G.I. Joe: The Rise of Cobra

Začnem absolútnym klišé, ktoré už mnoho rokov blúdi do takmer každej recenzie o hrách s filmovou tématikou. Hry podľa filmu sú zlé! Áno, takmer na 100% to platí. V poslednom čase nás ale napríklad taký Wolverine presvedčil o tom, že hra podľa filmu môže byť kvalitnejšia ako samotné dielo na filmovom plátne. Prečo tomu tak nie je aj u Joa? Nuž dôvodov je viac. Ešte na úvod poviem, že mám rád komiksy, ale žiaden komiks G.I. Joe sa ku mne nikdy nedostal a hoci si zo svojho detstva matne spomínam na figúrky G.I. Joe, ktoré spolu s Transformermi bežali v reklame pred detskými seriálmi, univerzom G.I. Joe som nedotknutý. Možno aj preto musíte ospravedlniť, že nad niektorými vecami nejasám a nevýskam od blaha.

Samotná hra začína tam, kde skončil film, čo je chvályhodné, je vidieť, že autori si dali aspoň akú takú prácu a nie všetko bohapusto okopírovali. Je však smutné, že týmto sa výčet pozitív pomaličky uzatvára. Častokrát sa hry podľa filmu snažia zachrániť aspoň peknou grafikou, autori Joe sa na to ale "vyflákli". Grafika vás hneď po spustení doslova udrie medzi oči. Cut scény ešte ako tak s prižmúrením oboch očí ujdú, čiže úvodné intro vás ešte neknokautuje, ale keď vás to vypľuje do samotnej akcie, nebudete sa stačiť čudovať. Postavy sú maličké, prostredie infantilné a jednoduché a hlavne celkovo to vyzerá ako prerábka nejakej automatovej strieľačky z praveku hernej scény. Dovolím si tvrdiť, že Shadow Complex, ktorý je vydávaný ako arkádová hra, strčí čo sa týka grafiky Joe bez problémov do vrecka.

Do nepríčetnosti vás bude privádzať kamera. Netuším či vývojári nepoznajú dynamickú kameru, ale do takejto hry dať kameru statickú je zločin. Zistíte to aj vy, keď kvôli skvelému postaveniu nebudete vidieť za roh odkiaľ do vás zvesela "hustia" dve veže a vy sa snažíte otočiť tak, aby sa kamera obrátila do uhla v ktorom je vidieť pred seba. Ale kašľať na grafiku, poviete si, ide predsa o hrateľnosť. Tu vás však Joe trafí medzi oči ďalším hákom. Keď sa povie o hre, že je koridorová strieľačka väčšinou to znamená, že síce cesta vpred vedie len jedným smerom, ale aj keď sa rozhodnete odbočiť doprava, alebo doľava, keď už nič iné, tak aspoň postrieľate pár nepriateľov a vezmete nejaké skryté predmety.

Aj G.I. Joe je koridorová strieľačka, aj tu stále postupujete vpred, zabudnite ale na akúkoľvek odbočku. Keď ma hneď po prvých krokoch hry zastavila v tráve neviditeľná stena, ešte som nestrácal nádej. Keď som ale hneď vzápätí zistil, že sa z predvolenej cesty skutočne môžete odchýliť maximálne tak o tri kroky, neveril som vlastným očiam. Skutočne aj jednosmerka bez odbočiek poskytuje väčšiu variabilitu ako G.I Joe. Ak prežijete prvotný šok z vyššie spomínaných skutočností, zrejme podobne ako ja dúfate, že si všetko vynahradíte pri súbojoch s nepriateľmi. Vlastne, ja som vám ešte neozrejmil s kým a kvôli čomu bojujete, však? Nemajte mi to za zlé, po dvoch misiách vám to bude, rovnako ako mne, jedno a dej nebudete sledovať, pretože nie je o čo stáť. V skratke: Veľká zlá nadnárodná korporácia skladá veľkú zlú nadnárodnú zbraň, pomocou ktorej zotročia celý svet a budú vládnuť šťastne až kým nepomrú. Mimo to sa ešte bavia unášaním bojovníkov G.I. Joe.

Myslím, že aj tým menej bystrým dochádza, že vašou úlohou bude im v tomto všetkom zabrániť, hrdinsky zachraňovať kolegov a nakoniec dospieť k happyendu. Ako hovorím, nič čo by vás prinútilo sledovať príbeh aj po druhej misii. Na boj proti záhadnej organizácii Cobra máte k dispozícii všetkých bojovníkov tímu G.I. Joe. Teda spočiatku len veliteľa Duka a jeho sexi kolegyňu Scarlett, ale už v prvej misii oslobodíte ťažkotonážneho Heavy Dutyho a následne aj ďalších, a tak si pred každou misiou môžete zvoliť, koho rukami budete kynožiť nepriateľov. Mimochodom celkom by ma zaujímalo, kto dával hrdinom mená, pretože ak by som chcel byť superhrdina z komixu nechcel by som sa volať Heavy Duty, alebo Dial Tone, tak ako je tomu v tomto svete. Ale to je len moje malé rýpnutie. O mená samozrejme v hre nejde. O čo ale ide je hrateľnosť, a tá pokrivkáva viac, ako artrózou poznačené kolená majstra sveta v skoku cez švihadlo. Ono totiž všetko čo som doteraz popísal by sa dalo nejako prehryznúť, ak by hrateľnosť stála za to. Bohužiaľ ste už asi vytušili, že tomu tak nie je.

Nechcem napísať, že je zlá, to by som hre krivdil, ale je taká obyčajná, až to reže oči. Jediné čo v celej hre musíte robiť je držať tlačítko streľby a behať. A to nepreháňam ani trošička. Skutočne, zabudnite na akúkoľvek taktiku, jednoducho bežíte a strieľate, zastavíte sa, zomriete. Nepriatelia nabiehajú vo vlnách a vy kosíte a kosíte, veže, vojakov, vozidlá, čo sa kde pohne (veže sa nehýbu). K zúrivosti vás pritom bude privádzať (okrem vyššie spomínanej kamery) absolútne šialený spôsob ovládania a mierenia. Váš hrdina si totiž mieri sám, podľa toho kam ste práve otočený, problém nastáva, že ak bežíte proti trom vojakom a on zamieri jedného z nich strieľa po ňom až kým ho nezabije. Že medzitým sám zomrie, lebo ďalší dvaja mu solia olovo do jeho hrdinskej uniformy, je mu úplne jedno.



Variabilita zbraní je "vysoká", máte jednu hlavnú zbraň, jednu špeciálnu zbraň, jeden úder nablízko a jednu superšpeciálnu možnosť, ktorú keď zapnete, váš hrdina sa zmení na turbomyš a strieľa a vydrží dvakrát viac ako obvykle. Ak čakáte od zbraní niečo viac, tak máte smolu. Zbrane hlavných hrdinov sa od seba líšia iba farbou lúčov, ktorú vystreľujú. Celkovú priemernosť, v niektorých častiach až podpriemernosť, hry nezachráni ani variabilita prostredí, keďže postupne prechádzate celým svetom, zažijete zimu, púšť, džungľu, len škoda, že levely sa od seba celkovo líšia maximálne počtom nepriateľov a inak rozmiestnenými bariérami na krytie. Hra ponúka aj možnosť hrať ju kooperatívne, teda s kamarátom na jednom xboxe, čiže ak niekoho nemáte veľmi v láske, alebo sa potrebujete rýchlo zbaviť návštevy, odporúčam skúsiť pustiť G.I. Joe. Aby som ale nekrivdil, tak práve hra v co-ope bolo to, čo ma donútilo napokon túto hru ako tak poriadne prejsť, pretože s živým človekom sa predsa len môžete aspoň zasmiať.

Smiať sa budete aj dabingu, neustála snaha o heroickosť a hraná tvrdosť vašich zverencov niekedy vyvoláva salvy smiechu. Verte mi hlášku Yo Joe, budete po chvíľke nenávidieť. Celkovo však musím konštatovať, že aj keď je mi nad slnko jasné, že hra vyšla len ako dodatočná snaha vytiahnuť z peňaženiek fanúšikov G.I. Joe ďalšie peniaze, tak nechápem, že sa tvári smrteľne vážne a predáva sa za cenu, akú sa predáva.

Ak by vyšla ako hra zo Summer Arcade, vrelo ju odporučím aspoň fanúšikom univerza G.I. Joe, tí si kľudne môžu k hodnoteniu pridať 2 body, ale všetkých ostatných musím varovať, od tejto hry ruky preč.

Hodnotenie: 3

Výrobca: Double Helis
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: Xbox 360
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť: PS3, Xbox 360, Wii, PSP, DS