Battlefield: Bad Company

Oddiel B, familiárne nazývaný Bad Company (zlá spoločnosť), je miesto pre tých najhorších zločincov – inými slovami očistný tábor či istá vstupenka na vlak smerom stanica Smrť. Práve vy, Preston Marlow, ste najnovším prírastkom do oddielu, pri ktorom zabudnite na charitatívne akcie pomáhajúce ľuďom v núdzi a na hrdé salutovanie pred vlajkou USA. Ako povedal Winston Churchil: „Vojna je hra, ktorá sa hrá s úsmevom. Ak sa neviete usmievať, škerte sa – v opačnom prípade utekajte, čo vám nohy stačia“ – významovo prenesené na prislúchajúce pomery Bad Company – žiadne reči, kyslý výraz, blato, krv a vidina zlata na konci strastiplnej cesty.

#pic1#

Príbeh vás vedie spletitou cestou po nepriateľskom území, kde ste na každom kroku sledovaní, ostreľovaní, prenasledovaní a v neposlednom rade absolútne sami. Zostava štyroch mužov s pohnutým čiernym humorom a spojená cieľom prežiť – sprvu by sa to dalo nazvať vydarenou paródiou na všetky hrdinské filmy a na americkú kultúru. Po zdravej úvahe to môžeme povedať naisto – nenápadné náznaky sú naozaj všade a do dynamickej akcie boli primiešané viac, než len šibalským spôsobom.
Ďalším aspektom, ktorý nie je možné tomuto titulu odoprieť, je neopakovateľná atmosféra a precíznosť, s akou boli jednotlivé územia a lokácie navrhnuté. Žiadne recyklované scény z Omaha Beach, žiadna operácia Overlord – po dlhej dobe tu máme niečo nové a neotrelé.

#pic2#

Reálnosť celkového spracovania je zjavná ako v ohľade arzenálu zbraní, tak aj vo variabilite vozidiel. Svojim spôsobom je niečo fascinujúce na kľučkovaní golfovým vozíkom pomedzi tanky a rovnako aj na vzdušných súbojoch s možnosťou plne ovládať vrtuľník so všetkými príslušnými nastaveniami. Potešujúca je aj rozdielnosť prostredí a pohybu v nich, ako príklad uvediem beh po kamenistej pláži a predieranie sa lesom do strmého kopcu k nepriateľskému radaru.
Podľa všetkého sa ale zdá, že autori si dali záležať na jednej záležitosti – výbuchoch. K dôvodu sa nám dopátrať nepodarilo, ale predpoklad je tendencia k pyrománii, alebo zvláštne nutkanie vidieť všetko navôkol rozprášené na márne kúsky. Je potrebné uznať, že práve tento ťah bol majstrovský – po pár minútach, či skôr sekundách si to zamilujete. Fyzikálny model je prepracovaný a rendering nezaznamenáva žiadne problémy – keď si k tomu všetkému prirátate grafiku hodnú next-gen konzoly PlayStation 3, výsledok je vizuálny orgazmus.

#pic3#

Zaujímavou časťou je multiplayer striktne oddelený od hry samotnej. Ešte pred vydaním sa špekulovalo nad systémom podobným War Hawk-ovi, no dohady boli zmetené zo stola a v kampaňovej časti hráte iba za Prestona Marlowa sprevádzaného tímom, ktorý kontroluje AI. Vo väčšine prípadov síce budete musieť minimálne polovicu streľby urobiť vy, ale niekedy je živý štít skvelá vec – najmä keď je nesmrteľný (čo by som možno označil za chybičku krásy a pre hard-core fanatikov neodpustiteľný zádrheľ). Prekvapenia sa ale nekonajú a v hre viacerých hráčov sú k dispozícií módy podobné capture the flag a ďalším osvedčeným klasikám v tomto žánri.

#pic4#

Bad Company je svojim spôsobom titul, ktorý sa namiesto snahy o titul „Najlepší recyklátor vojenských FPS“ môže honosiť istou dávkou novoty a inakosti oproti zaužívaným klasikám. Človek by na druhú stranu určite nepohrdol pár ďalšími misiami aj napriek tomu, že dostupné sú dostatočne dlhé a obsahujú toho neúrekom. Tak či onak je táto hra vrelý kandidát na kúpu pre každého hráča, ktorý má chuť na kvalitnú zábavu v dobrom prevedení. Bad Comapny sa hlásia do služby!

Článok si budete môcť prečítať aj v septembrovom čísle časopisu PC_Space.

#tab#