Hviezdne Denníky

Veľký poľský filozof Stanislaw Lem, iba omylom pokladaný za spisovateľa, je nepochybne jednou z najväčších postáv svetovej fantastickej literatúry 20. storočia a zároveň jej najoriginálejším mysliteľom, nebotyčne vyčnievajúcim z plytčiny západnej aj východnej triviálnej fantastiky.

14 ciest Ijona Tichého sú vesmírne grotesky preložené do vyše tridsiatich jazykov, okrem slovenčiny. S viacerými z nich, ako aj s ďalšími príbehmi kozmogátora, vesmírneho vedca a galaktického dobrodruha Ijona Tichého mali slovenskí čitatelia možnosť zoznámiť sa z beznádejne vypredaných starších českých vydaní. (Vzpomínky Ijona Tichého, 1964, Futurologický kongres, 1977). Prvé české súborné vydanie všetkých štrnástich ciest predstavuje toto dielo kultového autora SF druhej polovice storočia aj generácii čitateľov, pre ktorú bolo doteraz iba legendou.

Aj v Hviezdnych deníkoch sila autora spočíva v myšlienkovej håbke a železnej logike, s ktorou rozvíja svoju myšlienku. Kniha je ohňostrojom originálnych nápadov, rozvíjajúcich jasnozrivú filozofiu autora v opojení slovom, hraničiacom s verbálnym obžerstvom. Lemovi nie je nič nedotknuteľné. Do posvätných kráv našej civilizácie a kultúry sa zahrýza s chuťou hladného divocha na čerstvé mäso. Lem, ako je známe, zjedol všetky encyklopédie a stačí ním zatriasť, aby vypadla ďalšia kniha. Je kacírskym apoštolom viery v silu ľudského rozumu a pochybovačným prorokom poznania ako jedinej opory človeka v zradnom vesmíre, v ktorom nie je isté nič okrem neistoty a trvalé nič okrem zmeny.

Obrazoborectvo teologicky, filozoficky, prírodovedne, a ktovie ako ešte vzdelaného autora nie je samoúčelné. SF nie je prevažne literatúra o nemožných skutočnostiach, ale o skutočných možnostiach človeka: „Pokladám sa za realistického spisovateľa...Nezaujímajú ma také vlastnosti sveta, ktoré svet nemá...Problematika, ktorej som sa v živote venoval, bola absolútne reálna: Išlo o problematiku ľudského poznania.“

Lem patrí k veľkým novátorom fantastiky, ktorí predbehli nielen skutočnosť, ale aj samu fantastickú literatúru. Vo viacerých dielach (Summa technologiae, 1964, 21. cesta Ijona Tichého, 1971 a.i.) predpokladal ľudské a spoločenské problémy virtuálnej reality a cyberpriestoru: človeku, ktorý všetko môže, ostáva vo svete všemocnej techniky len jedna možnosť - nič nechcieť.

Hviezdne deníky sú dobrodružstvami ducha a poznávania. Fascinujú čitateľa, uprednostňujúceho myšlienku a nápad pred rýchlopaľným dejom, roztopašné orgie jazyka pred sentimentálnou romantikou. Väčšina textu tvoria autorské úvahy, skromne zahalené postavou rozprávača. Charakteristiky postáv, deja a dialógu je pomenej. Čitateľovi ich však bohato vynahradí kozmická irónia autora, ktorý okrem Swiftovej a Voltairovej utopickej satiry azda ako jediný v dejinách literatúry nepísal pamflety na jednotlivca či konkrétnu spoločnosť, ale na celé ľudstvo.

Spolu s dielom Deník nalezený ve vaně v tomto roku nakladateľstvo Baronet predstavuje Lema vydaniami, nezvyčajne kvalitnými na súčasné pomery po technickej aj prekladovej stránke. Osvedčení prekladatelia, najmä vynikajúci Pavel Weigel, kvalitné redakčné spracovanie, kniha v tvrdom obale na odľahčenom papieri, príjemný typ písma robia z knihy perličku v knižnici zberateľa.