Dravci

Existuje stará indiánska legenda o zlom duchovi, ktorý ovládne každého, kto niekedy ochutnal mäso či krv iného človeka. Tento nešťastník už potom nedokáže potlačiť chuť na spomenuté gastronomické lahôdky a požieranie spoluobčanov mu dáva silu a určitú formu nezraniteľnosti. Niekto vás postrelil alebo bodol dýkou? Nevadí, stačí si dať gulášik z otravného suseda a rany sa zázračne rýchlo zacelia. Suchotinár Calqhoun tej báchorke uveril a čuduj sa svete, po skonzumovaní členov výpravy, ktorí s ním zostali trčať v jaskyni uprostred zasnežených Skalistých hôr, nielenže zmizli príznaky tubery, ale dokonca nabral aj dosť sily na to, aby cez nehostinné lesy došiel až k podhorskej pevnosti. Tu trčí znudená, neveľmi početná posádka a netuší, o aké rozptýlenie sa im Calqhoun postará. Bude to o to zaujímavejšie, že si tu váľa šunky aj kapitán Boyd, hrdina z americko-mexickej vojny (povedal som už, že je rok 1847?). Pravda je však taká, že Boyd dostal medailu v podstate za zbabelosť. Uprostred boja totiž pustil do gatí, zapichol ksicht do piesku a začal hrať mŕtveho. Mexičania ho hodili na kopu so skutočnými mŕtvolami. Asi by sa spod tej hory studeného mäsa nevyhrabal, keby mu náhodou netiekla do úst krv z prestrelenej hlavy jeho veliteľa. Nachlípal sa jej a odrazu mal dosť síl na to, aby sa dostal spod tej smradľavej mohyly, ba dokonca nabral odvahu preniknúť do nepriateľského tyla a postrieľať zopár Mexikánov. Za to tá medaila. Nuž, a títo dvaja gurmáni sa stretávajú vo Fort Zapadákov. Konflikt je neodvratný a súťažná otázka na dnešný deň znie: Kto koho zožerie?

Ľudožrútsky thriller DRAVCI je neveľmi hlbokomyseľný film, v ktorom si logika občas odskočí na fajčiarsku prestávku. Toľko k obsahu. Všetko ostatné možno hodnotiť iba pozitívne: počínajúc veľmi slušnými hereckými výkonmi (hlavne ROBERT CARLYLE ako Calqhoun je na zjedenie) a končiac atraktívnou vizuálnou stránkou (kamera ANTHONY B. RICHMONDA je super a exteriéry Tatranského národného parku - áno, nakrúcalo sa u nás - nádherné). Vynikajúca je aj hudba MICHAELA NYMANA a DAMONA ALBARNA, ktorá sa svojím rezkým, veselým rytmom k celému tomu krvavému šialenstvu zdanlivo nehodí, takže vás znervózňuje, ale zároveň dodáva filmu zvláštne nadľahčený tón a veľmi špecifickú atmosféru. Niečo podobné som ešte nepočul a soundtrack je určite zaujímavý.

Čo diváka omráči, to je naturalizmus tohto filmu a veľmi morbídny humor, za ktorý by sa nemusel hanbiť ani Peťo Jackson. Je neuveriteľné, že rytmus krvavých čliapancov riadila taktovka ženy (!!!), akejsi ANTONIE BIRDOVEJ. A poviem vám - je to pani Režisérka. Celý príbeh veľmi zručne a s profesionálnou istotou vystupňovala od napätého očakávania v úvode cez obhrýzanie nechtov v druhej tretine až po braindeadovsky zábavné jatky v závere ("Á, vidím, že varíte. Môžem vám nejako pomôcť?", "Zatiaľ nie, ale neskôr by ste mohli prispieť.", "V poriadku. Mimochodom, neviete, kam zmizol môj meč?"). Záverečná polhodinka srší humorom (samozrejme extrémne čiernym), čo pomohlo filmu neskĺznuť do neprijateľnej nechutnosti a umožnilo mu byť predovšetkým dobrou zábavou. Ale doporučujem vám ho naozaj len v prípade, ak máte dobrý žalúdok a dokážete sa zasmiať na historke o lekárovi, ktorý na chodbe pôrodnice kopal do nemluvňata a na zdesenú otázku čakajúceho otecka so smiechom odvetil: "Žiadny strach, ja iba žartujem, to decko sa už narodilo mŕtve!"