Brecker Brothers

East River

The Brecker Brothers
Štýl	Funk
Tracr list	East River,Skunk Funk, Inside Out, Funky Sea, Funky Dew, Straphangin, Three Some, Rocks, Baffled, Jacknife, Teed Off, Not Ethiopia, Sneakin Up Behind You (69:43)
Vydal	BMG
Rok	1997
70%
Kupujte tu:
BONTON Land

Začal by som hádam skôr povrchne o albume - o jeho vzhåade. East river je kompilácia z viacerých albumov. Niečo na spôsob The best of .... Čo mi na ňom vadí, je booklet. Booklet sa skladá iba z jednej dvojstránky, kde vnútri je zoznam skladieb a ku každej je napísané kto ju zložil, v akom vydavateľstve bola vydaná a kým bola produkovaná. Nie je tu nič o muzikantoch, ktorí tu hrajú, čo mne dosť chýba. Zoznam ľudí ktorí tu hrajú by som uvítal určite radšej, než stručný „pokec“ o skupine, na 4. (poslednej) strane bookletu. Toľko k nie-celkom-vydarenému baleniu. Teraz poďme k hudbe.

Celý album znie dosť elektronicky. Jednak, že Michael tu hrá aj na svojom elektrofonickom saxofóne, ale aj Randy tu používa, v niekoľkých skladbách, oktávový delič. Oktávový delič je zariadenie, ktoré funguje tak, že sa strčí do trumpety a potom nejako násobí frekvenciu, tak, aby to znelo o oktávu vyššie. Výsledný efekt je asi taký, že to znie úplne elektronicky a umelo. Mne osobne takýto štýl veľmi nevyhovuje (asi som moc zaťažený na prirodzený tón z nástroja, ako je trombón alebo trumpeta.). Celá ich tvorba na tomto albume je Funkového ladenia. Na obale je napísané dokonca URBAN JAZZ-FUNK, ale ja by som sem slovo JAZZ radšej nepchal, lebo väčšina ľudí si pod jazzom predstaví niečo úplne iné.

Sú tu väčšinou rýchle veci, čo vlastne vyplýva aj zo štýlu, aký tu je zastúpený. Hneď prvá skladba East river začína dosť dynamicky a rýchlo. Je to skladba, kde počuť aj spev (a mňa by dosť zaujímalo, kto to spieva, ale žiaľ vďaka bookletu sa to asi nedozviem). Myslím si že na tejto skladbe je asi najlepší ten spev (veľmi mi to pripomína skupinu Earth, Wind and Fire - preto by ma aj zaujímalo, kto to spieva). V podobnom duchu pokračuje aj druhá skladba Skunk Funk, ktorá síce je o máličko pomalšia, zato si však stále zachováva určitý náboj. Túto skladbu ja považujem asi za najlepšiu a byť na mieste autorov asi by som podľa nej pomenoval aj celý album. Je tu jeden silný a zároveň jednoduchý motív, ktorý sa Vám vryje do pamäti a keď sa ku koncu opakuje, tak ho už viete skoro naspamäť.

Prvá pomalšia skladba je Funky sea, Funky Dew. Keď som ju prvý krát počul bol to taký malý šok. Totižto : začína to sólom na saxofóne a značne mi to pripomína teraz dosť známeho saxofonistu Kenny-ho G (o ktorom si ja, a nie len ja, myslím svoje pre jeho maximálnu komerčnosť). Našťastie je to len prvých pár taktov a Michael tú melódiu skutočne dovedie až do správneho funk ladenia a približne v strede to začína byť skutočne „to pravé orechové“. Straphangin’ začína trochu netradične (aj keď nie úplne originálne, lebo už som takéto veci počul niekoľkokrát aj v iných skladbách) - klasicky. Jednoducho „obyčajná“ vážna hudba na saxofóne, ku ktorej sa pridá ešte aj trumpeta - tzv. „bachovka“, alebo piccolo trumpeta, čo je taká polovičná trumpeta, ktorá znie o oktávu vyššie (často sa používa práve pri vážnej - klasickej hudbe). Po takomto úvode samozrejme prichádza bicie, elektrická gitara - a teda Funk štýl. Randy Brecker sa ako trumpetista predstaví asi najlepšie v skladbe Not Ethiopia, kde má jedno skutočne veľmi pekné, improvizované sólo. Podobne sa prejaví heď v ďalšej skladbe Jacknife, kde sa mi zdá, ako keby trochu napodobňoval štýl hrania Maynard-a Ferguson-a (pravdepodobne však nie schválne).

Verdikt : Je to album, ktorý sa minimálne oplatí počuť. Tomu, kto má rad Funk a takýto druh, do určitej miery, elektronickej hudby by sa to pravdepodobne páčilo. Mne osobne to až tak nevyhovuje a preto som išiel aj s hodnotením dole. Okrem môjho subjektívneho názoru na takýto štýl, som strhol niečo aj za nie práve vydarený booklet, v ktorom sa človek nedozvie skutočne nič podstatného. Keby som chcel niečo od Breckerovcov, asi by som siahol po nejakom Michael-ovom sólovom albume.