Útok na Buchanan

Útok na Buchanan
Napísal	Rick Shelley

Hukot stíhačiek, výbuchy, streľba, pozemné výsadky, boj muža proti mužovi, ale aj boj medzi vesmírnymi korábmi - to všetko dýchne na každého, kto chytí do ruky knihu od Ricka Shelleya s názvom Útok na Buchanan. A to aj vďaka ilustrácii a textu na obálke, ktoré sú presiaknuté atmosférou vemírnych bojov. Keďže v poslednom čase akoby sa prestala písať sci-fi odohrávajúca sa vo vesmíre, siahol som po tomto titule ako po povestnej slamke, ktorej sa topiaci chytá. Po záplave fantasy titulov, po mrakoch čarodejníkov i bojovníkov s mečom, dúfal som, že zažijem príjemnú zmenu.

Malá planéta kdesi vo vesmíre, väčšina obyvateľov sa zaoberá poľnohos-podárstvom. Ženy vychovávajú deti navštevujúce školu, muži si krátia voľné chvíle lovom hrochorožcov. Planéta Buchanan. Nikoho svojou existenciou neohrozuje, nikomu nezavadzia. Obyvatelia netušia, že Buchanan má strategický význam, lebo leží na hranici medzi Druhým spoločenstvom a Federáciou, čo sú dva znepriatelené systémy združujúce miliardy obyvateľov mnohých svetov. Príbeh začína v okamihu, keď Federácia uskutoční výsadok na tejto planéte, s cieľom ovládnuť ju. Členovi buchananského Planetárneho výboru Dougovi Weintraubovi sa podarí odoslať žiadosť o pomoc Druhému spoločenstvu. A to len vďaka odvážnemu manévru, keď kuriérnu raketu pošle do Q-priestoru priamo zo zemského povrchu, čo dovtedy ešte nikto nikdy neskúsil a všetky vedecké teórie predpokladali katastrofu znamenajúcu prinajmenšom zánik planéty. Druhé spoločenstvo samozrejme po prijatí prosby o pomoc neváha a na cestu sa vydáva flotila vesmírnych bojových plavidiel pod vedením admirála Truscotta.

To sú udalosti, ktoré slúžia na rozohranie príbehu. Dej sledujeme vo viacerých rovinách - od partizánskej vojny vedenej Dougom Weintraubom a jeho priateľmi, cez osudy pilota bojovej stíhačky Spacehawk Jozefa. Pozemné boje zblízka prežívame vďaka námornému pešiakovi Davidovi a jeho čate. Taktické plánovanie vesmírnej bitky sú nám sprostredkované v rozhovoroch admirála Truscotta, jeho pobočníka fregatného kapitána Iana Shrikesa a princa Williama Alberta Windsora, najmladšieho brata Jeho Veličenstva. Vďaka takému rozvrstveniu deja môžeme sledovať udalosti z viacerých hľadísk. Od taktického plánovania k skutočným bojom námorných pešiakov i bojom medzi vesmírnymi loďami.

Rozhodne autor nehýri originálnymi nápadmi. Pokúsil sa síce o akúsi inováciu, keď Druhé spoločenstvo vykresľuje ako tú dobrú stranu a stvárnil ho ako monarchiu a tá zlá strana je demokratická federácia planét. No dôvody, ktoré by vysvetľovali, prečo je demokracia zlá a monarchia dobrá, pôsobia veľmi násilne a nepresvedčivo.

Viackrát som v knihe narazil na to, že motív konania niektorých postáv pôsobí prinajmenšom nevierohodne. Aj boj Douga Weintrauba proti Federácii na začiatku príbehu nemá motiváciu, keďže federálni vojaci nikomu neubližujú, nikoho neterorizujú. Skrátka iba sú. A Dougov motív: „Nikomu nedám moju planétu“ je pochybný, keď si pomyslíme, že prítomnosť jedných vojakov chce nahradiť prítomnosťou druhých vojakov. Tak trochu mi to pripomína pozývací list z roku 1968, na základe ktorého k nám vtrhli vojská Varšavskej zmluvy....ale to je o inom. Tiež scéna, pri ktorej sa snaží Dougovi Weintraubovi princ William zdôvodniť výhody pripojenia sa k Druhému spoločenstvu a jeden vojak z Davidovej čaty spontánne vychvaľuje zriadenie, v ktorom vyrástol, pôsobí veľmi násilne a účelovo. Alebo okamihy, keď pobočník admirála, Ian Shrikes, žartuje s princom Williamom... Apropo postavy. Vôbec sa nevyvíjajú. Sú, existujú, konajú na základe vonkajších podnetov, reagujú na príkazy či nebezpečenstvo. No nie je u nich badateľný žiadny posun v myslení, napriek tomu, že sú často vystavení extrémnym situáciám, vychádzajú z nich nezmenení. Autor ich skrátka použil len na to, aby opísal, vyrozprával, čo sa stalo, nevčlenil osoby do deja.

Celý príbeh je schematický, bez zásadných a prekvapujúcich zvratov. Pozorný čitateľ dokáže pomerne rýchlo určiť, akým smerom sa dej bude vyvíjať len na základe autorových náznakov. Napríklad, admirál Truscott takmer tri štvrtiny knihy uvažuje o tom, že Federácia pošle silnú flotilu, ktorá by bojovala proti jeho bojovému zoskupeniu. Spomína to tak často, že som sa skutočne potešil, keď už konečne prišli.

No sú aj časti, ktoré by som ohodnotil kladne. Napríklad boj medzi dvomi vesmírnymi flotilami je opísaný veľmi farbisto a presvedčivo. To boli scény, s ktorými sa autor pohral a výsledok je skutočne príjemný.

Celkovo však musím skonštatovať, že Útok na Buchanan je len priemerné dielo bez štipky invencie, vhodné ako oddychové čítanie a určite nemá šancu zapísať sa čo i len bronzovým písmom do dejín svetovej fantastiky. A to nás ešte čakajú ďalšie dve pokračovania s názvom Ohně na Coventry a Návrat na Camerein.