Close Combat: Invasion Normandy

Close Combat: Invasion Normandy je zatiaľ piate pokračovanie úspešnej série Close Combat, ktorú počnúc štvrtým dielom vydáva SSI a nie Micro$oft.

Ak ste ho ešte nehrali, vedzte, že Close Combat je akýsi mix ťahových stratégii ako Panzer General a realtime stratégii typu C&C. Je to vlastne realtime-realny simulator bitiek (určite chápete čo tým chcem povedať…). Máte maximálne 15 týmov vojakov (alebo tankov), ktorým dávate príkazy (move, move fast, sneak, fire, smoke, defend, ambush). Celý terén je úplne 3d, ale z 2d pohľadu. Vojaci sa chovajú naozaj dosť realisticky, podľa okolností a vycvičenia. Naozaj, niet čo vytknúť z hľadiska reality.

Po Nemecku, Rusku a Ardénach sa päťka vracia naspäť do Normandie. Close Combat IV som bohužiaľ hral iba demo, jediný rozdiel ktorý som si všimol medzi IV a V je v počte a typu tankov. Zatiaľ čo sa do CC IV: Battle of Bulge priplietla kopa Patherov, Tigrov a King Tigrov, v CC V budú vašou obrnenou oporou zo strany spojencov iba protitankové Wolverine, a ľahké Stuarty. (Ano, spomínajú sa, aj nejaké Shermany, ale pri najťažšej obtiažnosti sa mi ich nepodarilo nájsť. Možno tam ale sú pri ľahších.) Za Nemcov máte Marder III, StuG IIIC, a taktiež sa spomínajú aj Nejaké Mark II, III a IV, v kampani ich však podobne nenájdete. V príručke vás upozornia, že pomer tankov k vojakom bol v Normandii 1:100 (či tak nejak), čiže fakt, že vy ich máte úžasne málo (najviac som v boji videl 1 Stuart, 2 Wolveriny, 2 Mardere a 2 StuGy súčastne) je úplne realistický. Bolo to veľké sklamanie po CC III: Russian Front, kde som v skupine mal maximálne 2 jednotky Assault Engineers alebo Sturmgrenadiere a samé tanky a delá.

Ďaľší „improvement“ je fakt, že nemôžete „klasicky“ recruitovať jednotky, môžete ich iba brať z „force pool“, ktorý je obmedzený a nezjavujú sa v ňom nové jednotky. Tvorcovia sa tiež snažili vylepšiť stratégiu, nepostupujete teda s jednou skupinou vojakov celý čas, máte ich kopec, a môžete nimi pohybovať ako chcete. Toto spôsobuje veľké odosobnenie hry, človek už nemá „obľúbené“ jednotky, ako napr. môj raketový halftrack z CC3, ktorý zničil spolu asi 25 tankov, a prežil celú kampaň nepoškodený, alebo jednotka Sturmgrenadiere, ktoré mala na svedomí asi 5 tankov (z toho jeden J. Stalin III) a 40 vojakov. Keďže sa už nekonajú delostrelecké súboje tankov, a na rozdiel od Ruska je tu veľmi zastaralá technika, trvajú bitky často dosť dlho, najmä počiatočné výsadky majú problémy s rýchlou likvidáciou Nemcov. V teréne je tiež veľká zmena. Je viac-menej rovný, málokedy je na mape miesto, z ktorého sa dá kontrolovať veľká časť mapy, ako v Rusku. Bojuje sa tu o domy a živé ploty, z hľadiska lokálnej stratégie je hra nudnejšia.

A je aj ľahšia. Nepamätám sa, že by som prehral nejakú bitku (okrem na jednej pláži, kde som za Nemcov bojoval s dvanástimi vojakmi proti desaťnásobnej presile s tankmi, po 6 dňoch bitky som sa stiahol a následne inou skupinou rozdrvil spojeneckú), za Nemcov sa dá kampaň vyhrať pri najvyššej obtiažnosti za asi štyri herné dni, za Spojencov potrebujete tak desať-pätnásť. Počas boja každej strane pribúdajú armádne zbory, Spojencom prichádzajú z pláží, Nemcom z juhu, a dokonca sa mi raz objavil nemecký zbor v strede mnou obsadeného územia (žeby výsadok?). Najlepšie vycvičení sú spojenecký výsadkári, ktorý prichádzajú na začiatku, a nemeckí SS a FJ (tiež výsadkári), ktorý sa však hromadnejšie ukazujú až ku koncu.

Toľko ku zmenám. Celkovo by som však toto pokračovanie CC hodnotil viac záporne ako kladne. Grafika je pekná, pekné sú aj niektoré nové vymoženosti, ale celkovo je Invasion Normandy o dosť nudnejšia ako Russian Front, a asi aj ako Battle of Bulge.