Silent Hill: Homecoming - PS3

Predtým ako začneme by som vás chcel oboznámiť s faktom, že verzia ktorú recenzujem ja, je USA verzia, ktorá sa však dá kúpiť už aj u nás. Touto cestou vás chcem upozorniť, aby ste si dobre rozmysleli, že či si ju kúpite alebo si počkáte na vylepšenú EU verziu, ktorá bude dostupná až začiatku budúceho roka, a samozrejme bude aj v našom elektronickom obchode. Ak bude verzia pre EU sprístupnená aj u nás, tak ihneď ju samozrejme zrecenzujeme aby sme porovnali rozdieli a vylepšenia, ktoré dúfam nastanú. No dobre, dosť bolo formalít, radšej sa ponorme do sveta strachu.

Nová časť Sillent Hill určite rozdelí fanúšikov na dva tábory. Ale možno o tom môžeme rozprávať v minulom čase, pretože tie dve strany sa už zrodili počas kampane, keď Konami vypustili prvé obrázky a videá, ktoré odhalili krutú realitu. Vývoj celej hry prepustili do rúk úplne novej vývojárskej firme. S takýmito predpoveďami a pocitom som si sadol pred novú časť s názvom Sillent Hill: Homecoming. V celej izbe som si spravil úplnú tmu, zapol som si svoju milovanú konzolu a FullHD projektor, a skočil som rovno do hrôzostrašného a desivého neznáma. Disk je vložený, hra môže začať…

Hneď na začiatku sa vám zobrazí sprievodný obrázok, ktorý je celkom zaujímavý, ale o to chudobnejší. Moc toho tam na výber nemáte, ale nevadí. Čo je hlavné, že je tam možnosť New Game. Po stlačení X som si tak mohol vybrať medzi dvoma stupňami obtiažnosti ( Normal a Hard ). Zvlášť nastavenie obtiažnosti pre boje a hlavolamy však znova zostalo len nesplneným snom. Tu by som chcel hneď podotknúť, že hra na Normal mode je rovnako ťažká ako na Hard. Je to hlavne kvôli silným a násilným nepriateľom. Hlavolamy by som zaradil do kategórie, že “dá sa“. Toto beriem za absolútne veľké pozitívum. Ved hororová hra zameraná na prežitie musí byť dostatočne ťažká, aby sa po čase nedostala na stupeň casual hier. Takže obtiažnosť Hard nech vyskúšajú len tí najodvážnejší.



Náš hlavný hrdina Alex sa zobudí priviazaný o nemocničnú postel, pričom ho jeden, na lekára sa podobajúci človek tlačí po tajomných a tmavých chodbách budovy. Samozrejme Alex ani netuší, že kedy a za akých okolností sa dostal na toto otrasné miesto. Ihneď ako sa dostal do nemocničnej izby, tak som si mohol po prvý krát vyskúšať hru v pohybe. Tmavé nemocničné prostredie, desivé zvuky, dynamicky sa pohybujúce tiene a prevážne bezchybné pohyby kamier. Toto boli moje prvé dojmy. Zatiaľ sa mi zdalo, že je všetko v poriadku. Až časom, keď som sa predral cez niekoľko svetlejších miestností, a pominuli vo mne nové dojmy, tak som si začal všímať vizuálne nedostatky Homecomingu.

Ani by to nebolo také zlé, keby mi v hlave stále nekolovalo slovo nálada. No bohužiaľ v tomto smere už vôbec nie je program bezchybný. Sú chvíle kedy pociťujem, že znova sa mi dostala do rúk skvelá Sillent Hill hra, ale sú aj také momenty, kedy sa len tak škriabem po hlave kvôli scénam, ktoré sa do hry vôbec nehodia. Vážne, niekedy sa cítim ako pri nejakom tuctovom akčno-hororovom filme, pri ktorom stále pozerám na svoje hodinky a čakám koniec. Takéto niečo som ešte pri Sillent Hill hrách nikdy nepociťoval. Som z toho šokovaný a je mi to ľúto.

Ďalšia vec, ktorá vôbec nepridáva na kvalite hry sú úplne zbytočné a niekedy aj nesmierne otravné postavy, ktoré akoby len narýchlo chceli autori natlačiť do SH. Celkovo v Homecoming nájdete desať postáv, ale hneď teraz z fleku by som vám mohol vymenovať päť, ktoré mohli rovno hodiť do koša, pretože nepridávajú žiadne plus ku tejto hre. Najprimitívnejšie je, že pri niektorých misiách postavy komunikujú medzi sebou pomocou Walkie-Talkie, čo je teda dosť absurdné. Neviem koho to bol nápad, ale je dosť čudné, že ľudia, ktorí sa považujú za fanúšikov Sillent Hill série, na niečo takéto mohli vôbec pomyslieť. Hneď vám poviem aj príklad, aby ste pocítili závažnosť celej situácie, o ktorej som v posledných riadkoch písal. Tak napríklad v druhej polovičke je misia vo väzení. Musíme oslobodiť šerifa, ktorý potom bude pred nami otvárať dvere, cez ktoré sa dostaneme ďalej. Počas toho celého však aj naďalej ide komunikácia cez Walkie-Talkie. Toto je fakt sranda. Dúfam, že tí ktorí hrali druhú epizódu, pociťujú kontrast medzi týmito dvoma väznicami. Tu by som chcel hneď aj podotknúť, že týpek nám už volal aj vtedy, keď bol ešte uväznený. Neviem, ale ani jeden strážca ho skutočne neuvidel?

Ďalšie nedostatky hry sa objavujú pri animáciách. Pohyby, synchronizácia hlasu s otváraním úst sú pri niektorých scénkach dosť trápne spravené. K tomu sa na dôvažok pridala aj dosť hlúpa umelá inteligencia. Tu si asi pomyslite, že čo môžem rozprávať o inteligencii, keď sa bavíme o polomŕtvych a vo vlastnej krvi sa prechádzajúcich tvoroch? No dobre, ale keď napríklad ja leziem hore po schodoch, tak je to dosť smiešne, že v hororovej hre z roku 2008, kozaté sestričky podo mnou nabúrajú niekoľkokrát po sebe do steny. A to je len jeden príklad z mnohých, ktoré radšej teraz nechcem rozoberať.

Herná plocha je tiež dosť malá. No dobre ani v predošlých častiach SH neboli vytvorené nejaké veľké miesta, ale boli tam samé malé miestnosti, v korých sme mohli zbierať užitočné veci. V Homecoming musí byť niekto skutočne slepý, aby si nevšimol, že herný svet bol o dosť minimalizovaný. Keby v ňom boli aspoň nejaké tie veci na zbieranie, tak fajn prižmúrim si jedno oko, ale bohužiaľ nedá sa. No dobre kamaráti, nechajme už bokom negatívne vlastnosti tejto hororovej hry, a prejdime na jej lepšiu stránku.



Hneď na začiatku by som k pozitívnym prvkom hry zaradil nový bojový systém. Celý je omnoho dynamickejší ako predtým. Proti tvrdým protivníkom zo starého bojového systému by sme nemali ani tú najmenšiu šancu. Ďalšia dobrá vec, ktorú musím spomenúť, je dobre známy dialóg z niektorých RPG hier. Pri rozhovore s jednotlivými postavami máte hneď 3 možnosti ako odpoviete, alebo aké otázky položíte. Toto dosť pozdvihne komunikáciu.

Vďaka dobrej práce Akira Yamaoku je zvuková stránka hry možno tou najsilnejšou stránkou. No nedá mi, ale aj tu mám nejaké pochybnosti. Niekedy sa hudba len tak zastaví z ničoho nič, bez jediného dôvodu. Je to dosť čudné, ale asi to bude nejaký bug.

Dostal som sa teda na koniec svojej recenzie, a mal by som všetko zhrnúť do jednej kopy. Je to však dosť ťažké, pretože mám naozaj zmiešané pocity. Cítim sa presne ako nič netušiaci Alex, ktorý vôbec ničomu nerozumie. Ako sa toto mohlo stat? Ako sa môže tak očakávaný projekt, akým Homecoming rozhodne bol, zrútiť do kategórie tuctových hororových hier? Lebo bohužiaľ sa tak stalo. Hre nepomôže ani päť rozličných koncov, ktoré sa v nej nachádzajú. Keby mi niekto povedal v čase keď som vám písal preview o tejto hre, že to bude takáto slabota, tak mu určite neuverím a som sklamaný, že ako fanúšik predchádzajúcich častí musím práve ja napísať toľko negatívnych vecí.

Hovorí sa tomu krutá realita. Len dúfajme, že EU verzia Silent Hill: Homecoming bude vylepšená natoľko, aby som vám mohol s radosťou vymenovať pozitívne veci.

Hodnotenie: 5,5

Výrobca: The Collective
Distribútor: Konami
Platforma: PS3
Multiplayer: Áno