Penumbra: Requiem

Keď som pred pár mesiacmi písal o Black Plague ako o poslednej hre zo série Penumbra, ani vo sne by ma nenapadlo, že po tak krátkej dobe budem recenzovať ďalší diel, keďže sami autori označili dvojku za koniec pôvodne ohlásenej trilógie. Requiem sa síce nehrá na regulárne tretie pokračovanie, ide skôr o kompiláciu nápadov, ktoré ostali v hlavách a dokumentoch štúdia Frictional Games - no a čuduj sa svet, bolo toho dosť na vytvorenie datadisku. Ale stojí skutočne zato?

#picn1#

Aby som hneď na úvod nezabudol, Requiem nie je samostatne hrateľný datadisk a na spustenie musíte mať nainštalovaný aj BP. Samozrejme, bola dosť veľká chyba keby ste začali hrať bez toho aby ste mali dôkladne prejdené predchádzajúce diely, pretože takmer celý dej je založený na vašich spomienkach. Schválne som nepoužil slovo príbeh, lebo niečo také tu bohužiaľ nenájdete, čo je v porovnaní s minulosťou dosť veľkým mínusom. Stále síce vystupujete v roli Philipa, ktorý hľadá odpovede na more otázok, tentokrát však celý herný čas zostaneme vo vlastnej hlave, keďže náš hlavný hrdina hneď na úvod upadne do, nazvime to, hlbokej nočnej mory.

#picn2#

Hra sa tentokrát vydala podstatne inou cestou - z pôvodnej hororovej akcie okorenenej o pár logických hádaniek sa stal mierne strašidelný logický rýchlik bez dávky poriadnej hororovej atmosféry a to celé zabalené v starom engine. Celý čas neustále riešime logické úlohy so snahou otvoriť bližšie nepopísané portály, cez ktoré sa Philip dostáva do ďalších nesúvislých úrovni, kde ho čaká znova to isté - otvárať ďalšie portály.

Aj keď Requiem v mnohých veciach stratilo čaro pôvodne hry, nedá sa povedať, že by bolo úplnou katastrofou. Každá jedna z celkovo 10 úrovni ponúkne skutočne pekné a pomerne náročné úlohy, založené hlavne na prepracovanej fyzike. Stretneme sa tu s klasickým stiesneným typom prostredí, či už sa jedná o úzke chodby kanálov alebo strojovne, ale v aj s o niečo väčším vonkajším levelom. Vybalansovanie obtiažnosti je skutočne dosť problematickou témou väčšiny logických hier, v tomto prípade sa našťastie až na možno pár detailov nejedná o nič príšerne, takže pokiaľ už máte niečo odohráte, nemali by ste sa nikde zaseknúť.

#pic4#

Neviem či je krátka herná doba dedičnou chorobou tejto série, ale aj tu platí, že skončíte práve vtedy, keď sa najviac bavíte. Môj časomerač sa zastavil niekde v okolí 3 hodín, čo ja aj na datadisk skutočne veľmi málo. Škoda, že autori aj napriek možnostiam nezaviedli do hry viacero rozdielnych možností ako sa posunúť ďalej, takže snáď jediným rozumným dôvodom na znovuopakovanie celej hry je iba hľadanie skrytých sošiek, za ktoré sa vám odomkne alternatívny koniec.

Technické spracovanie sa od BP nijak nezmenilo a starší engine už značne začína trpieť, hlavne čo sa týka grafickej stránky, kde sa dnes jedná už len o lepší priemer. Hudobný podmaz si hra väčšinou prevzala z minulých dielov, takže ani v tomto smere sa nejedná o nič nové.

#pic5#

Celkovo mám z nového pokračovania dosť zmiešané pocity a pripadá mi, akoby si autori zahrali Portal a zostali z neho natoľko fascinovaný, že sa rozhodli urobiť z hororu čisto logickú záležitosť. Lenže tento pokus dopadol len kúsok nadpriemerne. Fanúšikom síce ponúkne pekný výlet do myšlienok philipovej vystrašenej hlavy, ale samotný príbeh nijako neposúva dopredu. Veľkým plusom je však navrhnutie a celkové spracovanie hádaniek, ktoré si držia vysokú úroveň a tiež fakt, že počas celej hry sa budete dobre baviť, aj keď len krátko.

#tab#