Mario & Luigi: Bowser´s Inside Story

Niet nad predsudky. Kombinácia známych inštalatérov a reálií ich sveta na prvý pohľad nemôže ponúknuť zážitok plnohodnotného RPG. A na druhý pohľad ani neponúka, hoci, dosť záleží na osobnej interpretácii pojmu „plnohodnotné RPG“. Hry pre Nintendo DS nemožno porovnávať s titulmi pre „veľké platformy“ a preto aj v prípade jednotlivých žánrov platia rozdielne pravidlá a herné mechanizmy. Ignorujme teda Dragon Age, Mass Effect a všetky ostatné RPG hity poslednej doby a pozrime sa, aké kolieska točia mechanizmy RPG z dielní Maria a Luigiho.

Akokoľvek by sa to niekomu mohlo zdať neuveriteľné, Mario a Luigi sa v RPG prevedení predstavujú už po tretí krát, pričom celá sága začala už v roku 2003 na Gameboy Advance. O 6 rokov neskôr (Inside Story oficiálne vyšlo koncom minulého roka) sú malé hríbiky v Hríbovom Kráľovstve vo veľkom probléme – objavila sa neznáma infekcia, ktorá malé hríbiky premieňa na väčšie hríbikové gule a s nimi by si isto Bowser rád zahral kolky. Počas príbehu má však anti-hrdina úplne iné problémy – ako vždy chce ovládnuť kráľovstvo a popritom raz a navždy zničiť taliansku dvojku. Nikoho neprekvapím tvrdením, že sa mu to opäť nepodarí, čím viac-menej začína aj samotná hra. Počas prvej polhodiny však celá situácie dostane nečakaný zvrat a časť obyvateľstva vrátane princeznej Peach, Maria a Luigiho sa ocitne v Bowserovom tele. Logiku by človek v zápletke hľadal márne, predsa len ide o rozprávkové dobrodružstvo dobra so zlom. Celkovú infantilnosť značne podporuje grafický štýl a prezentácia, až by si niekto mylne pomyslel, že máme čo dočinenia s hrou pre deti. Omyl! Aj napriek tomu, že hranie Mario & Luigi: Bowser´s Inside Story vyvolávalo nechápavé pohľady (značne pochybujúce o mojom mentálnom stave), samotná hrateľnosť je zameraná skôr na staršie publikum ako 6 ročné ratolesti.

Gro RPG Maria je zamerané na preskúmavaní herného sveta, či už v úlohe Maria a Luigiho alebo samotného Bowsera – a to nie je žiaden spoiler, nakoľko je hráč s týmto faktom oboznámený počas prvej polhodiny hrania. V podstate samotný príbeh je hlavným nosníkom postupu, ktorý je značne lineárny. Na nejaké bočné úlohy alebo možnosti volieb zabudnite. Síce je herný svet rozsiahly, nemá reálny zmysel putovať mimo aktívnu (z hľadiska príbehu) oblasť, prípadne to ani nie je možné. Ako som spomínal na začiatku recenzie – toto nie je kritika, toto je herný systém a buď ho hráč príjme hneď na začiatku, alebo sa s ním zmieri počas hrania. Iná alternatíva totiž nie je. Inside Story je príliš chytľavý a príťažlivý materiál na to, aby sa jednoducho odignoroval pri prvej „nezhode“. Až na lineárnu náturu obsahuje titul prakticky všetky RPG prvky. Dočkáme sa vývoja postáv, rôznych predmetov, súbojov, levelovania, získavania špeciálnych schopností, rozvoja príbehu a množstva rozhovorov, ktoré značne napomáhajú spomínanej infantilnosti.... to všetko vo svete a grafickej prezentácii zodpovedajúcej značke Mario.

Zastavím sa nachvíľu pri súbojoch. Okrem toho, že prebiehajú ťahovo, sú prezentované niekoľkými zaujímavými prvkami. Prakticky každý súper má svoj vzorec správania, na ktoré musí hráč reagovať. Mário aj Luigi majú dva základné útoky – skok alebo úder kladivom a niekoľko špeciálnych akcií. Práve základné útoky sú najčastejšie používané a ich účinnosť sa mení od príšery k príšere. Rovnako možno definovať aj obranné akcie nepriateľov, ktorých je opäť viac a je nutné analyzovať „reč tela“. Autori nešli cestou „istého zranenia“, šikovný hráč s dobrou znalosťou príšer dokáže prežiť mnoho súbojov aj bez utrpenia škody. Rovnako možno definovať aj súboje s bossmi, ktorých je viac než dosť. Opäť sú založené na zvolení správnej stratégie podľa správania sa nepriateľa.... to však neznamená, že ich možno označiť za ľahké. Svoju náročnosť súboje bezpochyby majú, hoci čiastočne si ju prispôsobuje samotný hráč prístupom k nim.



Čo treba jednoznačne vyzdvihnúť je výborné využitie Nintenda DS a jeho možností. Dotykové ovládanie, mikrofón, oba displeje, horizontálne a vertikálne natočenie handheldu, to všetko sa dostane k slovu viac než raz. Zatiaľ čo špeciálne útoky Maria a Luigiho sú postavené na správnom načasovaní, alebo stláčaní tlačidiel, Bowser svoje špecialitky produkuje výhradne pomocou stylusu. Ťukanie po obrazovke, kreslenie, naznačovanie čiar... možností je veľa. A keď sa náhodou k slovu dostane ohnivý dych (vo vertikálnom natočení), hráči si pomocou mikrofónu otestujú svoje fúkacie schopnosti. Jednoducho povedané (a budem sa opakovať) Bowser´s Inside Story je titulom, na ktorom je počas hrania jasne vidieť, na akú platformu bol vyvíjaný. A to sa ani o NFS: Nitro ani o AC2: Discovery nedalo v žiadnom prípade povedať. Okrem samotného príbehu ponúka Inside Story množstvo rôznych mini-hier a výziev, na ktorých sa môže hráč realizovať – skladanie puzzle, opakované boje s bossmi, trénovanie špeciálnych útokov s cieľom získania čo najvyššieho skóre... všetky tieto vedľajšie činnosti môžu navýšiť už aj tak bohatú hernú dobu (cca 30 hod.) o pár ďalších hodín.

Mario & Luigi: Bowser´s Inside Story je jednoducho povedané takmer bezchybný titul. Jednotlivé kolieska herného mechanizmu do seba dokonale zapadajú a vytvárajú výborný herný zážitok, ktorý značne popiera úvodné predsudky. Skutočne, RPG a Mario s Luigim sa k sebe na prvý pohľad vôbec nehodia, prvá reálna skúsenosť však presvedčí o opaku. Vynikajúce využitie možností Nintenda DS robia z Inside Story nutnosť pre každého majiteľa tohto handheldu. Jedinečný dizajn Bowserovho vnútra a jeho prepojenie na „vonkajšie udalosti“, postupné sprístupňovanie nových špeciálnych akcií, ktoré značne rozširujú možnosti pohybu Maria a Luigiho, infantilne rozkošný herný svet a príbeh, to všetko ponúka veľmi chutný mix zábavy, ktorej je nemožné povedať „nie“.