Divoci a Zli 2

Hrdina románu Patejl je akýmsi sci-fi plagiátom barbara Conana. Je ohromne silný, rýchly, presný, nezničiteľný a ťažký (hlavne jeho poslednú vlastnosť nám autor až príliš často pripomína). Proste dokonalý. Ale aby bolo o čom čítať (a hlavne písať), stavia mu autor do cesty protivníkov, ktorí sú ešte silnejší, rýchlejší a ťažší. A okrem toho je všade množstvo ľudí (či už hrdinových nepriateľov alebo obyčajných náhodných okoloidúcich), ktorí v knihe zohrávajú úlohu umierajúcej masy. Akcia streda akciu, zbrane štekajú, dopravné prostriedky sa pretekajú. A dej? Moment, pozriem sa, či predsa len nejaký nenájdem.

Tak, priatelia, všetci tí, ktorí majú radi knihy s dejom, máte smolu. Na rozdiel od prvej časti, kde to ešte bolo potrebné celé rozhýbať a uviesť čitateľa do promlematiky, tam sa nejaký ten kúsok deja našiel. V tejto časti sa dej stal úplne zbytočnou kulisou, ktorá sa textom mihne len občas a aj to len preto, aby posunula akciu na nové miesto (často len preto, že na starom už neostal nažive ani jeden komparzista).

Pred nami sú ešte dve časti. Rozmýšľam, či sa mi ich vôbec oplatí kúpiť, keď ma v skutočnosti vôbec nebaví čítať prekombinované a zbytočne krvavé akčné pasáže. Ak prihliadnem k faktu, že odpovede na "otázky", ktoré autor naznačil v tejto a predchádzajúcej knihe, ma vôbec nezaujímajú, odpoveď znie jednoznačne: "NIE!" A ak ma predsa len zvedavosť premôže, kľudne postačí, keď sa opýtam niekoho, koho to bavilo čítať až do konca (pravdepodobne len fanatických hráčov Carmageddonu).

Pán Kulhánek, uvedomte si, že niekedy je jedna kniha viac, než štyri

a že tie tri hviezdičky nemusia nasledovať po každom desiatom riadku.