Sydney 2000

Sydney 2000
Výrobca	EIDOS
Distribútor	EIDOS
Procesor	P-233
Pamať	32 MB
HDD	350 MB
Systém	WIN 9x
Akcelerátor	Áno
Multi play	Áno
Typ Hry	Sport
Jedna z najlepších multišportových hier.
80%
Kupujte tu:
PC, PSX, DVD ...

Úvod: Čo je toto za divný, nemožný, potrhlý a fatálny omyl prírody, alebo aká nadprirodzená sila toto vytvorila. Keď som sa dozvedel, že sa chystá nejaká gamesa s tematikou olympiády v Sydney, tak som sa na jednej strane potešil, lebo olympiáda v Sydney vo mne nechala veľmi silný emocionálny zážitok. Tá atmosféra počas olympiády bola proste skvelá, a kedykoľvek by som si ju rád zopakoval. Na druhej strane som sa však zarazil, lebo mi prišla na um otázka, že ako sa dá olympiáda spracovať do hernej podoby bez hráčovej (nejaký náhodný praštený športovec, alebo redaktor PC.sk, veď kto iný by túto s prepáčením hru hral) ujmy na zdraví, či už psychyckom, alebo fyzickom. Hneď sa mi z pamäte vynorili hry môjho 386-kového detstva - Winter Olympic Games a Summer Olympic Games. Až ma striaslo. Veď v tých hrách išlo len o jedno. Poriadne búchať do tlačítka "ACTION" , až kým neprebehnete 400 metrov, alebo kým tlačítko "ACTION" úplne nezatlačíte do klávesnice tak, že ho vo už nedostane nič a tým pádom sa z neho stane tlačítko "NOTHING". Potom som sa však ukľudnil. Predsa by takú závažnú chybu v dnešnej dobe žiadna seriózna firma nespravila. Veď by také niečo vôbec nikto nekupoval.

Ak vám prvá veta nič nepovedala, alebo ste priaznivcami Summer Olympic Games, tak skočte na stať "Fandovia".
Ak vám prvá veta predznačila dosť veľa, tak čítajte ďaľej stať "Omyl".

Omyl: Omyl, tí týpci čo Sydney 2000 vyvíjali to naozaj nepochopili. Sydney 2000 je totiž Summer Olympic Games v novom grafickom prevedení s širšími možnosťami, ale načo to komu je, keď ovládanie a celý systém hry je úplne rovnaký ako pri Summer Olympic Games, teda úplne nanič. Vašou úlohou opäť je mačkať "ACTION" čo najrýchlejšie a lámať si pri tom ruku, aby ste bežali rýchlejšie, skákali vyššie, skákali ďaľej, a vôbec aby vám všetko išlo lepšie. Neviem ,ako vy, ale mne sa v tomto systéme ovládania nejaví žiadny súvis s prednosťami dobrého športovca, ako sú rýchlosť, sila, postreh, výdrž ... Snáď tu je možno drobná analógia zo športom. Stláčanie kláves vás totiž už po jednom plaveckom finále tak vysilí, akokeby ste dve hodiny posilovali. Aby autori neostali úplne zahanbení, tak "zvýšili náročnosť" hry tak, že tlačítka "ACTION" sú dve, takže máte úžasnú možnosť pasivovať dve tlačítka klávesnice naraz, a takisto precvičovať obe ruky naraz. Hodnotím to ako obrovské plus. Možno sa rozčulujete, že prečo som si zobral na starosť recenzovať Sydney 2000, keď sa mi vôbec nepáči a len ho tu znemožňujem - preto, lebo pravdu o tejto hre som proste musel vykričať do sveta a varovať tým náhodných kupcov, alebo kupca ? Ďalej vás asi zaujíma, že prečo tak vehementne kritizujem ovládanie, keď sám by som lepšie nevymyslel - Načo robia hru o olympiáde, keď na to nemajú ?

Ak som vás ani tak neuspokojil, tak mi prepáčte a preskočte na stať "Fandovia".
Tí, čo so mnou súhlasia pokračujte staťou "A predsa".

Fandovia: Nápis na krabici je úplne pravdivý. Sydney 2000 je naozaj najlepšia hra sveta. Je taká dobrá, že ju vlastne bežný človek ani nemôže hrať. Vedľajším účinkom jej geniality je totiž pocit hrajúceho, že ide o úplnú blbosť. Je to však len prelud spôsobený nesmiernou genialitou hry, ktorú bežný človek proste nepochopí. Jej tvorcovia totiž uvažovali v hypermolekulárno transsimbiotických rovinách ľudského vnímania, ktoré sú uložené v hlbokom podvedomí ľudí, ktorých IQ je tak vysoké, že prekračuje maximálnu hodnotu - nekonečno a vracia sa k hodnotám blízkym izbovej teplote. Ako sa dočítate aj v závere, kde je vysvetlenie môjho záporného názoru na Sydney 2000, proste ťukanie do klávesnice spôsobujúce kàče nieje ekvivalentné fyzickej námahe pri vykonávaní nejakého športu. Veď športom máme zveľaďovať telo, a to sa nedá nasimulovať sedením na stoličke. Také niečo môže napadnúť len Američanov s ich ”páličmi tuku”, pomocou ktorých pálite tuk a posilujete telo len tým, že kukáte telku a taká skrinka, čo vám visí na páse, vám dáva elektrošoky, ktoré po týždni spravia ”z tlouštíka svalovce”. No, ale naspäť k hre. Samozrejme, že existujú aj veci, ktoré robia zo Sydney 2000 aspoň akú takú hru, ale je ich príliš málo na to, aby niekoho pri hre udržali viac ako dva dni.

Ak naozaj chcete vedieť, čo je Sydney 2000 zač, tak sa vráťte na stať "Omyl".
Ak chcete napredovať, tak pokračujte staťou "A predsa".

A predsa: Čo sa dá robiť. Ovládanie ostalo. Tak sa snáď radšej pozrime na dobré stránky hry. .............. No a to je asi všetko. Ale nie. Musím uznať (nemôžem uveriť, že toto píšem), že Sydney 2000 má aj kladné stránky. Nieje ich veľmi veľa, ale o to sú kvalitnejšie. Jednou z takýchto vlastností je napríklad grafika. Ďalej vynikajú aj zvuky a celková atmosféra a spracovanie tematiky olympískych hier.

Tí, čo sa chcú dozvedieť viac o hre samotnej pokračujte staťou "Hlbšie".
Tí, ktorí sa chcete vrhnúť priamo na grafiku pokračujte staťou "Grafika".

Hlbšie: Ako ste už vytušili, v Sydney 2000 pôjde hlavne o športy a všetko s nimi súvisiace. A nehovoríme o hocijakých športoch. Hovoríme o olympískych športoch. Samozrejme, že k dispozícii niesu všetky olympíske športy. K dispozícii je plávanie, beh na 100m, beh na 110m cez prekážky, hod oštepom, splav (to čo robí MARTIKAN),skok do výšky, vzpieranie, cyklistika, skoky do vody a veľa ďalších. Celkovo tieto disciplíny môžeme rozdeliť do štyroch skupín podľa dvoch kritérii. Prvé kritérium je náročnosť. Niektoré disciplíny prejdete hneď na prvý raz aj so svetovým rekordom v hrsti, a pri niektorých sa môžete snažiť aj sto rokov a nič. Ani si neprdnete. Toto kritérium delí disciplíny v pomere približne 1:1. Druhým kritériom je typ disciplíny. Myslím týp spôsob, akým sa ovláda, ktorý priamo vyplýva z typu disciplíny. Drvivá väčšina disciplín sa totiž ovláda pomocou tlačítiek "POWER" a tlačítka "ACTION", ktoré používate úplne minamálne.

Nájdu sa však aj disciplíny, a myslím, že sú dokonca tri, ktoré majú ovládanie trošku variabilnejšie. Konkrétne hovorím o tom splave, o skokoch do vody a o skeete. Tieto disciplíny prejavujú náznaky odlišnosti a originality. Systém, ako sa hrá skeet je asi jasný. Na váš povel, mimichodom je to taký divný výkrik, vystrelí strieľňa oranžový disk. Vy naňho musíte namieriť a jednou strelou ho zostreliť. Systém splavu je asi tiež jasný. Šipkami sa otáčate a veslujete. Musíte v čo najkratšom čase prejsť bránkami a pritom sa ich nedotknúť. Zaujímavé sú skoky do vody. Vytrepete sa na takú plošinu. Tam si vyberiete skok, o ktorý sa pokúsite. Potom si otestujete postreh. Musíte totiž v pravom momente stlačiť "ACTION", tak aby ste získlai čo najlepší odraz. Potom prichádza samotný skok. Podľa toho, aký ste si vybrali sa vám po celej dráhe letu rozložia farebné šipky. Každá šipka predstavuje inú klávesu, ktorú musíte v momente preletu okolo danej šipky stlačiť. Aj keď sú len tri typy šipiek , tak sa niekedy pekne zamotáte a neviete, ktorú šipku stlačiť. No, ale hlbšie. Všetky disciplíny si môžete skúšať v móde ARCADE - len tak si nacvičujete. Keď si myslíte, že ste fakt dobrí, môžete sa pokúsiť o vystúpenie na olympiáde. To však nieje také ľahké. Musíte totiž najprv vyhrať dve súťaže v danej disciplíne a potom dokonca skončiť na 1-3 mieste na MS, aby ste sa kvalifikovali na olympíske hry. (ak ešte stále neviete, čo znamená MS, tak vám to poveim: Musíš Schudnúť) Nato, aby ste postúpili do vyššej súťaže však musíte splniť niekoľko tréningových skúšok v posilovni. Sú tu rôzne cvičenia, z ktorými sa môžete bežne stretnúť v posilovni (bench press, rope climb, weight lifting, sit ups ...). Väčšina cvičení je založená na systéme "POWER", takže tak. (viď stať "Omyl") Väčšinou je vašou úlohou urobiť istý počet čohosi za istý čas. Na krabici od hry posilovňu veľmi chvália, ale ja v nej veľký význam nevidím. Nič vám nepomôže. Keď sa teda vycvičíte, môžete ísť na súťaž. Ak sa dobre umiestnite, tak môžete znova posilovať, alebo ísť na ďalšiu súťaž. Keď sa kvalifikujete na olympíske hry, tak už nieje šanca nevyhrať. To je asi tak všetko, čo hra ponúka. Čudujem sa a zároveň kritizujem fakt, že nebolo zaradené žiadné z olympískych bojových umení. Oživilo by to hru. Takisto mohli zaradiť skoky na trampolíne, kde by ste mohli predvádzať všelijaké triky, alebo nejako spracovať gymnastiku, nech sa veci hýbu.

Ak chcete zájsť ešte hlbšie, tak si znovu prečítajte stať "Hlbšie", určite vám niečo uniklo.
Ak ste za pokrok vpred, tak pokračujte staťou "Grafika".

Grafika: Toto je jedna z vecí, ktoré vynachválim. Grafika sa tvorcom Sydney 2000 naozaj podarila. Keďže sa veci odohrávajú na relatívne malých plochách a nieje veľa možností, čo môžete robiť, a ovládanie netreba vymýšľať, ostal dostatočný priestor aj čas pre grafiku. V prvom rade musím oceniť rýchlosť grafiky. Na mojom super stroji sa totiž hýbe v 640x480 v plných detailoch úplne nádherne. (mám 233ku a 4MB graf. kartu, takže je ten výsledok dosť slušný). V druhom rade musím pochváliť všetko grafické. Neviem, nakoľko sa bude dať grafika vypozorovať zo screen shotov, ale je fakt pekná a detailná. Každý závodník je nádherne vykreslený do posledného prstíka (viem, že posledný je malíček). Detailná je najmä tvár.

Dôležitejšia je však pohybová stránka grafiky. "Pajáci" sú totiž nádherne rozanimovaní. Pohyby, ktoré robia sú dosť prirodzené a plynulé. Niesu trhané, ako to u hier býva, keď zrazu zmačkene šipku na opačnú stranu. Napríklad pred štartom behu na 100m sa pajáci nádherne rozcvičujú, naťahujú, poskakujú, mikajú hlavou, mávajú publiku. Niekedy si pripadám ako na ozajstnej olympiáde. Keď vyhráte, pajác vyskakuje, máva, vrieska a vôbec sa raduje. Úžasný je aj pohľad na vzpierača dvíhajúceho činku. Líca sa mu trasú od námahy, a na tvári krásne vidno, ako si odfukuje. Pekne sú spravené aj skoky do vody. Skok je úplne plynulý. Vôbec nevidno, že ho postupne vyťukávate. Ďalším plusom je aj "animácia" pred a po súťažení. Napríklad pri skoku do vody sa závodníčka najprv navlhčí špongiou, potom si trochu zakrúži rukami, až potom sa ide skákať. Pri skeete sa najprv pupkáč dotrepe na značku, potom z vrecka vytiahne náboje a nabije. Všetko sa naozaj krásne hýbe. pripomína to reálny svet. Dokonca aj publikum je pohyblivé. Celé sa hmýri. Tvoria ho síce len 2D textúry naskladané v radoch, ale vždy lepšie ako NHL 99, kde je len farebná plocha. Pri každej disciplíne na vás zazerá komisia. Tá je prezmenu trojrozmerná. Celý štadión, na ktorom sa odohráva väčšina súťaží je pekne vymodelovaný. Tesne pred cieľo vždy začne náramne vrieť. Úžasný je aj replay. Váš výkon sa opakuje z rôznych akčne rozmiestnených kamier. Vy sa pekne usadíte, a pozeráte sa, aký dobrý výkon ste podali. Vyzerá perfekte. Ako záznam z telky. Ďalšou výbornou prednosťou hry sú komentátori. Sú dvaja a trkocú o vašich výkonoch tak pohotovo a tak výstižne, že to až zaráža. Tak napríklad pri plávaní hneď ohodnotia, kto najlepšie vyštartoval, kto nasadil dobré tempo, kto je prvý na obrátke, kto zaostáva, komu dochádzajú sily, predpovedajú výsledný čas, či padne rekord .... Ak zrazu vyštartujete dopredu, hneď na vás všetkých upozornia. Po skončení súťaže sumarizujú. Robia proste všetko, čo dobrí komentátori zvyknú. Tak predsa sa nájdu aj kladné stránky veci.

Ak už viete všetko, čo chcete vedieť, tak pokračujte staťou "Záver".
Ak túžite po ďalších informáciách, tak prejdite na stať úvod, a voľte iné možnosti.

Záver: Aj napriek všetkým kladom, ktoré Sydney 2000 ponúka musím konštatovať, že nápis na krabici oznamujúci, že držíte v rukách najlepšiu hru, aká bola kedy vyrobená je trochu prehnaný. Dovolil by som si ho nahradiť výrokom neznámeho autora, ktorému týmto ďakujem, ktorý som našiel napísaný na PÁNSKOM WC na našej škole: Osud držíš vo svojich rukách. (ak ste nepochopili, tak choďte na WC a zistíte, čo držíte v rukách - sorry baby) Pôvodne som chcel dať hodnotenie 2/10, ale nejako som sa obmäkčil. 4/10 však nedám, lebo ozrutný nedostatok nápaditosti a anti-klávesnicové ovládanie sú tak obrovské mínus, že až. Nechcem tu však budiť dojem, že Sydney 2000 je úplne nemožná hra. To určite nie. Vychádzam len z vlastného pozorovania a poznania a z pozorovania a poznania mojich priateľov, ktorí Sydney 2000 tiež hrali. Ak vás však sledovanie priamych prenosov z olympiády bavilo, a momentálne nemáte čo hrať, tak vám Sydney 2000 vrelo doporučujem. Pre športových fanúšikov je to hra ako stvorená. Vo svojej kategórii nemá konkurenciu. Ide len o to, že simulovať na počítači športy, pri ktorých ide hlave o silu je prinajmenšom zvrátené. Keď nejaká hra simuluje let v stíhačke, tak si tiež môžeme povedať, že sa aj tak nikdy nevyrovná naozajnému letu stíhačkou. Problém je v tom, že bežný smrtelník letí za svoj život stíhačkou priemerne nula celá nula ňišt (naschvál) krát. Keď si však chcete zaplávať, alebo zabehať, stačí vystrčiť nos von z dverí a ide sa na vec. Kedykoľvek chcete. A máte to reálnejšie aj zdravšie ako sedieť pred kisňou a mačkať ”POWER” donekonečna. Chcem sa s vami rozlúčiť jednou filozofickou úvahou, ktorá je z prostredia športu a zanechá vo vás aspoň niečo pozitívne po prečítaní tejto recenzie.

Ahoj Juro, čo sa tak tešíš?
Vrátil som sa z olympiády! Vyhral som zlato! Všetkých som porazil!
Ako je možné, že si všetkých porazil?
Boli slabší.
A z toho sa tešíš? Že si porazil slabších? Poraz silnejších, a potom sa raduj. .