Divinity II: Ego Draconis

Divine Divinity je RPG hra s dnes už pomaly kultovým statusom. Len tak prišla ukázať, že diabolsky akčné súboje nemusia nutne znamenať okresanie RPG prvkov na minimum. Hra, v ktorej sa snúbila ukecanosť, príbeh a množstvo bojov v nádhernej izometrickej grafike. Potom nastalo ticho. My, čo RPG trochu sledujeme, sme vedeli, že kdesiLarian Studios pracujú na pokračovaní, ale za tie roky akosi zmizlo z očí. Podarilo sa im znova vytvoriť dobrú hru? Nuž, stačí pohľad na hodnotiace číslo a výsledok je jasný. O to viac potom človeka mrzí, keď zážitok z hry kazia veci, ktoré s hrou priamo nesúvisia. Ale túto malú nepríjemnosť s DRM si odložíme na záver recenzie.

Časy sa menia, a tak namiesto izometrickej grafiky sa dostávame do plne trojrozmerného sveta, v ktorom prevedieme svojho dračieho zabijaka (a neskôr dračieho rytiera) po nádherne spracovanom svete. Každé miesto v hre má totiž svoju osobitú atmosféru, svoje vlastné kúzlo a vidieť na ňom prácu autorov. Každý kus zeme je špecifický pre istú oblasť a mám taký pocit, že opakovania sa určite nedočkáte. Váš dračí zabijak nie je na začiatku kompletný, teda úplný dračí zabijak. Jeho výcvik v akadémii bol ukončený, avšak aby sa mohol stať tým skutočným, ktorý sa dokáže postaviť drakovi, musí prejsť špecifickým rituálom. Jednou z odmien mu bude i vyleštenie oči na strieborno ;-). Oči sú bonus navyše, ale celkom užitočnou vlastnosťou bude čítanie myšlienok ostatných postáv. Stojí vás to síce body skúseností, avšak mnohokrát sa tak dozviete zaujímavé informácie o tajných heslách, či umiestnení špeciálnych pokladov (bez toho by ste ich nenašli), či len dosiahnete zníženie cien u obchodníkov. Úvodných niekoľko úloh vás tak zavedie do malej usadlosti, kde si vyberiete svoju štartovnú pozíciu – bojovník, lukostrelec či mág. Nemusíte sa však báť, nič nie je definitívne a vopred dané, to len do začiatku dostanete pár bodov.

Vývoj vašej postavy je plne vo vašich rukách, nič vám nebráni neskôr viesť rast osobnosti iným smerom. Dokonca v jeden moment si budete môcť všetky vlastnosti vynulovať a rozdať znova. Schopnosti sú rozdelené do piatich skupín – Priest, Mage, Warrior, Archer a Dragon Slayer. Každá má svoje unikátne vlastnosti, ktoré si môžete zlepšovať podľa výšky úrovne postavy. Jeden bod na každú úroveň postavy, prípadne ak budete mať šťastie a nájdete špecifickú knihu, tak občas získate aj nejaký bodík naviac. Skúsenosti získavate jednak plnením úloh, a jednak bojmi – nie nadarmo bol predchodca „šmrncnutý“ Diablom. Boje prebiehajú v reálnom čase, s tým, že si aktivujete rôzne špeciálne vlastnosti, tak ako potrebujete. Zaujímavou pomôckou je možnosť hru zastaviť, vymeniť sety zbraní, pristupovať k liečivým, či iným podporným nezmyslom a zameriavať kúzla na špecifického protivníka (veľmi užitočné pre magicky orientovaných dračích zabijakov). Och áno, boj to nie je žiadna bezhlavá mäsiarčina. Kdeže, nabehnúť do skupinky potvor na vyššej úrovni by sa vám nemuselo vyplatiť. Treba ísť na to pomaly a hlavne s rozmyslom. Hneď na začiatku to možno ešte nepoznať, ale neskôr... Niekedy som už mal pocit, že je to trochu otravné. Lenže ja vo všeobecnosti nemilujem množstvo bojov a tu ich je požehnane. Našťastie sa potvory neobnovujú, takže kde už raz spravíte poriadok, tam ostane naveky. Na druhej strane človek sa cíti ako pri hraní niektorých klasických RP hier. Keď ste prišli niekam, kde evidentne na protivníkov nemáte, bolo to vždy – ako sa hovorí – o hubu. Pokiaľ ste mali šťastie, vrátite sa na miesta, kde hrdina stoji pevne nohami na zemi. Pokiaľ nie, je tu zázračné tlačítko „load“. :-)



Ja drak a drak nikde, určite si už niektorí z vás hovoria. Lenže, nie je všetko drak, čo má šupiny, takže i v Divinity 2 si chvíľu počkáte, než si dračie šupiny navlečiete. Na svedomí vás totiž bude mať jedna dračica...nemá vás rada (bodaj by, keď ju vaši kamaráti dračí zabijaci zabili), vy nemáte v láske drakov (čoby to bol za dračieho zabijaka, keby mal), avšak draky nie sú tie najhoršie tvory na svete. Ona má poslanie a vaša existencia je práve po ruke. Bez ďalších detailov, odrazu z vás bude „budúci dračí rytier“ s hlasom dračice vo vašej hlave, ktorý občas veľmi ironicky bude komentovať vaše snaženie. Od toho momentu však ubehne ešte veľa vody, než sa konečne premeníte na draka (iné hry už tou dobou dávno skončia). Nebude to jednoduché, ale bude to stáť zato. Spolu s dračou podobou totiž zdedíte aj špeciálne dračie schopnosti, osobnú vežu so služobníctvom a niekoľkými vymoženosťami – okrem iného aj spomínanú redistribúciu bodov do schopností. Jediným smutným nedostatkom je, že v dračej podobe všetci vaši pozemský protivníci niekam zmiznú (asi zapnú anti-dračie maskovanie). Pritom človek by si ich tak rád vychutnal. Škoda, preškoda.

Jeden drak však apokalypsu nerobí, takže tento nedostatok nie je úplne smrteľný, je len smutný. Čo by však správnej RPG hre nemalo chýbať sú podzemné kobky a rôzne hádanky, nad ktorými si treba jemne lámať makovicu. Isteže, toto vo väčšine moderných hier, ktorým niekto nacapí nálepku RPG chýba, avšak nie Divnity 2. Máme ich tu dostatok a to ma neuveriteľne teší. Ich riešenia sú obvykle schované v hernom svete a často ani nie je veľmi ďaleko od miesta kde ich treba riešiť. Na svoje si prídu aj členovia klubu „rád skáčem z plošinky na plošinku“. Nebojte sa, nie je to priveľa a vďaka hladkému ovládaniu sa dá všetko prežiť – rovnako ako vašu postavu nezabije pád z veľkej výšky. Lenže...

Hra je to veľmi dobrá. Prial by som chlapcom z Larian Studios úspech, aby mohli naďalej vytvárať kvalitné RPG hry, keďže to práve nie je jednoduchý žáner. Lenže čo s hrou, ktorú sa vám nepodarí ani spustiť? Má snáď krvavé hardvérové nároky? Ale kde, hra beží krásne na plných detailoch, ak sa vám ju podarí spustiť. Stačí na to jedna skratka – DRM. Starforce, či Securom – všetko jedna pakáž. Je na vine miestny distribútor, čiže Cenega alebo niekto ďalší? Ťažko povedať, ale neviem ako nazvať inak stav, keď sa vám po nainštalovaní hra odmieta spustiť. Len vám s kľudom zahlási, že máte zapnutý emulačný softvér. Fajn, pokiaľ by niečo také v počítači bolo, lenže pokiaľ tam nič také nie je...je to nie len veľmi nepríjemné, ale aj drzé pýtať za taký produkt peniaze. A nikto vám s tým nedokáže pomôcť, všetci len nechápavo mykajú plecami. Samozrejme, všetko závisí od konfigurácie počítača a neznamená keď som mal problémy ja, že ich bude mať aj Jožko z Hornej-Dolnej. Zo strany distibútora je to skrátka okrádanie a zavádzanie zákazníka, ich peniaze to neboli a trápiť ich to istotne nebude... Ako som bol nakoniec schopný napísať recenziu? Nuž, cesty Pána sú nevyspytateľné...a každý z nás pozná cestu ako sa dostať k záložnej kópii bez DRM. :-) Preto na jednej strane hru chválim, ale pred tým čo ju sprevádza varujem. Môžete mať problémy, ktoré vám nikto nepomôže vyriešiť, ale aj nemusíte (to sú zase cesty PC). Alebo to tiež môžete skúsiť legálne a digitálne, napríklad cez taký Steam bez otravných strážcov disku v mechanike (teda ak nepatríte do skupiny ľudí, čo považujú Steam za obťažujúci :-).

Divinity II: Ego Draconis je skvelé RPG, v ktorom sú jednotlivé prvky dotiahnuté do takmer bez problémov fungujúceho celku. Milovník tohto druhu hier určite nebude sklamaný (až na ten podivný záver). Veď hre nechýba ani ten povestný kúsok humoru a nadhľadu, či množstvo popkultúrnych odkazov pre pozorných (knihu s názvom „The universe, life itself, and simply everything“ si určite budete vedieť správne zaradiť, a to nehovorím o menách niektorých postáv a množstve ďalších maličkostí, ktoré však ponechám hráčom s dušou prieskumníka – aby sa neskazila zábava). Pred niekoľkými rokmi bol druh RPG na vymretie, dnes sa však na nedostatok hier nemôžeme sťažovať. Vďaka všetkým drakom! :-)