F.E.A.R.2 Project Origin

Keď koncom roku 2005 prišla na svetlo sveta nová hororová FPS F.E.A.R, len málokto tušil ako príjemne prekvapenie sa z tejto novej značky vykľuje. Ako býva u strieľačiek zvykom ani FEAR sa nevystatoval nejakým extra výrazným príbehom, našťastie tento neduh bol zatienení nielen perfektne vyváženou hrateľnosťou, bojom na blízko či zahrávaním sa so spomaľovaním času ale samozrejme aj nezabudnuteľnou postavou malej Almy, ktorá nás v snoch strašila ešte niekoľko nocí po dohratí. Po úspechu sa hra dočkala hneď dvoch priemerných datadiskov, ktoré tejto sérií na sláve zrovna nepridali a aby toho štúdio Monolith nemalo malo, tak po zmene vydavateľa stratilo právo na značku. Keďže všetko ostatné bolo vo vlastníctve tvorcov a tí sa nechceli vzdať malej Alme, nová hra sa jednoducho premenovala na Project Origin a len tesne pre vydaním sa do titulu dostalo aj to čarovné F.E.A.R.2. Toľko krátka história, vrhnime sa do dôkladného rozpitvania dnešného pacienta. Krvou sa šetriť nebude.

#picn1#

Pre tých, ktorí sa v tomto svete aspoň trochu vyznajú určite nebude spoločnosť Armacham neznámou a tak ako doteraz sa bude celý príbeh točiť okolo nej. Scenáristi navrhli úvodnú misiu veľmi lákavo, časovo sa nachádzate približne hodinu pred nezvratným koncom prvého dielu, ktorý si tentokrát vychutnáte z úplne iného pohľadu. No vychutnáte...toto slovo sa možno príliš nehodí v spojení s totálnou apokalypsou, strachom z nevysvetliteľných udalostí a stovkami màtvych tiel, ale rozhodne sa nebudete nudiť.

Mala to byť rutinná akcia, ale poznáte to, čo sa môže pokaziť sa pokazí a v prípade hlavného hrdinu Michaela Becketa, člena špeciálneho komanda Delta Force, to platí hneď dvojnásobne. Zatknúť riaditeľku koncernu Armacham by možno nebol taký problém, kedy sa z celej záležitosti nevykľul oveľa väčší problém spojený s pokusným klonovaním vojakov ovládaných mysľou a keby sa malá Alma trošku nenaštvala, nepremenila celé mesto na hromadu trosiek a nezačala vás prenasledovať v temných víziách. Atmosféra a hororové scény sú hlavným korením tejto série a druhý diel v tomto smere rozhodne nemôže zaostávať, takže ak si chcete hru poriadne užiť odporúčam hrať zásadne po zotmení ideálne v kombinácií s poriadnou búrkou za oknami.

FEAR to FEAR 2 Trailer:

Samozrejme hlavnou náplňou hry stále zostáva staré dobre zastreľ všetko čo sa pohne a nenechaj sa pritom zabiť a terče vám budú hlavne spočiatku robiť hlavne vojaci Repliky, neskôr sa pridá aj niekoľko rýchlo sa pohybujúcich príšeriek a tiež aj obrovské mechy. Čo si všimne hneď na prvý pohľad je podstatné zvýšenie krvavosti a násilia. Ako som už v úvode spomínal, červenou farbou sa šetriť nebude a o rozpolené telá s odstrelenými končatinami nie je núdza. Na to robenie poriadku však potrebujete poriadny zbrojný arzenál, ktorým si budete raziť svoju cestičku a myslím, že tu si každý príde na to svoje. Niekoľko druhov útočných pušiek a brokovníc patrí skôr do kolónky klasika a okrem doplnkov typu sniperka a raketomet tu nájdete aj niekoľko zaujímavých kúskov, konkrétne taký klincomet strieľajúci veľké na modro žiariace kliny, laserovú rezačku tiel alebo aj najúčinnejšiu zbraň z prvého dielu - pulznú pušku, ktorá po dotyku s nepriateľom nechá len jeho ohorenú kostru.

#picn2#

Umelá inteligencia býva dosť veľkým problémom v množstve herných titulov a FEAR 2 nie je žiadna výnimka. Nepriatelia nabiehajú ako si zmyslia, nesnažia sa o nič, čo by sa dalo nazvať taktikou útoku a okrem strieľania sa dokážu občas skryť za objektmi inak vám len rovno vybehnú do rany takže približne do troch štvrtín hry sa ma na strednej obtiažnosti podarilo zabiť iba veľkým zlým mechom s raketometmi alebo sniperom. Napriek priamočiarosti a veľkej linearite hra odsýpa veľmi rýchlo a neustále si udržuje správne tempo takže 8-10 hodinová kampaň uplynie ako voda, ak však chcete zažiť niečo skutočne vyzývavé, odporúčam zvoliť najvyššiu náročnosť. Monolith skutočne posunul úroveň hrateľnosti ešte o pomyselný krok ďalej a intenzívna akcia s množstvom predskriptovaných udalostí vám jednoducho nedovolí vstať od počítača. Boj na blízko či Bullet Time je rovnako veľmi vydarený, príjemným spestrením je aj občasná spolupráca s vašimi kolegami z jednotky, aj keď väčšinu času beháte úplne sám, narazenie na známu tvár vie vždy potešiť. Celkom nečakane vypadla z hry možnosť ľubovoľného ukladania hry a systém save/load nahradili stále sa rozširujúce checkpointy.

Launch Trailer:

Pokiaľ vás v prvom diely štvalo, že celý dej sa odohráva v úzkych kanceláriách, skladoch a kanalizáciách, mám pre vás ďalšiu pozitívnu správu. Aj keď ma úvodné pobehovanie po armachame a neskôr nemocnici trochu vystrašilo, postupne sa hra presunula aj na zaujímavejšie miesta. Prejdete sa po zničenom meste s obrovským lietadlom zaparkovaným uprostred ulice, navštívite aj tajné laboratórium na výrobu vojakov Repliky, niekoľkých skutočne hororových úsekov si prežijete aj na základnej škole či v metre. Level dizajn síce neprekypuje niečím úplne extra úžasným ale aj tak je vidno veľký pokrok smerom dopredu a jednotlivé pasáže mi vôbec neprišli zlé, a to aj vďaka celkovej interaktivite a mierne zničiteľnému prostrediu s množstvom objektov. Veľmi príjemným osviežením sú aj časti s ovládateľným mechom, ktorý disponuje obrovskou palebnou silou a raketometom, takže nastoliť poriadok mu netrvá príliš dlho, škoda len, že využiť túto možnosť budete mať v hre len dvakrát. Po dohratí SP na vás už klasický čaká aj multiplayer, ktorý povedzme si na rovinu, veľkú dieru do sveta nespraví. Pár kôl ma síce bavilo, ale celkovo neprináša nič nové čo by som nevidel už v iných hrách.

#pic4#

Vrhnime sa teraz na audiovizuálnu stránku hry, ktorá v mnohých veciach príjemne poteší. Zvukový a hudobný podmaz dokonale dopåňa napínavú atmosféru celého príbehu a všetky zvukové a vizuálne bububu efekty (hlavne v scénach s Almou) si plnia svoju funkciu na jednotku. Čo sa týka grafiky, tu som bol pred spustením hry dosť skeptický, pretože z obrázkov vypustených pred vydaním som sa bál že pôjde len o mierne vylepšenú jednotku. Našťastie po nastavení maximálnych detailov vyzerá hra skutočne viac než dobre aj keď možno textúry a modely mohli byť o kúsok detailnejšie, všemožné grafické efekty vrátene štýlového Bullet Time-u však všetko dôkladne zakryjú. A celé toto divadielko na stredných detailoch skvelo frčalo aj na jednojadrovom procesore, takže optimalizácia sa skutočne podarila. Na technické spracovanie mám však jednu výčitku - hra má tendenciu začať v niektorých úsekoch sekať, čo je spôsobené zrejme načítavaním ďalších oblastí a ukladaním pozície pri checkpointov. Nejde síce o nič drastické, ale keď vám každých 5 minút padne na 2-3 sekundy FPS z 60 na 15 tak to trochu kazí dojem.

#pic5#

Celkovo bol môj počiatočný strach z F.E.A.R. 2 zbytočný, jedná sa o skutočne podarený akčný titul, ktorý môžem vrelo odporučiť každému fanúšikovi žánru FPS. Alma sa vrátila v plnej sile a prichystala si pre vás skutočne poriadnu dávku napätia s hororovým nádychom. Nebyť trošku tupšej umelej inteligencie, prílišnej jednoduchosti, pár drobných technický chybičiek či miestami horšieho dizajnu, mohli sme tu mať 9kovú hru. Napriek tomu dvojka prekonala svojich predchodcov a Monolith môžu byť na svoju prácu hrdý.

#tab#