Pandorum

Hneď na úvod treba zdôrazniť hlavný klad hry a výhodu iPhone / iPod Touch platformy ako takej. Pokiaľ je totiž titul otrasný, stojí zlomok peňazí čo „veľká“ hra a obecne aj hráčovo utrpenie je kratšie. Hoci, Pandorum by som neodporúčal, ani keby bolo v kategórii „aplikácie zadarmo“, ako by som od propagačného titulu čakal. Namiesto toho si pripravte 1,59€ a ďalších 79 centov, pokiaľ by ste si snáď nebodaj chceli dokúpiť add-on pridávajúci nejaké efekty a zbrane – je to nepochopiteľné míňanie peňazí. Úprimne, samotná kúpa hry je zbytočná. Najzaujímavejšia časť celého Pandorum, trailer, sa dá pozrieť na internete zadarmo a vo väčšom rozlíšení, než na aké je limitovaná obrazovka iPhonu / iPod Touch.

Aby som však stále nekritizoval, ale niečo aj pochválil – herné menu má pekné pozadie, grafika vo svojej podstate tiež nie je zlá a Pandorum beží stabilne bez nejakého spomaľovania počas celej hernej doby. Hudba v pozadí v niektorých momentoch výborne (nemyslel som si, že toto slovo v recenzii použijem) dotvára atmosféru a prvých pár minút nie je hranie až také nezáživné. Titul taktiež umožňuje zobrazovanie výsledkov za jednotlivé úrovne na Facebooku (môžete ma teda skontrolovať, že som hru skutočne dohral až do konca! – herný čas cca 80 minút) a ich upload do globálnych rebríčkov. Je jasné, že nie všetci hráči túto funkciu využívali, každopádne s výnimkou prvých 2-3 úrovni bol počet nahratých výsledkov menší ako 10. V prípade posledných levelov sa hodnota ustálila na čísle 3, vrátane môjho uploadu, pričom hráč č. 2 produkoval skutočne divné hodnoty (cheaty alebo debug mód?) a hráča č. 1 by som odmenil Nobelovou cenou za vytrvalosť a určite by mal na ňu väčšie zásluhy ako pán prezident USA Barack Obama v kategórii za mier, nakoľko prešiel celé Pandorum na 100%.

Pandorum sa odohráva na vesmírnej lodi, pričom príbeh je rozdelený do 10 úrovní. Tie sú navrhnuté lineárne a svojim spôsobom sa ich pointa stále opakuje – bludiskový dizajn, tí istí (naskriptovaní) nepriatelia a rovnaký herný zážitok, ktorý by sa dal zhrnúť do šablóny: bežím tmavou chodbou, prakticky nič nevidím, textúry okolia sú rovnaké (menia sa raz za 2 úrovne cca), počujem stále ten istý otravný krik, indikujúci, že za chvíľu vyskočí príšera. Sem tam treba ešte nájsť kartu, aby sa hlavný hrdina mohol dostať do ďalšej miestnosti, ale to je asi tak všetko. Príšery využívajú rovnaký základný model a v hre sa predstavujú v 4 verziách. Tzv. hunter, ako sa to čudo oficiálne volá, je najčastejšie sa vyskytujúci nepriateľ, ďalej sa objaví zmenšená verzia (mláďa), zväčšený model (boss) a rovnaký model s kópiou – rozmanitosť autorom rozhodne „nechýba“.



Ignorujme rovnakých nepriateľov, nulovú viditeľnosť, jednotvárne prostredie... hlavný problém spočíva predovšetkým v ovládaní a už spomínanej šablónovitej hrateľnosti. Ako napovedajú screenshoty, Pandorum je zástupca žánru zvaného FPS. O to kontroverznejšie vyznieva navrhnuté ovládanie, umožňujúce rozhliadanie/natáčanie len po vodorovnej osi. Kvôli tomu sú súboje s mláďatami hunterov veľmi problematické – keď sa dostanú hrdinovi na telo, hráč na ne nedokáže mieriť, ani ich označiť (t.j. ťuknúť na ne prstom a tak zapnúť automatické mierenie, ktoré už dokáže ovládať ruku aj hore dole). Cesta z tejto prekérnej situácie je ustupovanie – hrdina sa aj napriek svojej „mantavosti“ dokáže pohybovať rýchlejšie ako príšery, resp. ich AI je na bode mrazu, z čoho môže hráč ťažiť. Pozitívnou stránkou celej veci je fakt, že celá hra sa dá prakticky prebehnúť, čo som ku koncu s radosťou využíval. Uhýbať sa nepriateľom nerobí žiaden problém a pokiaľ nie je hrdina nútený robiť úkroky do strán alebo ísť dozadu (oboje je divno zanimované), dokáže celkom rýchlo behať a príšery pri svojej demencii za ním nestíhajú. Nie je teda žiadnym problémom prebehnúť celú úroveň behom piatich minút, vrátane nájdenia potrebného kľúča. Niekto by si mohol myslieť, že výsledkom podobného prístupu bude nedostatok munície, ale realita je iná. Je úplne jedno, či hráč zvolí „rush“ prístup alebo bude hrať poctivo – tú muníciu, čo použije na zabitie huntera nájde o pár metrov ďalej a vo výsledku má stále (približne) rovnaký počet nábojov. Nehovoriac o tom, že v prípade rushovania sa hrdina nestihne zblázniť. Pandorum si totiž okrem fyzického zdravia hrdinu všíma aj jeho psychický stav. Ten sa postupne zhoršuje a naplnenie indikátora = zbláznenie sa + game over a reštart od posledného checkpointu (žiadne ľubovoľné ukladanie pozície). Našťastie sa v hre vyskytujú lekárničky na obe kategórie zdravia, vďaka čomu je jednoduchšie udržať hrdinu pri živote.

Pandorum by sa dal jedným slovom popísať ako nuda, hoci to by mohlo nudu urážať, nakoľko aj tá dokáže byť z času na čas zábavná. „Nezáživnosť“ sa pravdepodobne hodí viac na popis situácie. Nemotorné ovládanie, stereotypná hrateľnosť, jednotvárne prostredie a nepriatelia, žiadna motivácia k poriadnemu hraniu (achievementy v tomto prípade za motiváciu nepovažujem), to všetko sa podpisuje na celkovom neúspechu titulu. Nehovoriac o tom, že ak počas hrania niekto zavolá, bude hra pokračovať od začiatku danej úrovne, bez ohľadu na to, kde sa hráč nachádzal. Pandorum nemôžem odporučiť ani fanúšikom filmu a za týmto si budem stáť, aj keby sa náhodou vývojári rozhodli distribuovať hru zadarmo. Ruky preč.

Hodnotenie: 4

Výrobca: Artificial Life, Inc.

Hru si môžete zakúpiť: iTunes