Rudý prorok

Rudý prorok
Napísal	Orson Scott Card
Rok	1999

Nie je vela knih, ktore ma dokazali fascinovat - nadchnut myslienkou, pohltit dejom, dojat pribehom postav, zivych a krasne ludskych. Majstrovi Cardovi sa to vsak opat raz podarilo - na scenu prichadza Rudy prorok (Red Prophet), v nadhernom preklade Petra Kotrleho (zdravim a hlboko sa sklanam). Rudy prorok - druha kniha Alvina Tvurce, v ktorej vsak zdanlivo hraje Alvin az druhe husle... Tolko na uvod. Povodne som vobec nechcel o knihach pisat do niecoho podobneho ako je konferencia, ale nedalo mi to. Chcel som sa trosku podelit o uzasny zazitok z knihy a zaroven povzbudit vazenych pritomnych, nech si tu knihu kupia - neolutuju (a mozno aj vdaka nim bude Laser pokracovat v dalsich dieloch - uz mam od neho par cyklov, ktore cakaju na dalsie diely styri-pat rokov).

Takze, ide sa dalej... O deji samotnom nechcem vela hovorit, kazdy nech si to vychutna sam :)) V skratke ide o pribehy z alternativneho sveta, ked Europania dobyjaju Severnu Ameriku, ktora vsak zdaleka nie je tou krajinou, ako ju pozname - je plna magie, Cardom skvele podanej sily zeme, ktora chrani svoje deti - Indianov. Bieli muzi (a zeny) sice tiez maju svoje tajomne schopnosti, no tie su v ociach Indianov ruhanim a v ociach ich vlastnej kristovej cirkvi taktiez. Nelietaju tu sice firebally klasickej fantasy, no o to je Cardova Amerika blizsia a zaroven pritazlivejsia. Apropo cirkev - osoby so silnejsim vztahom k institutu cirkvi ako hlasu Boha by radsej ziadny z Alvinovych pribehov nemali citat. Cirkev a osobitne knaz Thrower (uz meno ma uzasne :)) su velmi plasticky vykresleni ako skostnatene dogmaticke monstrum, schopne v zaujme akejsi viery vrazdit, pripadne mucit. Krasne to demonstruje Indian, buduci Rudy prorok, ktoreho knaz presviedca a o nutnosti prijat pravu vieru - svojou reakciou "To je ale hloupy buh, kdyz kazdeho, kdo se narodi spatny, posila do horouciho pekla. Proc se tak vzteka? Je to vsechno jeho chyba!" popiera logiku belosskej viery, o tolko vzdialenej prirodzenej indianskej viere v lasku zeme - zeme snaziacej sa o rovnovahu (Vivat Greenpeace :) A prave boj o rovnovahu je v centre deja. Kym vsak Rudy prorok pouziva proti nepriatelom skor pasivny odpor (trosku a la Gandhi), okoreneny poriadnou davkou magie, jeho brat, alternativa nacelnika Tecumseha z realnych dejin Ameriky, sa analogicky snazi zjednotit cervenych a bojovat proti bielej nakaze so zbranou v ruke.

Boze, ako som tym Indianom drzal palce! No, Card je majster rozpravac a nic neskonci tak, ako by citatel, obhryzajuci si nechty, ocakaval... No - a uprostred tohoto pobehuje Alvin, chlapec nadany schopnostami, ktore vychadzaju z jeho belosskych predkov (je siedmy syn siedmeho syna a zaroven trinaste dieta) a sucasne su prekvapujuco podobne schopnostiam Indianov. Prepleta sa dejom, dospieva (ano, hrdinom Cardovej knizky je opat dieta) - skor psychicky ako fyzicky (ma desat rokov) a snazi sa, ako moze, aby rozohrane konflikty a linky deja dopadli co najmenej krvavo. Ani tu sa vsak majster rozpravac nezaprel - tolko krvi, ako je preliate v tejto knihe, nenajdete ani v Barkerovych splatter punkovych hororoch. Pri tejto krvi vam vsak netuhne krv v zilach hrozou, skor je vam do placu a ta hroza sa mozno predsa len dostavi - ale z pochopenia, ze nieco take sa skutocne v ludskych dejinach neraz odohralo. Bravo majstre, normalne sa hanbim za to, ze som clovek (a beloch)... Aaaale, uz som vas asi otravil dost (ak ste sa omylom dostali az sem). Spomeniem este linky deja v pozadi - boj Spojenych statov proti francuzskej Kanade, ktory sa dostava do pozadia boja Indianov proti belochom, nie bezvyznamnu ulohu Napoleona Bonaparta, prenasledovaneho intrigami na francuzskom dvore a vyhosteneho do Ameriky a Indianov ako priekopnikov rozvoja priemyslu (Irokezi ako prvi zavadzaju parne stroje do masovej vyroby, buduju zeleznicu a vyrabaju zbrane vo velkom). To vsetko v mastrovskom (opakujem sa) koktejli, skladajucom sa prevazne z deja - vsetky jemne narazky na nase skutocne (???) dejiny su podavane postupne, nenasilne, s prehladom. Bravo! Zaver: Card ma opat nesklamal. Tusim, ze za jeho fascinaciou detskym hrdinom je skor jeho osobna tragedia (postihnute dieta), nez pedofilne sklony (ako sa domnievaju niektori fani) a chapem jeho superdeti, nadane mimoriadnymi schopnostami. Tak, ako za jednu z najlepsich poviedok vobec povazujem jeho Sonatu bez doprovodu (v nejakej Ikarii), tak sa na celo mojich oblubenych romanov prepracoval jeho Rudy prorok (sorry Andrzej). Bravo maestro, bravo! Howgh!

P.S.: No, aby sa nepovedalo, tak Andrzejov Wiedzmin (Wieza jaskolki) je na druhom mieste - o poziciu sa vsak deli s Tolkienovym Panom prstenov a Le Guinovej Carodejom Zememori (hlavne Tehanu); z poviedok sa Sonata bez doprovodu drzi na cele spolu s Martinovymi Portraits of his children a Asimovovym Dvesteletym clovekem (hlavne kvoli poslednym CLOVEKovim slovam)...

P.P.S.: Uff, toto je asi najdlhsi mejl, co som kedy napisal (prekonal som rekord, Bety?). To bude asi tou depresiou z pondelkoveho rana :) Berte to ako moj prispevok na temu kvalitna fantasy...

P.P.P.S.: To Mr. Kotrle - kedy budu dalsie diely Alvina??? P.P.P.P.S.: Nevie niekto mejl na Carda??? Chcem sa mu podakovat za Tkacku osudu, Osmibokou mohylu a Lola-siku, whiskoveho Indiana.