Krajinka

Šulíkov film Krajinka bude asi opäť jediným čisto slovenským filmom v roku 2000, našťastie sa v tomto prípade nejedná o Fontánu 4, preto sa film aj dá pozerať bez toho, aby ste museli vypínať mozog.

Čo v krátkosti povedať ku Krajinke? Je to zopár príbehov, spojených rozprávaním neviditeľného rozprávača? V podstate áno, iba si ešte spomeňte na zopár klasických vtipov, ktoré sú vo filme rozpracované do kratších scénok a ktoré tvoria podstatnú časť celého filmu. Tieto vtipy sa na striedačku prepletajú so scénkami, ktoré sú vážnejšieho razenia a taký je vlastne aj celý poviedkový film.

Je dosť smutný, miestami melancholický a ak aj príde k nejakému humoru (napr. scéna s obráteným kabátom motorkára, alebo Labudov krajčír, rozprávajúci vtip o pápežovi), väčšinou je pomerne rýchlo doplnený niečím tragickým, čo vtipkára dosť silno zasiahne. Keďže sa jedná o zmes kratších scénok, ťažko možno hovoriť o nejakom súvislom príbehu. To môže byť pre niekoho plusom, ale pre iných zase mínusom, pretože nutne nie všetky poviedky dokážu rovnako osloviť. Preto sa vám môže vydarená poviedka vypariť v polovičke toho najlepšieho a za ňou môže nasledovať taká, aká vás vôbec nenadchne. Či už je to zmes vašej nálady, alebo aj toho, že sa ani Šulíkovi všetko nemusí podariť, nie je podstatné, ale je fakt, že vás asi ťažko nadchnú úplne všetky.

Nemá význam hovoriť o tom, aké sú jednotlivé poviedky, resp. čo sa v nich deje. Uspokojme sa preto len s konštatovaním, že ich dej sa presúva približne od obdobia Druhej svetovej vojny (poviedka s možným názvom Hodinárova vdova a rota vojakov) až po súčasnosť (poviedka o pytliačení?). Ich kvalita je mierne nadpriemerná a na všetkých cítiť pečať neorealizmu (hrdinovia chudáci, ktorí prevažne nekončia dobre). Autor by to možno charakterizoval inakšie, ale v podstate sa mu podarilo urobiť smutný a tragikomický film, ktorý zhodou okolností veľmi nápadne pripomína neorealistické prvky v dvoch iných tohtomesačných filmoch. Či už potom tento jeho prejav vo filme oceníte alebo nie, je prakticky vo hviezdach, pretože film rozhodne nie je pre vyznávačov ľahšieho žánru. Nuž a priaznivci vážnejších filmov zase pri filme zistia, že Šulík už splodil aj lepšie veci. Lenže keď sa nakrúca tak strašne málo slovenských filmov, že ho ani nemáme s kým porovnávať, asi by bol hriech si film nepozrieť, hoci autori sa poistili a pravdepodobne už onedlho uvidíme aj televíznu verziu (s niekoľkými ďalšími poviedkami).

Nemôžem si ale odpustiť poznámku ku spôsobu propagácie filmu. Ak si spomeniete na pomerne agresívnu kampaň o Fontáne 3, kde skoro každý v televízore mohol do nemoty sledovať ich www adresu, o Krajinke síce v televízii niečo bolo, ich www adresu ale nevie pravdepodobne nik. Viem že existuje, dokonca sa mi z nej aj ozval akýsi človek, ktorého zaujímalo, koľko by ho stála bannerová propaganda na mojich stránkach a keď sa dozvedel, že prakticky nič, tak stratil záujem (je to absurdné, ale je to tak :-) ). Že by ale niekto premýšľal nad tým, či sa za týchto okolností vôbec oplatí vyrábať kdesi neznáme stránky a či by nebolo predsa len lepšie o filme poskytnúť informácie tým, ktorí by z nich aspoň chceli čerpať (a ktorým na stránky aj ktosi chodí) aspoň mená hercov.

Doposiaľ som skoro všetkým (až na príliš suché oznamy bez kúska snahy o ľudskú komunikáciu, prípadne vtedy, keď som nemal čas, čo bol myslím prípad Art Filmu), ktorí o to požiadali bez problémov umiestnil link na ich stránku, ja ale nemám toľko času, aby som lietal po Internete a hľadal. Žijeme ale asi vo svete, kde si momentálne filmári nevážia bezplatnú pomoc, alebo im je zatiaľ Internet ukradnutý a tak mi neostáva nič iné len dúfať, že už pri nasledujúcom slovenskom filme si niekto dá tú námahu, aby informoval aj nás a nemuseli sme to potom pracne loviť zo stránok Cinemy, ktorej to zrejme poslať dokážu.