The Million Dollar Hotel

Keď vám v prvej minúte skočí hrdina filmu zo strechy, viete že sa jedná o takzvaný flashback, ktorý mu prebehol mysľou tesne predtým, ako sa rozpučil na chodníku.

Takže, o čo vlastne ide? Pred pár dňami skočil z tej istej strechy iný mladík. Bola to síce troska, ktorej museli ostatní požičiavať na drogy, aj tak sa to ale jeho otcovi, bohatému majiteľovi z hudobnej brandže nepáči. Preto prichádza do hotela vyšetrovať chlapík z FBI. Skinner (Mel Gibson) je snáď ešte podivnejšia postava, než od prvej chvíle prihriati obyvatelia hotela. Krk má v záhadnom železnom krunieri, očividne trpí bolesťami a keď sa postaví pred tých chudákov, sála z neho chuť vytriasť z hociktorého priznanie. Len preto, aby odtiaľ vypadol a mohol si zašantiť so svojou snúbenicou, ktorá sa mu permanentne ozýva telefónom.

Obyvatelia, to sú trosky, ktoré bývajú v hoteli, ktorý pamätá na lepšie časy. Teraz ale stojí v prostredí, kde by ste skôr čakali prostitútky a predavačov drog a tak aj jeho obyvatelia sú len chudáci. Čiastočne švihnutí (piaty hráč Beatles, chlap ktorý pije ale myslí mu to a zopár ďalších), čiastočne retardovaní (hrdina Tom Tom) a čiastočne mimo (Eloise - Milla Jovovichová). Ani sa preto nemožno čudovať, že Skinner sa medzi nimi cíti ako medzi potkanmi, ktorých by bolo treba nachovať otravou. Keď po pár dňoch nenachádza páchateľa, zvolí úplne šialenú metódu plošného boja proti všetkým.

Jeho protivníci (obyvatelia domu) vidia, že je zle, súčasne ale náhodou prichádzajú na to, že by mohli zbohatnúť pomocou niekoľkých obrazov, ktoré pravdepodobne namaľoval prvý skokan zo strechy. V skutočnosti je ich autorom síce indián Geronimo, vďaka mocnej aktivite zo strany najrôznejších televíznych štábov je to ale úplne jedno. A tak sa zdá, že sa všetci pohybujú na úplne inej rovine. Skinner hľadá svojho páchateľa a všetci ho de facto ignorujú. Obyvatelia kupčia s umením a stretávajú sa s pokryteckým určovaním toho, čo je alebo nie je umenie. A samotný rozprávač príbehu, mierne retardovaný Tom Tom zase poľuje na Eloise, dievčinu ktorá iba na chvíľu vybieha za svojho snového sveta.

V tejto kombinácii šialenstva sa potom odohráva v polotieňoch nakrútený film, ktorý vás prevádza spustnutými zákutiami niekedy luxusného hotela. Tom Tom všade behá okolo Skinnera a zaujato opakuje jeho pohyby (ako si píše do notesa, ako tasí zbraň). Skinner bojuje so svojim vlastným osudom (prezradí ho v druhej polovičke filmu) a Eloise naozaj nachádza zaľúbenie v Tom Tomovi.

Wenders nakrútil film podľa námetu Bona z U2, preto celý film sprevádza aj hudba tejto kapely a nakrútil ho zhruba v duchu svojich ostatných filmov. Takže sa dočkáte dobrej práce kamery a tých drobností, ktoré s dejom síce priamo nesúvisia, ktoré ale pekne dokresľujú prebiehajúci dej (napr. náhodní nakúkači do obrazu).

Bohužiaľ chvíľkami film stráca na rýchlosti, čo sú najmä pasáže medzi Eloise a Tomom. Vtedy sa film dosť zasekáva a chýba mu tá dynamika, ktorá je v zvyšných častiach filmu obsiahnutá. Okrem dobrého výkonu hlavného hrdinu (chvíľkami nádherné tešenie sa zo života) je vo filme zaujímavý aj Gibson ako fašista Skinner a piaty beatlesák Dixie (Stormare), ktorý do omrzenia melie tie svoje rozprávky o konšpirácií.

Million Dollar Hotel nie je filmom pre masy. Je smutný, depresívny a hrdina to neprežije, preto už len týmto musí odradiť dosť divákov. Na druhej strane ale rozpráva dosť čudný príbeh na to, aby ste si ho nezapamätali a občas sa aj z chuti nezasmiali na nejakom komickom dialógu. Film sa pravdepodobne bude páčiť tým, ktorí videli Wendersov film Línia násilia a páčil sa im, pretože tým šerom a častým používaním hnedej farby vzbudzuje veľmi podobné pocity. U ostatných si netrúfam hádať, ale z nášho predstavenia odišli len dvaja ľudia (z približne stovky).