Deep Forest: Pacifique

Á, máme tu pravdepodobne skvost francúzkej hudobnej scény. Veľmi ju nepoznám, ale aj tak sa mi nejako obzvlášť často k ušiam nedonesie niečo o francúzkych skladateľoch. Ani túto skupinku som doteraz nepoznal. Tvoria ju Eric Mouquet a Michel Sanchez – toľko som rozlúštil z francúzkeho obalu. Sám som prekvapený, ale môžem bez problémov a bez trvalej ujmy na charaktere a svedomí prehlásiť, že svojou hudbou v kľude môžu konkurovať Enye (Enyi?). Nie je to síce úplne jej štýl, pretože ona používa skôr rovnaký repertoár nástrojov, ale povedzme, že Eru prekonali o 200 %. V niektorých skladbách je pekne počuť, že nástroje a vôbec celá hudba bola spracovaná za pomoci počítača (ale nie je sa čomu čudovať, veď aj Mike Oldfield si na svojom poslednom albume Tubular Bells III. pomohol počítačom).

Presne posúdiť, či to je obyčajný album, alebo Soundtrack k Filmu neviem. Z druhej strany bookletu (nie je to klasická knížočka, ale dá sa rozbaliť do veľkosti A4-ky) je plagát k filmu Le Prince Du Pacifique. Možno, že je to len nový typ sušienok Prince, ale ono to naozaj vypadá nebezpečne. Pretože po francúzky neviem ani zaťať, nepochopil som, o čo im ide. Nejká skupinka (vypadá ako FC Večierka – Večierka je známi lacný podnik v Dúbravke s ešte lacnejším alkoholom, takže si udržuje stály klub zákazníkov, ktorí dokážu za dobré pivečko dať aj to posledné...) naháňa mladistvého domorodca. Po ďalšom nazrení do plagátu je to asi skupinka námorníkov a domorodec = princ pacifický (dobrý preklad), vodca. A s tým soundtrackom to nemusí byť až tak nereálne, lebo v niektorých skladbách spievajú domorodci z nejakého ostrova v Pacifiku (konkrétne z Tahity, Huahiné ...). Škoda, že im nie je rozumieť, možno by to stálo za to, vedieť o čom spievajú (mne to znelo smiešne). CD má neuveriteľných 15 trackov, čo je na album dosť. Tracky sú Stand-alone (Silvester Stallone), takže po slovensky – oddelené. Nachádza sa tu zopár umeleckých trackov, ktoré majú okolo 1 minúty, ale k tomu sa ešte dostanem. Možno by som to mal spomenúť až na konci, ale tento album / soundtrack je ozaj dobrý. Popisovať však 15 skladieb je robota ako na kostole, takže to zoberiem skratkou a budem sa venovať skladbám trocha všobecnejšie.

Môžeme tu nájsť skladby od pomalých až po rytmickejšie. Za povšimnutie stojí, že v každej skladbe je relatývne zložitá melódia (tým nemyslím nič na úrovni Toccaty fugy, alebo Prelúdia), ale napriek tomu sa neopakujú. Teda skoro. Prvá a ôsma skladba majú rovnaký hlavný motýv, ale odlišné spracovanie. Ôsma skladba je hraná prevažne klavírom a je badateľne pomalšia. Aj keď sa v mnohých skladbách spieva a nie je to vôbec na škodu veci, viac sa mi páčia čisto inštrumentálne skladby. Predsa len v nich vidieť, že keď si skladateľ nemohol pomôcť spevom (ktorý dosť úspešne zaplní nedostatok podmelódií), musel si dať viac záležať na spracovaní. O tom, že sa mu/im to podarilo niet pochýb. Ich (pretože, ako som spomínal, je to dvojica) skladateľský štýl nie je zlý, o čom svedčí aj šikovné poradie a nástup nástrojov, prípadne aj vokálnych častí – ak nejaké sú. Kde-tu sa objaví aj domorodý rytmus na mušlách (alebo na niečom podobnom) – pravdepodobne rytmus Humbala-kululumba (to som si vymyslel), ktorý patrí do miestnych spoločenských tancov. Neskôr sa ale pridajú HiHatky a Clapy, čo je zase rytmus z dovozu (z Európy...). Aj keď je tu 13 skladieb, celkový čas CDčka je na album ”smiešnych“ 49:25. Nuž, nedá sa nikoho znásilňovať, ak to skladatelia cítili tak, je to lepšie. Musím povedať, že v tomto prípade to nie je iba snaha vydať album, nech má aj 10 minút, len nech sa predáva (v súčastnosti je stále dosť formácií, ktoré zabudli na to, že hudba bola pôvodne na počúvanie a nie na zarábanie – naplniť album dvoma dobrými skladbami nie je žiadny úspech).

Hodnotenie ani nebude ťažké : 9/10. Jedná sa skutočne o kvalitný materiál. Sám ho odporúčam každému s chorými nervami (nemám na mysli práve trestne stíhaných deviantov), netreba na ňom hľadať žiadne hity Ministry of sound, ani diskotékové vypaľováky. CD pôsobí ukludňujúco a dá sa pri ňom zaspať behom chvýle. Je zmesou pekných melódií , nápadov a originálneho spracovania (aspoň ja som ešte nič podobné nepočul), takže ho odporúčam (na tento záver som pyšný, je ako z učebnice – “Ako vymývať mozgy“).