Star Wars: Episode 1 - Phantom Menace

Aby bolo jasné: milujem klasickú trilógiu Hviezdne vojny. Nie som síce fanatik, ktorý aj do sprchy chodí v čiernej prilbe a bez fosforeskujúcej atrapy svetelného meča sa po zotmení neodváži vyjsť z domu, ale keď si v ktorúkoľvek dennú dobu pustím na videu ľubovolný diel, už od obrazovky neodtrhnem pohľad, ani keby meter odo mňa na pivných sudoch tancovali v spodnom prádle Salma Hayek, Shania Twain a Heňa Galgóciová (platí to najmä pre Impérium..., jednoznačne najlepšiu časť celej ságy). Ako oddaného fanúšika ma preto strašne dráždili všetky tie negativistické hlasy, ktoré EPIZÓDU I. vopred odpisovali, pochybovali o nej, vzdychali, kritizovali. Preto som sa zaťal a šiel do kina s odhodlaním, že budem k Lucasovi tolerantný, mávnem rukou nad nejakou tou chybičkou a naplno si vychutnám to, čo je vo filme naozaj dobré.

Cestou z kina som si musel dať v bare dvojitú vodku, lebo inak by som sa bol asi rozplakal. Epizóda I. je totiž typickým príkladom filmu, v ktorom agresívna vizuálno-zvuková stránka slúži na zakrytie závažných nedostatkov v scenári. Tak predovšetkým: nie je tu žiadny príbeh. Iste, na plátne sa deje všeličo - zachraňujú sa planéty, hľadá sa veľký vyvolený Jedi, splietajú sa intrigy v galaktickom senáte, dokonca je tu chabý pokus o biblický podtext... Pokračovanie najväčšieho filmového mýtu storočia však potrebuje čosi viac: živé postavy, emócie, vývoj charakterov. Nič z toho v SKRYTEJ HROZBE nenájdete. Postavy sú také plytké, že namiesto nich mohli v obraze kľudne poskakovať umelohmotné pandrláky made in Taiwan. Pamätáte si, ako sme všetci s napätím sledovali prerod Dartha Vadera z čistokrvného zloducha na tragickú obeť temnej Sily? Alebo ako sme sa bavili na Hanovi, keď sa z egoistického pašeráka nie celkom dobrovoľne (a navyše kvôli ženskej, pch!) menil na statočného záchrancu vesmíru? Hrdinovia Epizódy I. prídu, chvíľu poskakujú medzi laserovými zábleskami a hemžiacimi sa emzákmi, a potom zase odídu a nenechajú v divákovi nič, kvôli čomu by si ich zapamätal, nieto k nim ešte cítil nejaké sympatie. Nevieme nič o ich minulosti, o ich túžbach a slabostiach, nemajú to, čo inťoši nazývajú "ľudský rozmer". Tým pádom im vlastne ani nemáte prečo fandiť a keď v záverečnej scéne jedna z hlavných postáv tragicky hynie, pokrčíte plecami a poviete si: "No dobre, tohto zapichli, tak už to asi bude končiť." Viacerí Epizóde I. vytýkajú slabé herecké výkony. Problém vidím inde - v tom, že herci tu jednoducho nemajú čo hrať. GEORGE LUCAS si do hlavných úloh zabezpečil excelentné obsadenie, no akosi hercom zabudol dať priestor na to, aby niečo zo svojho umenia predviedli. Dej je totiž zbytočne uponáhľaný, skáče z jednej akčnej scény na druhú a všetky postavy sú tu len na to, aby sem-tam nejakým kratučkým dialógom zabili čas, kým sa na plátno vyvalí ďalšia lavína efektov. LIAM NEESON, ktorý dodal takú úžasnú charizmu Oskarovi Schindlerovi alebo Rob Royovi, len s námahou skrýva pocit otrávenosti z toho, že z neho Lucas urobil iba doplnok k šialeným ILM-áckym orgiám. Možno mu to vôbec zazlievať? Takisto EWAN McGREGOR si tu leon povie svojich päť viet a raz od pľúc zakričí, NATALIE PORTMANOVÁ (hej, to je tá, čo urobila z Matildy v Bessonovom Leonovi asi najfascinujúcejšiu detskú postavu v dejinách filmu) je väčšinu času skrytá za vrstvami líčidla a bizarnými účesmi a kostýmami - a keď nie, tak stihne akurát tak sľubne sa usmiať na mladého Skywalkera. Jedinou postavou, ktorá tu dostala šancu prejaviť nejaké city, je stará Skywalkerová. Prejaví však prd, pretože úprimnú snahu PERNILLY AUGUSTOVEJ zabíjajú jalové drísty typu "Zmeny sú nezastaviteľné, Anakin.", "Víťazstvom v pretekoch si dal nádej ostatným otrokom.", alebo "Riaď sa hlasom svojho srdca."! Ó, mocný Yoda!

To všetko by som ešte možno prežrel. Avšak absenciu toho zdravého, mierne sebaironického nadhľadu, ktorý tak príjemne osviežoval pôvodnú trilógiu, ospravedlniť nedokážem. Sú tu pokusy o humor v podaní Jar Jar Binksa, avšak táto "komická" figúrka vás rozosmeje iba v prípade, ak po veľkej potrebe ešte stále zoskakujete zo záchoda, robíte hlboký predklon a kričíte: "Mami, úúúž!". Zo všetkých síl sa snažím spomenúť si aspoň na jeden fór, čo by sa vyrovnal štartovaniu kozmickej lode búchaním päsťou po riadiacich paneloch, ale zbytočne namáham závity. Navyše dej nemá potrebné vystupňovanie, o napätí ani nehovoriac - na ten čarovný okamih, kedy vás to celé vcucne a prinúti zadržiavať dych, budete čakať márne (no, možno až na preteky lietačov). Záverečná megabitka je iba monotónnou prehliadkou efektov a obhrýzanie nechtov, ktoré vás zachvátilo vtedy, keď Luke nalietaval na Hviezdu smrti a snažil sa zasiahnuť generátor, sa tu nedostaví.

Niet pochýb o tom, že hlavnou atrakciou Epizódy I. sú výtvory ILM-áckych počítačov. Pokiaľ ide o technické prevedenie, až na pár drobných chybičiek (pri súbojoch Jediov s robotmi príliš bije do očí, že herci iba naprázdno mávajú mečmi vo vzduchu, takisto pri dialógoch sa občas živé postavy nedívajú celkom presne na svoje počítačové proťajšky) trikom niet čo vytknúť. Otázna je ich účelnosť. Nemôžem si pomôcť, ale postavy a scény, ktoré vznikli čisto v počítači (najmä Jar Jar a bitka Gunganov s droidmi) sa mi zdali nechutne umelé a rušivé, akoby ich sem nedopatrením vlepili z nejakej počítačom animovanej rozprávky od Disneyho. Ako mi na Istrocone povedal RMDr. Štěpán Kopřiva: "Víš, kdybych měl o patnáct let míň, tak bych u toho řval nadšením, ale teď... (pokrčenie plecami)". Za seba hovorím, že by som polovicu všetkých tých mimozemšťanov s radosťou vymenil za kúsok onej osudovosti a čarovného mýtického hrdinstva, čo nás tak nadchýňali pri sledovaní starej trilógie.

Nie, netvrdím, že Epizóda I. je vyložene zlý film. Ak odhodím posledných desať rokov môjho psychického vývoja, tak si zrejme kúpim aj originálnu videokazetu. Prestaňme teda kydať a povedzme si čo-to aj o pozitívach Lucasovho výtvoru. Takže: Natalie Portmanová má krásne oči. Liam Neeson s briadkou a dlhými vlasmi u mňa získal titul "najštýlovejšie vyzerajúci Jedi v histórii preďalekej Galaxie". Roto-roboty sa pekne kotúľajú. Preteky lietačov sú vážne nadupané. Záverečná šermovačka medzi Obi-Wanom a Maulom (akokoľvek krátka a bez gradácie) má bezchybnú choreografiu a je diabolsky rýchla. Klobúk dole pred prácou kostýmérov, kaderníkov a maskérov (Darth Maul je držka za všetky drobné, škoda, že uňho došlo k rozpolteniu osobnosti skôr, než stihol predviesť všetko zlo, ktorého je schopný). Nuž, a budúcoročného Oscara za najlepšiu hudbu môžu rovno poslať JOHNOVI WILLIAMSOVI, pretože najpoctivejšiu prácu na Epizóde I. odviedol práve on (skladba Duel of the Fates sa síce k záverečnej bitke vrcholne nehodí, ale inak je absolútne geniálna).

Zabite ma, ale to je všetko. Či je to veľa alebo málo, nechám na vás. Ak vám to stačí, zrejme patríte aj k zástancom názoru, že rozpačité reakcie divákov a hromadné seppuky kritikov spôsobili prehnané očakávania. Blbosť. Ja osobne som od Lucasa chcel iba poctivé vesmírne dobrodružstvo s hrdinami, ktorým budem mať prečo držať palce, a zloduchmi, ktorých bude dôvod nenávidieť. Namiesto toho nám naservíroval nemastný-neslaný film, predžganý efektami, čo sú väčšinou dotieravo samoúčelné, bez humoru, s ošúchanými dialógmi a ľahostajnými hercami. Takže ak som v minulej Fantázii napísal, že "Matrix je najlepšou sci-fi minimálne tejto dekády a nové Hviezdne vojny budú musieť byť "fucking good", aby na tom niečo zmenili", teraz musím dodať, že Skrytá hrozba je horko-ťažko "good", nieto ešte "fucking", a ako film určený mladistvému divákovi siaha dospelému Matrixu sotva po kolená. Moje očakávania v súvislosti s Epizódou II. budú teda veľmi, veľmi opatrné.

Otvorená hrôza

Amerika dala svetu takých politikov ako Clinton, programátorov ako Gates a umelcov ako Lucas. Dúfam, že svet jej to raz vráti aj s úrokmi.

Pocit, že ako pravoverný scifista by som mal vidieť StarWars, bol jednou z príčin, ktorých následkom som zhliadol Epizódu I. Hlúpy pocit. Videl som film, ktorý by mohol byť vyvrcholením vývoja nemého filmu, keby ho ten babrák Lucas neurobil so zvukom. Videl som film,, ktorý mohol byť vynikajúcim dvojpredstavením, keby ho ten miškár Lucas neoklieštil a nevyklieštil. Videl som film, ktorý ma mohol vziať na výlet fantastickými svetmi, keby ich ten ozembuch Lucas neobšľahol podľa americkej šablóny. Videl som film,, ktorého režisér si myslel, že som rovnaký idiot ako on, a keď zahltím svoj zrak, vypnem mozog. Videl som Epizódu I a ľutoval, že som si pred kinom nekúpil pukance. Predávajú ich vo vedierkach z voskového papiera. Dá sa do nich vyzvracať poldruha litra.

Obrazová stránka filmu je na posratie dokonalá. Sekretárka šéfa americkej filmovej Akadémie už teraz žeraví telefóny a objednáva jedného róbertka v tvare laserového meča a dvadsať Oscarkov. Najlepšia kamera, najlepší strih, najlepšie zábery virtuálnej krajiny, najlepšia masová scéna bez jediného ľudského herca, najzubatejší podmorský krokodíl, najväčší kolibrík s chobotom, najlepší emzák vo vedľajšej úlohe ... Viac si o tom prečítajte v kladných recenziách. Nedokážem si spomenúť, či som videl len jeden, alebo dva z predchádzajúcich (alebo ak chcete, nasledujúcich) dielov tejto ságy, a tak nemôžem posúdiť, či je schéma: akčný úvod-prehra-útek-zázrak na púšti-rafinovaný plán-odvážny útok-laserová show-boj stíhačiek-výbuch veľkej lode-triumfálny sprievod-happyend autorským zámerom, prejavom neoriginality alebo marketingovou stratégiou. Nech je to ako chce, žiadna z možností mi príliš nevadí. Dokážem sa povzniesť i nad to, že kolóny lietajúcich dopravných prostriedkov v hlavnom meste sú okopírované zo staručkého filmu Metropolis a scéna pretekov z Bena Hura. Vadí mi to, čo by aj Lucas nazval chýbajúcou logikou, keby sa takéto slovné spojenie vyskytovalo v jeho slovníku. Cesta „stredom planéty“ vedie pod hladinou mora (alebo jazera, ťažko povedať). Ahoj, fyzika, už odchádzaš? Miniponorka sa vynorí v jazierku neďaleko paláca, z terasy ktorého môžeme neskôr sledovať pád zostrelenej stíhačky do džungle pri riečnom brehu. Odhadom dobrú stovku metrov pod úrovňou mestských ulíc. Zdravý rozum, ideš aj ty? Počkaj, ešte jednu veselú historku z nakrúcania. Namiesto štyroch tátošov v časoch Ríma sa už do vozíkov zapriahajú páry leteckých turbín. Pokrok je pokrok. Tam, kde Ben Hur riskoval občasný výrom plynov z konského zadku s teplotou okolo štyridsať stupňov Celzia, neustále prúdia spaliny horenia dosť horúce na to, aby sa v cieli mohol servírovať flambovaný pretekár so zemiakovými knedličkami. Hm, odišiel. Ale malý Skywalker je príliš cool, aby si s čímsi takým musel robiť starosti. (Ostatní pretekári sú zo zaručene nehorľavých bitov.) Ďalšia perla (ja ne pérla, to stolička vérzla) je politická. Ako každý správny Američan si Lucas nedokáže predstaviť iný politický systém, ako ten v Štátoch. V Amerike kráľa nikdy nemali, a tak si vypomohol predstavou guvernéra. Takže kráľovná síce vládne planéte, ale akýsi senátor s ňou jedná ako rovný s rovným. Je síce volená, ale nikde sa nevyskytuje náznak jestvovania šľachty, takže si ju asi ľud spomedzi seba vybral podľa zásady: „Nevadí, že má štrnásť, hlavne, že vyzerá na šesť.“. Jej ochranka sa síce nechá pre ňu zastreliť, ale v pohode pustí do jej šatne (prirodzene, počas prezliekania) akéhosi umazaného usmrkanca. A všemocný, dôstojný a vážený Senát nemôže byť neschopný a skorumpovaný (oh, to by bolo príliš hrozné), je len jednoducho ovládaný byrokraciou, ktorá ho podlo núti celé týždne, ba mesiace rokovať o ničom. Lucas sa prirodzene neodvážil použiť posvätné slovko „prezident“, a tak celému cirkusu šéfuje kancelár - hravo a bez (zmysluplnej) diskusie odvolateľný chlapík. Celé politické pozadie príbehu je vyzreté asi ako skupinka prvovoličov, idúcich z koncertu za zmenu. Vrcholom všetkého (alebo dnom, keď sa z hlavy postavíme opäť na nohy) sú dialógy, nezabudnuteľným spôsobom psychologizujúce konanie postáv. Dojímavá scéna, v ktorej sa malý Skywalker dozvie, že sa vydá do svete a opustí mamu, komentujúc to najprv výkrikom „jupíí“, potom smutnou tváričkou a nakoniec zasa „jupíí“ podfarbené melodramatickým vrzaním hollywoodskeho filmového orchestra nenechá ani jedno oko suché. Neostýchajte sa a odložte svoje boa. A keby ste náhodou niečomu nerozumeli, nezúfajte, nasledujúca replika vám to určite dopodrobna vysvetlí. Najsympatickejšími postavami filmu sú Dart Mauler, ktorý za celý čas povie len jenu vetu, vďaka pomaľovanému xichtu má stále ten správny výraz tváre a na záver sa ako správny záporák nechá zapichnúť a ušatý pablb Jar-čosi, ktorého úlohou nie je mať charakter, ale správať sa smiešne. Čo robí.

V závere hanopisu musím ešte spomenúť spôsob, ktorým sa Modrá knižka Lucas vysporiadal s bojovými scénami. Cituplne, ba až nežne. Vo filme zomrú asi šiesti ľudia, približne rovnaký počet emzákov a dve veci, ktoré nazvem rybami. Nikde sa neobjaví ani kvapka krvi, dokonca ani z rozsekaných robotov nevystrekne hydraulická kvapalina. (Podľa mňa musí chlapík prebodnutý laserovým mečom vybuchnúť, veď sa pri tom okamihu odparia asi dva decilitre organického materiálu.) Skazu a zmar zastupujú modré iskričky, výbuchy z počítačov ILM a malá prepálená dierka v odeve toho prebodnutého. Milé mamičky, môžete svoje ratolesti smelo pustiť do kina, žiadne psychická trauma im nehrozí. Hviezdičkové vojničky sú milučké a v ďalších dieličkoch sa budú vojačikovia rozpadkávať na kvetinôčky. Perleťové guľôčky, ktoré ako zbrane používa veľká bitkársky armáda, tomu nasvedčujú. Mimochodom, idiota, ktorý skonštruuje bojového robota bez záložného zdroja energie, takže sa po zničení jedinej lode z tisícov poskladá ako marioneta s prestrihnutými šnúrkami, by som poslal do prvej línie. Nahého, len so scenárom v ruke. (Aj keď, možno sa práve minuli Duracelky, agenti s čiernymi okuliarami ich vykupovali ako diví.)

Celú tragikomédiu som videl v dabovanej verzii. Chcem všetkým, ktorí odsudzujú slovenské preklady čohokoľvek povedať, že chyba nie je v slovenčine. Chybu urobil slovenčinár, čo nechal toho polointeligentného prekladateľa dokončiť školu. Aj keď v tomto prípade autori filmu prekladateľovi na zvrzanie veľa nenechali. Pravda, hlasy hercov sú trocha čudné, ja si pri malom ušatom emzákovi s Dančiakovým hlasom predstavím Alfa, lenže za to nemôžu StarWars, ale ja. Nepáčilo sa mi, ako necitlivo naložil Tatrafilm s úvodnými titulkami. Odporne žlté písmená na čudnom podklade síce plynú do diaľav, ale polriadkové medzery medzi slovami sú na úrovni úprav v T602-ke. Neočakávam však, že by sa za to ktosi zo zodpovedných hanbil. Koniec koncov, kto chcel StarWars vidieť, ten do kina aj tak šiel A ak bol takzvaný vizuálny typ, odložil si v šatni mozog alebo mal to šťastie, že je nedoslýchavý a vybili sa mu baterky do tej krabičky za uchom (Duracel, Duracel, kde ťa ľudia berú?), náramne si film užil. Nešťastníci ako ja sa pobavili aspoň kritikou. Čo sa dá robiť, voda je mokrá, obloha modrá a Lucas detinský starý somár.

Epizode 1 - Phantom Menace

Hviezdne vojny, konečne! Neváhal som a hneď v prvý deň som si bol pozrieť tento dlho očakávaný diel slávneho eposu. najprv v slovenskom dabingu. Očakával som pecku, ktorá zaplaví moje zmysly blaženosťou. Ale čo to?! Tuším som ohluchol z Heavy metalu, či čo, lebo zvuku sa mi nedostávalo. Bol tak tichúčko, aby nerušil tety uvádzačky pri štrikovaní. Zvukové efekty, výrazná časť hviezdnych vojen, sa nekonali, no, mhm, raz som predsalen počul niekoho prísť zprava a dvakrát zľava. Hlasy hercov boli mixážou zvýraznené tak, aby preboha neboli počuť žiadne ruchy. Samotný dabing je osobité umelecké dielo. Tentokrát však dielo nie z Národnej galérie, ale rovno z trhoviska. Slovenskí herci, bez chute, vône i zápachu, deklamujú repliky jednotlivých postáv, a tak spoznávame znudeného Qui-Gona, petržalskú kráľovnú Amidalu, Watta, ktorému vypadol chrapot i chuť do života a tak ďalej. Jediný, kto z tohto podpriemeru trčí ako Mount Everest na holandských rovinách je Stano Dančiak ako Yoda, ktorý je hlasovo i prejavom rovnocenný Frankovi Ozovi z originálu. Preklad bol tiež v "dobrých" rukách. Dej miestami nedával vôbec zmysel - ktože to je vlastne ten Palpatine? Keď som odchádzal z kina, snažil som sa mať tento film rád, ale v pamäti mi utkveli len preteky klzákov a záverečná bitka, ináč púšť.

Potom som sa dozvedel, že sa premieta aj originálna verzia s titulkami a po chvíle váhania som dal tomuto filmu ešte jednu šancu. Hneď začiatok ma presvedčil, že to bolo správne rozhodnutie. Zvuk v správnej rovine, tak, aby mal človek pocit, že mu stíhačky lietajú okolo hlavy, výbuchy explodujú vedľa sedadla. Keď herci prehovorili, nevychádzal som z údivu. Postavy tohto filmu sa zmenili z chabých plochých náčrtkov na plnokrvné živé bytosti: piskľavý bláznivý Jar Jar, zachrípnutý šmelinár Watto, dôstojný Qui-Gon, šéfovský Boss Nass, či na jednej strane civilná kráľovná ako Padmé a na druhej v úplne inej zvukovej polohe vladárska kráľovná Amidala. Scéna, ktorá mi tak predtým vadila - lúčenie Anakina so svojou matkou (zdala sa mi dlhá a nudná) - v origináli žila najmä z hlasového prejavu, kde bolo toľko napätia, že som ani na chvíľu nepochyboval, že táto scéna môže byť iba takto a nie ináč. Preklad (titulky) robil pán František Fuka, ktorý má rád sci-fi a čuduj sa svete, tento komplexný príbeh zrazu dával aj zmysel! Z kina som vyšiel úplne nedšený. Pecka! Tento vynikajúci film nemal nič spoločné s tým znudeným hzbridom, ktorý som videl pred pár dňami. Peklo!

Hviezdne vojny sú mimo všetkých kategórií. Keď sa dostatočne uvoľníte a dáte sa na túto cestu s majstrom Lucasom, čaká vás vynikajúci zážitok. Len ma mrzí, že tento zážitok bol slovenským dabingom, technickou i invenčnou nemohúcnosťou ľudí, ktorí už nemajú o svoje remeslo záujem, znížený pod hranicu únosnosti. Hviezdne vojny si to určite nezaslúžia. A my? Diváci? My si to nezaslúžime už vôbec