NHL 10

Dávno preč sú však časy, keď sa na vydanie čakalo ťažšie ako na Vianoce, kedy sa posúvali uzávierky časopisov len preto, aby sa stihla napísať recenzia na novú NHLku. Dnes na nový diel nikto zbožne nečaká, nikto nepodniká útoky na obchody s hrami. NHL už nemá meno ako kedysi. A pravdupovediac EA Sports si za to môžu sami. Svojou ignoráciou komunity a vydávaním ročníkov, v ktorých bola miera invencie skôr v mínusových hodnotách a ktoré sa už skutočne nedali nazývať ani datadiskami, svoju kedysi nablýskanú značku takmer zadupali do prachu. Zlom prišiel až s príchodom konkurencie v podobe hokejovej série od 2K Sports a prechodom na next gen konzoly. Návrat na piedestál, ale býva ťažký a či sa naň EA Sports vráti vďaka NHL 10 na to sa poďme spoločne pozrieť.

Pomaly ďalej zájdeš...

Stratégia EA so sériou NHL je úplne jasná, miesto revolúcie, rok čo rok prinášajú evolúciu predchádzajúceho dielu. Miesto veľkých krokov robia tvorcovia niekoľko malých, bohužiaľ často urobia jeden krok vpred a dva vzad. Tento ročník nie je žiadnou výnimkou, nič prevratné nečakajte, noviniek je síce dostatok, avšak žiadna z nich vás ako sa hovorí neposadí na zadok a čeľusť vám neodvratne nepadne smerom k zemi.

Ak ste náhodou posledných 12 mesiacov žili na Marse a len nedávno sem z neho spadli a tým pádom neviete čo nové na vás autori chystali, nesmúťte, že nie ste v obraze, chlapci z EA Sports zrejme dobre poznajú príslovie, že dobré sa chváli samo a vzali si ho k srdcu. Od začiatku hry tak na vás chŕlia texty s opisom všetkých noviniek, takže po chvíľke hrania nadobudnete pocit, že všetko je nové, super a skvelé.

Oblek, alebo dres?

Hlavné menu je štandardné a ponuky ničím nevybočujú z radu predchádzajúcich dielov. Prvých zmien si však všimnete hneď ako sa dostanete do hlavnej ponuky herných možností. Okrem klasík ako Exhibičný zápas, Reprezentačný turnaj, Európske ligy (výmena Ruskej ligy za Švajčiarsku zamrzí) a samozrejme široká ponuka multiplayeru, vás tu čaká niekoľko (staro)noviniek. Vrátila sa napríklad klasická sezóna, ktorá určite poteší všetkých tých, ktorí nemajú čas strácať čas s výškou platu ľavého krídla tretej formácie, ale chcú si dosýtosti zahrať hokej. Síce je trocha na smiech uvádzať zrovna túto zmenu ako novinku ale budiž. Ťaháky tohtoročného dielu sú však inde.

Dres a cumlík...

Prakticky hneď po prvom doznení legendárneho "EA Sports to the game" na vás hra "vybafne" s tvorbou vášho vlastného hráča. Na zásluhy sa nehľadí, či ste veterán, alebo zelenáč, svojho „plejera“ si musíte vytvoriť a následne sa s ním naučiť aspoň základy ovládania streľby, blafákov, bitiek a hry pri mantineli. Tvorba vášho virtuálneho hokejistu samozrejme súvisí s módom Be a Pro, ktorý prešiel určitými úpravami a tvári sa ako novinka. Ako už je u EA zvykom, v editore sa môžete dosýtosti vybúriť a tak do ľadových arén môžete vypustiť skutočnú príšerku.

Keď sa vybúrite so vzhľadom odporúčam poriadne prezrieť ešte atribúty hráča a potom už nič nebráni v získavaní večnej slávy a Stanley Cupu. Váš "rookie" však spočiatku nie je žiadna superhviezda a svoje miesto v najslávnejšej hokejovej súťaži si musí tak ako v skutočnosti najskôr vybojovať. Prvým krokom do ligy je samozrejme draft, ale ešte predtým je dobré sa skautom ukázať v zápase nádejí a hrať tak, aby vaše meno v ich notesoch letelo riadkami strmo nahor. Ak sa zápas vydarí a niektorý z tímov vás draftuje, záleží už len na vás, či z nádeje vyrastie ďalší Crosby, alebo sa po pár zápasoch potupne odplazíte na farmu a viac po vás neštekne ani pes.

Čo musím na režime Be a Pro pochváliť je atmosféra. Vďaka celkom častej interakcii s agentom, trénerom, alebo vedením tímu sa cítite ako súčasť organizácie a každý nový pokrok v kariére vás teší. Stále tomu, ale niečo chýba. Kariéra ani zďaleka nie je prepracovaná do takých detailov, ako napríklad v NFL Madden. Jasné, že nechcem od tvorcov, aby som pred zápasom po rozcvičke zbieral puky, ale chýba mi napríklad možnosť tréningu, na základe ktorého by sa zvyšovali povedzme fyzické atribúty. Aj samotný draft je len reakciou na jeden jediný zápas. Nejaké súťaže pred nim a následné rozhodovanie o draftovaní podľa dosiahnutých výsledkov by nezaškodilo. Tiež mi nejde do hlavy prečo aj keď som bol zaradený v inom ako prvom útoku, moja formácia neustále zahajovala zápasy, alebo nástupy do tretín. EA by ešte mohli troška popracovať na tom, aby ste neboli až tak uprednostňovaný. Pocit malého kolieska vo veľkej organizácii by tak bol ešte oveľa viac autentický.

Oblek a VIP lóža...

Ak ale nie ste individualisti a viac ako budovanie hviezdnej kariéry v drese a s korčuľami na nohách, vás baví správa tímu, kancelárska práca a všetok ten manažérsky humbuk okolo, je tu pre vás mód Be a GM. Je to prakticky to isté ako Dynasty mód, ktorý každý z nás dôverne pozná z predchádzajúcich ročníkov. Jedným dychom, ale dodávam, že je oveľa komplexnejši, a bez problémov je ho možné hrať ako hokejový manažér. Svojou hĺbkou spracovania ma Be a GM milo prekvapil. Samozrejme tu nenájdete nastavenie koľko litrov piva má byť k dispozícii v bufetoch na štadióne, alebo koľko dresov Hossu treba objednať do obchodov United centra v Chicagu, to nie. Napríklad ale kalkulovanie s platovým stropom (dá sa vypnúť) je samozrejmosťou, rovnako tak všetky zákonitosti NHL, ktoré možno bežnému hráčovi nič nehovoria. Napríklad ak preradíte hráča s jednocestným kontraktom na farmu, musí prejsť Waiver listinou odkiaľ si ho môže vziať ktorýkoľvek iný tím NHL a podobne.



Bavilo ma aj vytváranie si vzťahov s ostatnými klubmi, alebo "horúce linky" pred draftom, či trade deadlinom. Aj samotné dohadovanie s hokejistami o výške zmluvy je častokrát bojom o to kto má silnejšie nervy. A priznám sa niektorých hokejistov odteraz nemám rád, keďže ma ich virtuálne podoby odmietli s tým, že im moje Buffalo nie je dosť dobré. Pche Žerdev, som zvedavý kde skončíš! Pehou na kráse by som nazval niekedy až prílišnú horlivosť ostatných manažérov. Prakticky každý deň sa zrodí nejaký trejd, alebo podpis voľného hráča, pričom hlavne pri trejdoch počítač mení hráčov ako kus za kus, bez nejakej väzby na klub a tak nie je problém v polke sezóny hrať proti Ovečkinovi v drese Colorada, alebo Crosbymu v drese Toronta. Viem, že NHL je bussines, ale také trejdy sú asi väčšími udalosťami, než ako sú tu prezentované. Celkovo však treba povedať, že väčšina vašich zásahov do zostavy v tomto móde sa následne veľmi dobre prejaví v samotnom zápase, previazanosť medzi hernou a nehernou stránkou Be a GM je skutočne na vysokej úrovni. Spočiatku síce možno budete mať problém v tom množstve údajov, štatistík a tabuliek sa zorientovať, ale v priebehu sezóny vám ponuka prejde do krvi a budete v nej ako doma.

We want Cup...

Tretím významným novátorským módom je režim Bitka o pohár. V ňom sa „vykašlete“ na celú dlhú a sem tam nudnú základnú časť sezóny, rovno si navolíte pravidlá a postupujúce tímy a hurá do playoff. Vyraďovacie boje sú tentokrát spracované skutočne špičkovo. Nudu zo základnej časti strieda adrenalín a cítiť to z každého kroku. Rivalita oboch tímov sa stupňuje a nevraživosť z ľadu doslova tečie. Stačí napríklad, aby ste hneď v prvom zápase zranili súperovi niektorého z hráčov a nešťastník, ktorému sa to podarilo si až do konca série bude musieť dávať pozor na súpera a počúvať z tribún bučanie davu divákov. Priznám sa, že mne osobne tento mód príliš nevoňal. Predsa len keď si to playoff v sezóne zaslúžim tak sa potom celá hra prežíva úplne inak a vo vyraďovacích bojoch skutočne nervy sem tam tečú. Môj nábytok by vedel rozprávať...

Možno však keď reálna NHL dospeje do playoff neodolám ani ja možnosti zahrať si vyraďovaciu časť, ktorá sa hrá v skutočnosti. Pre ešte netrpezlivejších je tu dokonca možnosť hrať priamo finálovú sériu, alebo dokonca len posledný siedmy zápas.

Opri ho o drevo...

Dosť, ale bolo nezápasových noviniek. Na NHL bol, je a vždy bude hlavným chodom samotný zápas a tak si poďme posvietiť aj naň, keďže najviac noviniek sa týka práve jeho. Pri nástupe na ľad a v úvode zápasu to síce vyzerá, že máte v mechanike NHL 09, ale postupne sa presvedčíte, že predsa len to nie je to isté. Konečne si totiž aj v EA Sports uvedomili, že hokej nie je len o lietaní z jednej strany hriska na druhú, ale, že hrať sa dá aj pomalšie a taktickejšie.

Dôležitou zmenou, ktorá z veľkej časti mení celý koncept hry je možnosť pritlačiť súpera na mantinel. Áno, máte pravdu, už to tu raz bolo (NHL 2004), ale tentokrát je to skutočne do hry plnohodnotne implementované. Nestačí totiž hráča o mantinel len oprieť, čo sa robí stlačením príslušného tlačítka, je treba aj skúsiť vybojovať puk a následne ho dostať zo spleti nôh a hokejok k spoluhráčovi, na čo slúži pravá páčka gamepadu. Práve ňou ovládate smer kam sa bude váš hráč snažiť prikopnúť puk. Je to geniálne jednoduché, ale hlavne to dáva celému zápasu oveľa väčší punc skutočného hokeja. Ľahko tak môžete taktizovať pri udržiavaní vedenia o gól, alebo pri bránení sa v presilovej hre.

Zraz ho k zemi...

Okrem "ohmatávania sa" pri mantineli, je tu ale aj pár ďalších novostí. Jednou z nich je aj dohrávanie súbojov po odpískaní. Ruku na srdce, kto sa po hvizde rozhodcu nebavil tým, že začal "rúbať" do najbližšie stojaceho protihráča? Aj vás tak mrzelo, že sa ten chudák vôbec nebránil? Tomu je koniec. Tentokrát sa žiadna rukavica v tvári neodpúšťa. Stačí naraziť na borca s trošku väčšou hladinou adrenalínu a po vašom ataku letia rukavice dolu. Na rad vzápätí prichádza mediálne masírovaná bitka z pohľadu prvej osoby. Jej ovládanie je úplne jednoduché, ľavou páčkou sa úderom uhýbate, pravou ich rozdávate. Bohužiaľ rozsah úderov je veľmi malý, buď sa bez náprahu snažíte rozdať čo najviac rán, alebo sa pohybom páčky dozadu "rozmáchnete" a vzápätí pohybom dopredu, uštedríte súperovi úder, ktorý mu uberie okrem pár zubov aj podstatne väčšiu porciu energie ako klasické údery.

Z nového spracovania pästných súbojov tak mám skôr zmiešané pocity. Sú určite lepšie ako tie predchádzajúce, ale u konkurencie v NHL 2K to vyzerá akosi autentickejšie. Ak ste skúsení bitkári, bude vás mrzieť nedostatok taktických možností, je to len o rýchlom pohybe páčok. Určite je to krok dobrým smerom, ale bude treba takéto kroky ešte dva, alebo tri, aby sa dalo hovoriť o tom, že sú bitky skutočným spestrením.

Hokej občas bolí...

S tvrdosťou úzko súvisia aj zranenia a tie sa v novej NHL 10 tiež dočkali malých zmien. Zranenie už nekončí odchodom postihnutého hráča do kabíny a prezlečením sa do suchého. Tentokrát ho v kabíne poriadne prelustruje lekár a okamžite vám podá rozbor hokejistovho stavu. Vy sa na základe jeho správy môžete rozhodnúť, či zraneného hráča povoláte z kabíny späť na ľad, alebo ho predsa len radšej necháte v kabíne lízať si rany. Ak sa rozhodnete, že žiadne simulovanie nebude, počítajte s tým, že v závislosti na type a veľkosti zranenia, sa mu adekvátne upravia atribúty a je tu aj riziko, že sa "dochráme" načisto. Hlavne v playoff sa ale na nejakú tú narazenú ruku, nohu, alebo pár polámaných rebier nehľadí.

Sympatické je to, že sa o stav zraneného stále zaujímajú komentátori a tak sa sem tam počas prerušenia hry dozviete, ako na tom inkriminovaný hokejista je. Celkovo na komentátorov tento rok nemôžem povedať krivého slova, nemal som pocit, že by sa nejako často opakovali a okrem suchého komentára, na obrazovke videného, pridávajú sem tam aj nejakú zaujímavosť, či štatistický údaj. Vo vyraďovacích bojoch si dokonca pamätajú situácie z predchádzajúcich zápasov, čo bolo pre mňa veľmi príjemné zistenie.

Raz, dva, tri a rozhodca je...

Zmien sa dočkali aj muži v pruhovanom. A rovnako zmien príjemných. I keď ako sa to vlastne väzme. Pribudlo totiž vylúčení. A teraz nemyslím len matematicky, ale aj čo sa variability týka. Skill Stick sa perfektne prejavuje aj pri fauloch. Stačí, aby ste len o trochu minuli puk a okamžite nasleduje podrazenie, pri vysoko letiacich pukoch sa zasa častokrát stane, že čepeľou "načechráte" súperovi fúzy a pri snahe o zdvihnutie súperovej hokejky mu často nepekne zabrnkáte po prstoch. Potešujúce je to, že všetko toto je aj reálne vidieť, žiadne zrazenie sa dvoch hráčov a následne vymyslená hra so zdvihnutou hokejkou. Každý faul je adekvátny k tomu, čo sa na ľade skutočne odohralo a čo je vidieť aj zo záznamu. Je to síce len detail, ale atmosfére to len a len prospieva.

Apropo keď sme pri atmosfére musím spomenúť divákov. EA Sports po dlhých rokoch nevýraznej masy virtuálnych ľudí sľubovali zmenu a sľuby dodržali. Teda aspoň čiastočne. Animácie divákov sa zmenili len máličko, síce sem tam človek vstane a zamáva šálom,prípadne pobúcha po skle, ak zrovna pred nim niekoho „prišpendlíte“ na mantinel, ale inak sú to stále toporní panáci z druhej strany mantinelu, ktorí často pozerajú úplne niekam inam ako na puk. Stratené body však NHL 10 dobieha vďaka audio stránke. Obecenstvo reaguje na to čo sa na ľade deje a treba povedať, že odozva je skutočne pružná. Bučanie pri presilovke súpera je samozrejmé, rovnako pokriky tipu Let´s go Buffalo. Veľmi príjemne ma však prekvapilo, keď napríklad po sérii vynikajúcich zákrokov obecenstvo začalo skandovať meno môjho brankára, alebo keď po hattricku oslavovali konkrétneho hráča. Osobitnou kapitolou, ktorú som už sčasti načrtol je potom play off, kde skutočne diváci dotvárajú kulisu a prispievajú svojou troškou do ohňa rivality.

Grafické orgie sa nekonajú...

Už som mierne naznačil, že grafická prezentácia NHL 10 mierne pokrivkáva. Nie že by grafika bola škaredá, ale nie je tu nič čo by aspoň trocha prekvapilo. Pri nástupe na ľad rovnaké animácie ako minulý rok, takisto rovnaké prestrihy pri prerušení, to všetko kazí dobrý dojem z tohto ročníka.

Novinkou je síce akýsi priebeh vzájomnej rivality v play off, kedy sa réžia vracia aj k akciám z minulých zápasoch, ale to je len malá náplasť. Pohyby hráčov sú stále toporné, pribudlo síce pár nových brankárskych zákrokov (Budajova otočka), ale hra už by si zaslúžila nový engine.

Hokej podľa vašich predstáv...

V čom naopak tohtoročný hokej od EA vyniká je možnosť nastavenia si vlastného režimu zápasu. Autori sa evidentne inšpirovali u konkurencie a je nutné povedať, že to urobili absolútne dokonale. Ono totiž najčastejšou výčitkou hráčov voči sérii NHL na PC, ale v poslednom čase už aj na konzolách bolo to, že je to stále ten istý arkádový hokej. Áno aj NHL 10 ním môže byť. Ale nemusí!!! Máte totiž viacero možností nastavení, ktoré môžu zápas od základov zmeniť.

Okrem štyroch základných obtiažností si totiž môžete nastaviť aj množstvo pomocníkov, ktoré vám zmenia hrateľnosť od podlahy. Pre lenivších je možnosť zvoliť si z niekoľkých predvolených režimov. Napríklad pri režime "bežný" ani poriadne nepoznáte, že hráte iný hokej ako minulý rok, stačí však zmeniť režim na "hardcore" a hra vám okamžite prestane so všetkým pomáhať. A potom pozerajte ako sa zrazu hokej zmenil. Uvidíte ako sa zrazu všetko spomalilo, hráči si oveľa viac dávajú pozor na prihrávky, pretože presne prihrať je hlavne spočiatku veľké umenie.



Ak si nájdete čas a vybalansujete si nastavenie týchto pomocníkov, pohodová arkáda sa vám veľmi rýchlo zmení na príjemnú simuláciu, ktorá sa sem tam podobá na skutočný hokej. Určite odporúčam pohrať sa aspoň s nastavením reakcie AI na vašu hru. Ručím vám za to, že ani dva zápasy za sebou s tým istým súperom a s tou istou taktikou nebudú rovnaké. Keď už ničomu inému, tak tomuto treba rozhodne zatlieskať.

Aký je teda verdikt?

Súdiť hry ako NHL 10 je veľmi ťažké, každý v nich totiž vidí to, čo v nich chce vidieť. Áno mohol by som hru strhať za to, že v niektorých častiach, ak nie priamo kopíruje, tak sa aspoň veľmi podobá na svojho predchodcu. Mohol by som jej vyčítať to, že zasa ostala stáť len niekde na polceste medzi arkádou a skutočne kvalitným hokejom. Mohol by som, ale neurobím to.

NHL 10 je totiž dobrá hra a minimálne z 50% záleží na vás aká bude kvalitná. Množstvo nastavení totiž spraví z pôvodného nemastného neslaného zážitku, hokej aký sme tu dosiaľ ešte nemali. Či dáte tomuto hokeju šancu je už len na vás, ja ale hovorím, že lepší virtuálny hokej sme doteraz nehrali.

Hodnotenie: 8,5

Výrobca: EA Sports
Distribútor: Electronic Arts
Testovaná platforma: Xbox 360
Multiplayer: Áno



Hru si môžete zakúpiť: PS3, Xbox 360