Magnólia

Keď sa pohodlne rozvalíte v kine a tešíte sa na tie tri hodiny sedenia, ktoré doprajete svojmu zadku, vlastne si ani nevšimnete začiatok filmu. Monotónnym hlasom vám ktosi začne odriekať poučky o tom, aké veľké náhody sa stávajú (potápač na vrcholci stromu, samovrah ktorého zastrelí matka). To nie je reklama, takto sa naozaj začína film Magnólia, ktorý by sa dal zjednodušene nazvať deviatimi (alebo koľko presne bolo hrdinov) drámami.

Neľakajte sa, nie sú to drámy toho typu, na ktoré by ste nikdy nešli. Toto sú poctivé príbehy o rakovine, rodinnom odcudzení, fetovaní a geniálnych deťoch.

No, povedzme že vás predchádzajúca veta veľmi nenavnadila. Však prečo aj by ste mali sledovať tri hodiny umierajúcich ľudí? Lenže (a na tomto mieste myslím lenže s veľkým L), tento film je aj o niečom inom. Berte to ako taký podmaz pod zvyšok filmu, ktorý je rozdelený na tri časti.

V prvej spoznáte hrdinov. Predstavia sa vám ako suveréni, akoby pre nich problémy ani neexistovali. Niektorí síce hlcú prášky, niektorí pijú, niektorí drvia kokaín kreditnou kartou a niektorí povýšili mužský penis na stred vesmíru, ale celkovo sú nad vodou. Lenže to všetko je len pretvárka. Celá táto spoločnosť je chorá a tak ako rakovina žerie jedného či dvoch z nich, aj ich vlastné životy sú skrz-naskrz prehnité. V druhej časti filmu prichádza vytriezvenie. Všetci si už jasne uvedomujú svoju situáciu (niektorí bezvýchodiskovú) a objavujú v sebe pocity, ktoré doteraz nepoznali. Potom už nasleduje záverečná časť, kde sú všetci vďaka scenáristickým kľučkám dotlačení do situácie, ktorú už musia riešiť. Pre niektorých je potom riešenie uspokojujúce, ale pre väčšinu ani nie. Takže toto je v tomto roku ďalší z filmov bez vyhraneného kladného konca.

Nuž a teraz prichádza tá záludná otázka. Z tohto čo som napísal je jasné, o čom zhruba film je, má to ale šancu aj u vás (ostatných potenciálnych divákov)? Nuž, odpoveď na to nemusí byť jednoduchá, pretože film je veľmi presiaknutý umieraním. Osobne by som ho ale doporučil, pretože aj napriek ťažkej a depresívnej téme obsahuje stavebné kamene, ktoré nemožno prehliadnuť.

Prvým je scenár. Na ňom je vidieť, že sa s ním jeho tvorcovia vyhrali a dokázali pomerne logicky prepliesť osudy hrdinov. Aj celý film neustále skáče od postavy k postave a ak sa budete dobre pozerať, uvedomíte si, ako cez problémy jednej postavy vlastne autori naznačujú príbeh niekoho úplne iného (napr. tie geniálne deti v šibnutom kvíze a už dospelý muž, ktorý bol tiež taký dokonalý).

Druhým je fakt, že všetci herci hrajú dobre svoje postavy, preto je opäť radosť sa na nich pozerať. Máte tu neuveriteľné rozpätie rôznych postáv. Začínate pri tých dvoch umierajúcich, kde jeden je v posteli a druhý vedie infantilnú súťaž o mladých génioch. Jeho dcéra neustále šnupe kokaín a veľmi úspešne sa prepracúva k samovražde. Stretáva ale policajta, ktorý stratil zbraň a pomerne úspešne v nej opäť buduje sebavedomie. Potom tam máte ošetrovateľa umierajúceho s podivnou záľubou v erotických časopisoch a zúfalú manželku, ktorá sa vydala pre peniaze a teraz sa naozaj zamilovala do svojho umierajúceho muža. Potom sú tam dvaja géniovia, jeden dospelý a druhý ešte len školák, ktorí veľmi jednoznačne predvádzajú, aký má celé to súťaženie zmysel.

Čerešničkou na torte je ale Tom Cruise a jeho postava arogantného macha. Vedie kurzy mužského sebavedomia, kde pomocou veľmi jednoznačných gest učí mužov, ako sa majú správať k ženám. Názov jeho firmy, Zveď a znič hovorí sám za seba. Cruise je v tejto postave dokonalý. Dlhé vlasy, mikrofón pod uchom ako Madonna a plamenný prejav slov, ktoré by triezvy človek označil snáď za rasistické, ktoré jeho publikum ale hlce ako Hendrix LSD. A to ešte nasleduje scénka s reportérkou, ktorá odhalila, kto je Cruise v skutočnosti a ktorá ho ináč donúti pozrieť sa až na dno svojej duše. Už to nie je vtipkovanie o tom, kam ho strčiť. Odrazu je pred ňou na stolička malá myšička, ktorá nevie kam ujsť.

Magnólia je výborný film. Hoci je dosť smutný, záver vyznieva optimisticky a pri odchode z kina máte okrem usedeného zadku aj veľmi dobrý pocit pri srdci. A o to niekedy vo filme ide. Nielen sa pobaviť, ale doslova prežiť celý dej s hercami.