Rainbow Six: Rogue Spear

V knihe, ktorou sa viac-menej zaoberá prvý diel, sa z obvyklých teroristických akcií vykľuje plán na zabitie večšiny ľudskej populácie (zabite ekológov, snažia sa zabiť nás, ako napr. istý mentálne retardovaný človek kandidujúci na post amerického prezidenta). V dvojke budete tiež zachraňovať svet (veď ako ináč). Je už však oveľa nebezpečnejším miestom (ako sa dozviete v intro videu). Veď kedy a kde pred desiatimi rokmi odpalovali dvere vrahom, teda ehm politickým predstaviteľom. Pribudnú členovia týmu, ktorý určite niektorým z nás chýbali (napr. sniper Homer Johnson, Eddie Price), spôsob ovládania sa mierne zmenil, od prvého dielu pribudla schopnost nakuknúť za roh, ale ináč je dosť podobný. Zbraní je tiež oveľa viac, napr. 10mm H&K, po ktorom určite túžili niektorý čitatelia, veľa rôznych assault rifles, tri sniperky, mnohé pištole, napr. polpalcový Desert Eagle, ktory láduje Magnum naboje. Aj kamufláží je asi tri-krát viac. Celý výber je dosť dobre opísaný v Kukiho recenzii prvého dielu. Nepriatelia sú už dosť inteligentný, nie ako píše Kuki v jednotke. Netvária sa moc nadšene, keď im pri nohách pristane granát, simulujú rôzne pocity (hlavne tí neozbrojený), a často sa strhnú slušné prestrelky, v ktorých ani jeden ani druhý nevie trafiť (ukážková sa mi stala hneď v prvej misii v MET). Nepriatelia už nezomierajú po zásahu do zbrane, ani do nohy alebo ruky, dokonca sa stáva, že strelíte do hlavy tak, že sa projektil odrazí od brnenia. Raz sa mi stalo, že som teroristu trafil dva krát sniperkou do hlavy náboj sa viditeľne odrazil, a on sa vždy postavil a zdrhal dalej. Oslobodený rukojemníci sa trasúcimi hlasmi pýtajú, či už sú v bezpečí a strúhajú ustráchané xichty. Nepríjemný bug, keď sa celý team zasekne vo dverách sa zdá byť už vyriešený. Veľká výhoda je autoaim, ktorý často vidí nepriateľov, ktorých ani ja nespozorujem (napr v hmle).

Výber: Tak Ding ide určite, ešte Santiago, Price a Homer

Misie sú rozsiahle, niektoré sa nachádzajú na miestach, ktoré mnohí z nás poznajú, napríklad hneď prvá v Metropolitan Museum of Art v NYC, alebo v národnej Opere v Prahe. Bol som fakt nadšený, keď som sa v MET mohol pohybovať bez pozerania sa na mapu, lebo ho poznám. Nechýbajú ani egyptské sarkofágy, vypchaté slony, egyptská (či aká) hrobka na akoby ostrovčeku, či loď s indiánmi (teraz sa mi však zdá, že táto rekvizita je v skutočnosti v Museum of Natural History na druhej strane Central Parku). Misie však nebývajú vždy úspešné, tak si do svojho teamu večšinou beriem rezervných "noname" vojakov, akože by som asi ťažko prežíval stratu Dinga alebo Eddieho.

Alpha, go! Beta go! Charlie go! Go, go, go!

Najpoužitenejšia stratégia je často postupovať ticho a koordinovane, eliminovať všetkých nepriatelov do radu. Misie sú málokedy typické "protiteroristické", teda maximálne dve postupujú podľa plánu typu "Odpáliť dvere do penziónu, ehm, teda myslel som banky alebo ambasády, a za použitia flashbangov (pre neznalcov flashbang (nie svetlica Kuki) je nefragmentačný granát, ktorého záblesk a ohlušujúci tresk oslepí a paralizuje ľudí v miestnosti) vniknúť do izby, odviesť teroristov na výsluch, teda.., chcem povedať.. postrieľať ich a oslobodiť rukojemníkov." Vo veľa misiách treba "iba" nepozorovane umiestniť bug, kameru alebo plošticu do domu, prípadne stiahnuť nejaké fajly z počítača (podľa času koľko to trvá usudzujem, že teroristi určite nepoužívajú softwér od istého človeka (určite človek?), ktorého meno neprezradím, iba jeho iniciálky - W.H.G.).

Teda, k samotnej hre- plná inštalácia (aj tá bez videí) zaberie skoro 750MB. Hlavný problém však spôsobuje náchylnosť hry padať, čo však robí skoro každá hra od Red Storm Entertainment. Na mojej staručkej mašine (300MHz, Viper550, 64MB SDRAM) išla hra grafický rýchlo aj na 800x600, padala však tým častejšie, čím vyššie rozlíšenie som použil. Po prejdení všetkých misií si hra povedala, že ma mala už dosť, a teraz mi už neidú žiadne misie okrem cvičných. Damn. Recenzia mission packu Urban Operations bude z toho dôvodu asi až keď dostanem nový comp.