Mirror´s Edge

Minulú recenziu na Brothers in Arms: Hell´s Highway som trochu netradične ukončil polemizovaním nad budúcnosťou herného priemyslu. V tejto súvislosti padlo aj meno práve recenzovaného titulu – Mirror´s Edge. Titul, ktorý bol na rôznych výstavách mnohokrát spomínaný v súvislosti s originalitou, čo je aspekt, chýbajúci mnohým hrám dnešnej produkcie. Nemám na mysli len nekonečné série, stereotyp, do ktorého spadajú všetky úspešnejšie tituly, ale celý priemysel obecne.

#pic1#

Pri pohľade na aktuálnu situáciu na trhu pôsobí Mirror´s Edge ako slnečný lúč, snažiaci sa predrať cez zamračenú oblohu. Neúspešne. Aspoň podľa prvých zverejnených informácii týkajúcich sa predajnosti. Pritom v podstate nejde o nič extrémne novátorské. FPS pohľad sme tu už mali, rovnako skákanie a akrobatické kúsky. Vulgárne by sa dal Mirror´s Edge charakterizovať ako plošinovka z pohľadu prvej osoby, z hľadiska herného zážitku, ale ide o úplne novú skúsenosť. Kto neverí, nech vyskúša demo, bezplatnú a najlepšiu cestu, ako zistiť svoj vzťah k ME.

#pic2#

Dejová zápletka ME bola už mnohokrát prezentovaná v rôznych videách a článkoch. Pre rekapituláciu – hlavná postava Faith, povolaním „Runner“ = moderná verzia kuriéra v nemenovanom veľkomeste, kde vládne totalita a sloboda slova funguje len jednosmerne. Faith nie je jediný Runner, už počas štýlovo nakresleného (platí pre všetky videá) intra je načrtnutá ich vzájomná spolupráca, tú však hlavná hrdinka počas hry nezažije. Hráčova úloha bude spočívať v niečom inom, konkrétne vo vyšetrovaní jednej vraždy... povedzme, že sa to tam pekne zvrtlo a Faithine schopnosti budú pre jej prežitie nevyhnutné. Vypomôcť sa dá aj zbraňami (treba získať odzbrojením nepriateľa), ale dôraz je kladený na parkúrovú zložku (hádam si nikto nemyslel, že Runneri behajú len tak po ceste). Mnohé pohyby a schopnosti evokujú niektorú z moderných reinkarnácii Princa z Perzie, kde však bolo rozloženie boja a akrobacie vyrovnanejšie. Oproti tomu, Mirror´s Edge je možné dokončiť bez jediného boja, respektíve bez aktívnej účasti v boji. Policajti budú strieľať tak či tak.

#pic3#

Hoci mesto navonok pôsobí otvorene a voľne, opak je pravdou. Hlavné cesty odkiaľ a kam sa treba dostať bývajú vždy určené, sem tam je síce možné na malom priestore urobiť odbočku, nejde však o nič veľké resp. hrateľnosť povznášajúce. Zároveň ide aj o hlavný zápor hry, takto koncipovaný titul by rozhodne profitoval z väčšej voľnosti. Skoky, behy po stenách, šmýkačky, to všetko možno s Faith predvádzať, ideálne preväzovanie pohybov zároveň zvyšuje jej rýchlosť a tým aj celkový pocit z hry. Stačí si pozrieť jeden z najrýchlejších časov v rámci Time Trialu a porovnať to s „normálnym“ štýlom hrania. Rozdiel je obrovský – nie je to Faith, kto sa počas hrania rozvíja a zlepšuje, je to sám hráč. Spomínaný Time Trial tvorí spoločne s kampaňou a po dohraní odomknutým Speedrunom hlavnú hernú náplň. Napriek tomu, že ide stále o to isté, dokáže ME udržať a baviť dosť dlhú dobu, niekomu bude stačiť 7 hodín v príbehovom móde, iný zas bude siahať na hranicu svojich a Faithinich schopností v Time Triale – snaha zlepšovať sa funguje ako spoľahlivý motor aj tu.

#pic4#

Mirror´s Edge funguje na modifikovanom Unreal Engine 3, vizuálna stránka teda dosahuje potrebných kvalít a tlačí z konzol maximum. Architektúra metropoly pôsobí po čase stereotypne (sú to len strechy, čo iné čakať), našťastie jednotlivé kapitoly sa odohrávajú na rôznych miestach – interiéry, exteriéry, kanály atd. Zo zvukovej stránky by som vyzdvihol najmä dynamickú hudbu na pozadí, skvele dotvárajúcu atmosféru. Potešiteľné je, že sa sem tam mihne aj časť oficiálnej skladby (viď. trailer alebo voľne vydaný mini-album remixov). S ovládaním takisto nie sú problémy, rozvrhnutie tlačidiel je intuitívne a po pár skokoch prejde do krvi. Jedinými šmuhami na kráse tak ostávajú lineárne úrovne, čiastočne stereotypný design a opakujúca sa herná náplň verná heslu „Bež For..., erm Faith, bež“. Niekomu môže vadiť FPS pohľad, je to však dôležitý prvok, posúvajúci túto hru, spoločne s parkúrovou náturou, do neznámych a o to lákavejších končín. Mirror´s Edge vo výslednej podobe je vydarený titul, ktorý naplnil očakávania. ažkým filozofom nemusí prísť natoľko úžasný a inovatívny, treba však uznať, že podobný herný zážitok tu doteraz nebol.

#tab#