Arma II

Niektoré veci sa nemenia. Vojna ostáva stále rovnaká, Flashpoint je stále kultom a v prítomnosti sa nám jeho zmodernizované verzie predstavujú pod menom Arma: Armed Assault. Netrpezlivo očakávaný druhý diel pred niekoľkými dňami dorazil do obchodov. Ako dopadol? Niektoré veci sa nemenia...

Už od prvých minút hrania je cítiť odkaz Flashpointu. Ovládanie, štýl grafiky, realizmus, to všetko ostáva zachované a beda fanúšikom Call of Duty resp. podobných výsmechov vojny. Jasne, vyzerá to cool, je to atmosférické, ale nie je to skutočná vojna, skôr hranie sa na niečo. Naproti tomu Flashpoint/Arma ponúka iný pohľad na vec – áno viem, stále je to len napodobňovanie niečoho a nemožno to nazvať skutočnou vojnou, ale pri prvej smrti po strele do hlavy od neznámeho strelca dôjde k pochopeniu rozdielov. Spomínané porovnanie bolo zvlášť populárne pri predstavovaní Flashpointu svojho času, ale rovnako dobre poslúži aj v dnes v spojitosti s Armou. V podstate by sa celá recenzia dala zhrnúť do suchého (a už známeho) konštatovania, že Flashpoint = Arma, na niektoré veci sa však pozrieme podrobnejšie.

#pic1#

Príbeh nikdy nepredstavoval hlavný pilier úspechu, podobne je tomu aj teraz. Treba však dodať, že story má svoju kvalitu (pravdepodobne najlepšia v rámci série) a aj zopár zaujímavých zvratov. Všetko sa odohráva na ostrove Cernarus, kde vznikol konflikt medzi vládnymi jednotkami a povstalcami zvanými Cedaki. Samozrejme sa k tomu musí vyjadriť aj NATO a tak je hrdina - hráč súčasťou tímu, ktorý sa má pokúsiť získať kontrolu nad situáciou do svojich rúk. To nebude také jednoduché, na scéne sa objaví zopár zvratov, nepekne zamiešajúcich vyložené karty. Hráči očakávajúci šťastné konce však musia byť na pozore, Arma II počíta s viacerými alternatívami. Obecne nelinearita a voľnosť v rozhodovaní hrá dôležitú úlohu a zvyšuje uveriteľnosť atmosféry. Toto je vojna, veci sa menia za behu a moje rozhodnutie ovplyvní životy nevinných civilistov. Až by si človek pomyslel, že hrá RPG, počas niektorých misií to tak aj skutočne vyzerá. A tie lesy. Oblivion je porazený, nech žije nový kráľ virtuálnej turistiky.

#pic2#

Úvodná misia predstavuje zahrievacie kolo, ale už tu sa naplno prejavuje nátura Army. Voľné priestranstvo, nelinearita a výborná atmosféra postavená na vzájomnej komunikácii. Misia z počiatku vyzerá jednoducho, postupom času sa však mení situácia (sem tam aj na základe hráčovho postupu), z krátkej fušky sa stáva celonočná záležitosť a to myslím doslovne, misia začína v noci, takže nočné videnie príde vhod. Nasledujúci posun v príbehu je trošku lineárnejší, stále si však zachováva svojský prístup k bojom. Vojna je nepredvídateľná – nepriatelia nemajú konkrétnu pozíciu, ale neustále sa presúvajú a prekvapujú hráča... teda za predpokladu, že sa náhodou neprejaví jeden z bugov. Pri svojej komplexnosti je nemožné, aby bola Arma úplne bez chýb, hoci niektoré chyby sa nedá ľahko vychytať. Autori už vydali 2 opravné patche a hra sa zlepšuje po každom z nich, stále je však zopár čiernych miest, ktoré bude treba zaplátať.

#pic3#

Príbehových misií nie je veľa, ale dôraz ja kladený na ich rozmanitosť a veľkosť. Spomínal som už začiatok – voľnejšie misie sa striedajú s tými jednoduchšími resp. lineárnejšími, stále však ide o koncepciu v reálnom čase sa meniacich úloh – ďalšie plusové body k atmosfére vojny. V súvislosti s misiami nemožno nespomenúť jednu z cca polky hry, zvanú Manhattan. Tá, podobne ako aj iné, postaví pred hráča obrovskú plochu a zopár úloh. Zabudnite na akúkoľvek pomoc, úlohy sú postavené podľa informácii rozviedky a informácie, že niekde v lesoch a okolo miest XY sa nachádzajú povstalecké tábory musia stačiť. Plus, je treba získať dané dôkazy a zajať osoby YZ, pričom niektoré z nich majú svoj harmonogram, podľa ktorého žijú. Jednoducho, hľadanie v kôpke sena. Chceli ste vojnu? Máte ju. Tieto misie môžu niektorých hráčov iritovať, ale práve v tom spočíva jedinečnosť Army. Realistická vojenská simulácia. Každým prvkom hrateľnosti, nehovoriac o špeciálnych nastaveniach obtiažnosti, pre skutočných fajnšmekrov.

#pic4#

Grafická stránka Army je úžasná. Presný opak možno povedať o nárokoch na hardware. Optimalizácia a nárok na výkon nie sú síce najideálnejšie, ale na stroji s Athlonom X2 6000+, 3GB RAM a Ati Radeon HD4850 sa hra slušne hýbala v rozlíšení 1680x1050 pri vyšších nastaveniach. Výsledok je zobrazený na okolitých screenshotoch. Problém môže nastať na slabších PC, kedy je snaha zvýšiť výkon vykúpená znížením viditeľnosti a pokiaľ to náhodou ešte nie je jasné – viditeľnosť je veľmi dôležitá, vzhľadom k obľube AI odstreľovať hráča pekne z diaľky. Veľkej diaľky. Treba však pochváliť autorov, lesy, budovy a okolie obecne vyzerá veľmi dobre. Zvuky na tom nie sú o nič horšie. Komunikácia medzi členmi tímu prípadne priamo so základňou výborne dokresľuje atmosféru boja a dabing hrdinu pri komunikácii s miestnymi obyvateľmi (v češtine, s príslušným prízvukom) je podarený. Okrem kampane sú k dispozícii, scenária, editor a multiplayer, ktoré spolu ponúkajú prakticky neobmedzenú hernú dobu.

#pic5#

Arma II sa drží v šľapajach svojich predchodcov. Posúva virtuálnu vojnu do novej úrovne, stále sa jej však nedarí zbaviť niektorých neduhov. Vzhľadom k jej komplexnosti nemožno očakávať úplne bezchybný produkt, niektoré bugy však kazia zážitok z hrania. Autori sa snažia neustále opravovať svoj produkt, aktuálny výsledok, predávaná hra v obchodoch s druhým patchom má ešte nejakú cestu pred sebou, aby dosiahla ideálny stav. Zatiaľ teda hodnotím za 7+, pretože Arma je jedinečný unikát, ktorý (bohužiaľ) nemá na poli PC zábavy konkurenciu.

#tab#