scenároch si ju ani nevšimnete a už vôbec ju nebudete musieť využiť. Reálne deštrukčný model môže hrať úlohu v multiplayeri, ale aj to skôr nie ako áno. Takže vec, ktorá poteší, ale skutočne ju asi ani nepostrehnete. Novinkou, ktorú ale určite postrehnete, je termovízne videnie. To vám poskytuje výhodu najmä pri lokalizácii nepriateľa aj na väčšiu vzdialenosť a samozrejme v noci. Termovíziu môžete mať na puškovom ďalekohľade, dostupná je aj veliteľovi vozidla a hlavne ju využijete pri navádzaní pomocou bezpilotného vrtuľníka, čo je taktiež vec, ktorá v pôvodnej hre nebola. Výhodou bezpilotného vrtuľníka je hlavne jeho výškový dosah, takže ho pokojne môžete poslať hlboko do nepriateľského územia pokrytého protilietadlovými batériami. Na jeho palube je výkonná kamera s vysokým priblížením a termovíziou. Po aktivovaní laserového zameriavača stačí dať pokyn veliteľskému AH-64 Apache a ten pošle pozdrav v podobe navádzanej strely.

Zmenou oproti ARMA II je aj prostredie, presúvame sa totiž do púštnych oblastí, takže zelene je tu pomenej. Taktiež vozidlá sú z garáží US Army oproti pôvodnej hre, kde bola výbava najmä námornej pechoty USMC. V inventári sú dostupné batohy, ktoré môžete naplniť rôznymi vybavením a uniesť tak viac vecí. Taktiež optika zbraní sa dočkala vylepšenia v podobe nulovania, kedy si optiku nastavujete na vzdialenosť terča, aby ste nemuseli korigovať balistickú krivku. Okrem kampane a samostatných scenárov obsahuje hra samozrejme multiplayer, mód armory a tutorial. Mód armory je známy z pôvodnej hry, k dispozícii sú tu všetky zbrane, vozidlá aj rôzne druhy postáv. Zaujímavosťou budiž to, že verzia, ktorú som mal na recenziu neobsahovala ani jednu tutorialovú misiu, tak dúfam, že ich autori nezabudnú zakomponovať do hry. Ešte by som rád uviedol na pravú mieru niektoré informácie, ktoré sa objavili či už v prvých dojmoch u nás, alebo aj inde na internete. Písalo sa, že hra bude mať viacero koncov, kto sa na to tešil, musím vás sklamať, viacero koncov sa nekoná, avšak posledná misia má dve varianty, ale záver je len jeden. Hovorilo sa o dvoch krajinách Takistane a Zargabade a dokonca sa objavili aj rozlohy 160 a 70 km2. K Takistanu nemám výhrady, je to v podstate malá krajina a boje sa sústredia najmä do troch oblastí. Čo sa týka Zargabadu tak ide len o mesto s rozlohou odhadom 12 km2, kde sa odohráva len jedna misia.



Za pozitíva hry považujem najmä logický príbeh, ktorého misie logicky na seba nadväzujú. Taktiež musím pochváliť nápady na zaujímavé úlohy v samostatných scenároch. Opäť som mal možnosť vymeniť niekoľko špecializácií v armáde a vyskúšať aj zopár bojových strojov. Hra, ktorú som mal k dispozícii, mala nejaké chybičky, no napriek tomu je hrateľnosť na vysokej úrovni, umelá inteligencia je slušná, takže sa nemusíte báť sklamania ako v prípade pôvodnej hry, ktorá bola kvôli chybám len ťažko hrateľná. Rozhodne musím pochváliť atmosféru boja v meste, len samotný presun v obrnenom vozidle, na ktoré neustále bubnujú guľky zo samopalov nepriateľa, je neuveriteľný. Zaujímavá mi prišla možnosť akceptovať vedľajšie misie od miestnych a taktiež v jednej misii možnosť určenia si priorít úloh po komunikácii s velením. Na druhej strane sú aj nejaké negatíva. Hra stále obsahuje chyby a to jednu, ktorá dokonca vyžadovala reštart misie. Napriek pochvale bojov v meste, musím pridať aj výčitku. Osobne by som privítal viac nepriateľov v meste, sniperov na strechách budov a uvítal by som nejakú prekážku, ktorá by ma donútila vystúpiť z vozidla a viac si ten boj užiť, väčšinu času som totiž strávil len vo vozidle. Čo ma občas zaskočilo, bol soundtrack, ktorý v určitých častiach hry, keď ide do tuhého spustí dosť nahlas dramatickú hudbu, aby umocnil atmosféru, avšak táto hudba prehluší okolité zvuky, takže nepočujete streľbu nepriateľa a nie ste schopný identifikovať odkiaľ sa strieľa, nie je to úplne negatívum hry, pretože stačí zmeniť nastavenia, ale v prvom momente to hráča dosť nepríjemne prekvapí a atmosféru to skôr pokazí. A dostávam sa k najväčšiemu mínus hry, teda aspoň pre mňa a to je dĺžka hry. Takmer všetky misie v kampani dohráte za 30, maximálne 45 minút, ak ste veľmi opatrní a kocháte sa krásami prírody, akurát jedna misia mi zabrala viac ako hodinu. Absentuje tak prítomnosť rozsiahlej misie, ktorá by hru preverila naplno. So scenármi je to ešte horšie, tie zvládnete v priemere za 15 minút. Hra vám tak pri dohraní celého obsahu zaberie, keď prestrelím 7 – 8 hodín, čo je podľa mňa aj na datadisk príliš málo, zvlášť keď sa BIS dušovalo, že pôjde o samostatnú hru.

Ostáva teda zodpovedať otázku položenú pri hodnotení novinárskej verzie a zopakovanú v úvode tohto článku. ARMA II: Operation Arrowhead presvedčila alebo ide o ďalšie sklamanie? Za seba poviem, že hra presvedčila. Pri jej hraní som sa zabavil a nemal som nutkanie vyhodiť počítač von z okna kvôli frustrácii z chýb v hre. Dúfam, že fanúšikovia, ktorých pôvodná ARMA II odradila si hru zahrajú aj napriek tomu, že sériu ARMA dávno zatratili, nájdu si k nej späť cestu, tak ako ja.