Left 4 Dead

Half-Life bol vždy medzi hráčmi uznávaný ako „inteligentná“ strieľačka, ktorá žala úspechy so svojským poňatím žánru FPS. Nešlo len o to, pozabíjať všetko, čo sa pohlo, k slovu sa dostali aj pokojnejšie, respektíve logickejšie pasáže. Potom prišiel Portal, ktorý prakticky všetko postavil na logike a momentálne sa snažím prísť na to, ako vhodne uviesť opačný extrém – Left 4 Dead svojim poňatím (na prvý pohľad) zapadá do škatuľky VTAHZPPO – veľmi tuctová akčná hra z pohľadu prvej osoby...

#pic1#

Fakty hovoria jasnou rečou. Left 4 Dead je prezentovaný ako akčný survival horor s riadnym prílivom „zombíkov“, ktorý má však značne bližšie k šialenému Serious Samovi než k niečomu, čo sa s indíciami survival a horor spája. Človek by sa až čudoval, že sa Valve do čohosi takéhoto „nevyčnievajúceho“ pustilo. Zdanie však klame a tí, čo sledujú dianie na hernej scéne podrobnejšie, isto vedia o tajnom triumfe, ktorý má urobiť z L4D hit. Kooperatívny multiplayer. Len to (a zopár drobností, ktoré budú v článku spomenuté). Žiadne prekvapenia, žiadne logické rýchliky pri strieľaní mozgov, nič nové. Jednoducho „iba“ kooperatívny multiplayer. Všetci ho poznajú a stretli sa s ním už pred 15 rokmi pri hraní Contry na vietnamskej „Playstation-like“ konzole. Čo na tom, že ten coop v L4D je („prekvapujúco“ vzhľadom k názvu hry) až pre 4 hráčov. To už majú modernejší konzolisti tiež za sebou.

#pic2#

Dej (pokiaľ to tak možno nazvať) Left 4 Dead sa odohráva v prítomnosti zamorenej zombíkmi. Už úvodné intro sála atmosférou béčkových akčných hororov, ktoré nezískavajú body do hodnotenia za vytváranie strachu, ale za počet ustrelených hláv. One headshot to rule them all – pravidlo prežitia, platiace aj pre štvoricu hrdinov. Francis, Zoey, Louis, Bill, tieto postavy dostanú hráči pod svoju kontrolu na konci intra. Prvá zo 4 kampaní totiž priamo nadväzuje na už spomínaný úvodný film, ktorý okrem vykreslenia atmosféry bližšie priblíži aj jednotlivé typy nepriateľov. Všetko sú to zombíci, o tom sa netreba dohadovať, ale ako to už vo svete funguje, všade je lacná pracovná sila a „tí druhí“ na vyšších pracovných miestach. Prvú skupinu, značne početnú, zastupujú klasickí nudní zombies, neschopní, v jednotlivcoch neškodní, škaredí a smradľaví. Zaujímavejšie kúsky predstavuje hunter, rýchly skokan, ktorý jednou ranou zhodí človeka na zem = potrebná záchrana od spoluhráča, ďalej smoker s obratným jazykom (fakt veľkým!), aj v tomto prípade je zväčša „pomoc od vedľa“ nevyhnutná. Taktiež treba spomenúť gurmána z McKáčera – Boomera so smradľavými zvratkami (tie zvyknú skončiť na hráčovi). Nimi privoláva lacnú pracovnú silu a nakoniec je tu witch, nevinné to uplakané dievčatko.... radšej sa mu vyhnite.

#pic3#

Jednotlivé kampane sú prezentované ako samostatné filmy, predstavené štýlovým plagátom s menami „hercov“ (cháp hráčov). Je trochu škoda, že jedinú spojitosť medzi nimi zabezpečujú len hrdinovia a náplň, resp. cieľ „filmov“ – prežiť a utiecť. Taktiež nepoteší, že iba prvá kampaň je bližšie predstavená introm a ostatné úspešne ignorujú akýkoľvek úvod do aktuálnej situácie. Niežeby to hra tohto štýlu vyžadovala, ale aspoň niekoľko viet opisujúcich pozadie daného stavu by nezaškodilo. Čo naopak poteší, je relatívne rôznorodé prostredie jednotlivých kampaní, vnútorné lokácie striedajú rozľahlé priestranstvá a celkovo hra z tohto hľadiska nepôsobí stereotypne. Ten by teoreticky mohol nastať kvôli opakujúcej sa hernej náplni – zastreľ ich všetkých, aj toho v poslednom rade, ale prekvapujúco sa behom prvých 10 hodín nedostavil – čo je doba, kedy je väčšina FPSiek dávno dohratá o prípadnej jednotvárnosti nehovoriac. L4D tiež nepatrí medzi najdlhšie, síce každá z kampaní trvá v závislosti na úspešnosti tímu (a teda počtu reštartov) rôznu dobu, ale v prípade ideálneho stavu sa dajú na normálnej obtiažnosti zvládnuť v priebehu 5-6 hodín, teda niečo vyše hodiny na jednu, čo tak nejako aj odpovedá zámeru autorov, prezentovať hru ako film.

Hoci si viem pokojne predstaviť dvojnásobný počet kampaní, treba uznať, že autori šli cestou kvality a nie kvantity. Jednotlivé úrovne sú vhodne navrhnuté, mnohé umožňujú v určitých momentoch viac ciest, ako sa dostať ďalej a síce ide v podstate stále o to isté, tak podobné detaily úspešne vytvárajú ilúziu aspoň čiastočne nového zážitku. Rozmiestnenie zombíkov vrátane „vyšších tried“ je náhodné, čo tiež zvyšuje zábavnosť pri opakovanom hraní jednotlivých levelov. Predsa len je iný prístup hráčov, keď vedia, že tam za rohom na nich bude vyplazovať jazyk smoker a na druhom poschodí plače na záchodoch witch, ako keď sa pohybujú v neustálom očakávaní ďalšieho útoku. Práve tieto detaily, spoločne s celkovo veľmi chytľavou hrateľnosťou, posúvajú L4D ďaleko nad všetky VTAHZPPO.

#pic4#

Nie je to teda len otázka multiplayeru, ako som na začiatku naznačoval, hoci aj ten hrá dôležitú úlohu a posúva zábavnosť o minimálne 2 body vyššie. Niežeby bola AI spoluhráčov nemožná, to nie, svoju úlohu plnia na jednotku, ide skôr o ten pocit spoznávania – každý hráč je jedinečný a má svoj štýl hry, niekto "rushuje", iný je zas „ľavý“ a podobných príkladov by sa našlo viac – toto jednoducho AI nemôže ponúknuť. Vďaka masívnej kampani a popularite hry od jej oficiálneho vydania to väčšina hráčov ani nebude potrebovať, keďže nájsť živých spoluhráčov nie je žiadny problém. Trochu zamrzí nemožnosť zobraziť všetky servery, ale automatický systém priraďovania serverov funguje prakticky bez problémov. Okrem klasickej kampane obsahuje hra aj Versus mód, ktorý umožňuje hráčov ovládať „vyššie triedy tej zlej strany“. Opäť sa hrá na mapách z kampane, jedna štvorica hrá za hrdinov, druhá za zombíkov, po skončení kola sa strany vymenia a nasleduje ďalšia mapa. Skóre je rozdeľované s prihliadnutím na rôzne faktory, je vidno snahu o určitý balans, ktorá sa prejavuje aj v automatickom respawne hráčov zombíkov, ktorí logicky viac umierajú (nutnosť spolupracovať je tu citeľnejšia) ako hrdinovia.

#pic5#

L4D beží na Source engine, ktorý sa dočkal opäť nejakých vylepšení a na najvyšších detailoch drží krok s najnovšími next-gen hrami. Optimalizácia stále skvelá - priložené screenshoty sú robené pri stredných nastaveniach detailov (rozlíšenie 1680x1050), záložná archaická 7600GT (thx Merlin) už má svoje najlepšie roky za sebou, nič to však nemení na fakte, že stále ide o viac než pekné vizuálne divadlo bez poklesu fps. Čo dodať na záver. Valve opäť nesklamalo a presvedčilo, že vie uspieť aj s novou značkou, ktorá je orientovaná inak, než ich doterajšie tituly. Left 4 Dead môžem jedine odporučiť, síce je to stále len „jednoduché stupidné strieľanie“, ale vďaka celkovému spracovaniu možno povedať, že podobný herný zážitok na PC ešte nebol a je otázne, či opäť príde (a bude podobne kvalitný) skôr ako v podobe potenciálneho pokračovania L4D.

#tab#