Alone in the Dark

Novinky týkajúce sa nového Alone in the Dark hovorili o reinkarnácii značky. V ich prospech hovoril aj fakt, že za vývojom stála parta z Eden Games, ktorá predtým úspešne oživila Test Drive. Čas plynul, informácii pribúdalo, až prišla prvá svetová recenzia s mizerným hodnotením. A vtedy začal skutočný horor...

#pic1#

Fakt, že tak ambiciózna hra ako nový Alone in the Dark obišla s hodnotením vhodným nepodarenej budgetovky vyvoláva otázky na tému „čo spravili tvorcovia zle“. Odpoveď sa črtá hneď po prvom spustení, počas zistenia, že sa to celé nejako divno ovláda. Respektíve, že normálne sa dá Carnby kontrolovať len v rámci pohľadu kamery z prvej osoby. Nostalgikov dopredu upozorňujem, že bude horšie a zároveň ich upokojím, že na ovládanie z „klasického“ pohľadu (statická kamera, až na súboje nevyužitá myš, nezvyklé reakcie na smerové klávesy) sa dá zvyknúť. Ale to im asi bude jedno, keďže ďalšia, značne závažnejšia vec, viditeľná hneď po prekonaní prvotného šoku je zmena celkového herného systému, čo ma privádza k zamysleniu sa nad neustálymi nárekmi recenzentov po zmenách. Na jednej strane je tu kritika kopírovania nezmeneného herného systému v herných pokračovaniach, to čo však predvádza tohtoročný Alone in the Dark je presne opačný extrém, ktorý možno aj vysvetľuje neočíslovanie titulu hry. Nový a starý (a pod starým mám na mysli aj štvrté pokračovanie s podtitulom The New Nightmare) AitD totiž spája iba hlavná postava Edwarda Carnbyho a temná atmosféra (úmyselne nepíšem hororová).

#pic2#

Jednou zo značne prezentovaných vlastností bola „filmovosť“ hry, spojená s epizodickým pojatím titulu. Z postupného vydávania častí nakoniec zišlo, epizodický charakter je však zachovaný, vo svojej jednoduchej podstate (rozdelenie hier do jednotlivých kapitol), známej aj z iných hier. Spôsob prevedenia je značne zaujímavejší, každá kapitola obsahuje niekoľko checkpointov, a celá hra je prezentovaná ako film rozdelený na jednotlivé scény, ako to býva pri filmoch na DVD (a podobne ako pri výbere scén na DVD je možné preskočiť niektoré časti alebo aj samotné epizódy, skok priamo na koniec hry však nie je hneď možný). Jednotlivé epizódy sú ešte na viac oddelené typickými „V predchádzajúcich častiach ste videli“ filmami, ktoré obsahujú podstatné fakty z predchádzajúcej/predchádzajúcich epizód. Z hľadiska atmosféry hry rozhodne krok správnym smerom. Obecne atmosféra je jedným z hlavných stavebných kameňov a filmové pojatie jej rozhodne prospieva.

#pic3#

Treba však špecifikovať, že nejde o taký štýl atmosféry ako v predchádzajúcich hrách, nový Alone sa uberá cestou lineárnej akčnej adventúry (teda žiaden survival horor, hoci pár prvkov sa tam nájde). Aby som bol však presnejší. Pôvodné hry zo série AitD boli špecifické uzavretou relatívne veľkou oblasťou s možnosťou pohybu, ktorý bol obmedzený puzzlami resp. potrebou nájsť nejaký predmet. Také niečo v aktuálnom AitD nefunguje, obmedzenie sa tu síce nachádza, ale je posunuté (hlavne kvôli lepšej filmovej atmosfére) na úplne inú úroveň (ala striktná linearizácia) a z hľadiska zmien podobne dopadla aj herná plocha, ktorá pokrýva časť New Yorku (celý Central Park + iné lokácie). Nový systém má svoje čaro, ale klasika je klasika a nostalgici to budú ťažko rozchádzať. K recenzii priložené ingame video zobrazuje jednu z klasických herných situácii – naskriptované prostredie, malý priestor, lineárna cesta ďalej, čo prakticky charakterizuje aj celú prvú epizódu. Tá môže byť pre niekoho zlomová, hlavne pri rozhodovaní sa, či hrať ďalej, osobne som sa s pribúdajúcim časom (= postupným akceptovaním nového štýlu) a posunom príbehu zabával stále viac a viac, ale viem si reálne predstaviť, že nechválne známa prvá svetová recenzia mohla byť pokojne postavená len na tejto, pravdepodobne najslabšej, časti. Okrem lineárnej akčnej adventúry dôjde aj na jazdenie v autách, strieľanie (boje sú podobné ako v minulých hrách, hoci využívajú FPS kameru)a behanie po otvorenom Central parku (konečne trochu voľnosti, nejde však o nič svetoborného, čo by menilo pohľad na hru, skôr o príjemne osvieženie) na prelome predposlednej a poslednej epizódy.

#pic4#

„Puzzle“ sú trochu iného rázu ako boli fanúšikovia série zvyknutí, väčšinou sú založené na interaktivite prostredia, prestrelenie zámku alebo vytiahnutie kábla z vody pomocou iného predmetu, ako celok však pôsobia logicky a nerušivo. Ďalšou vecou vhodnou zmienky je rozhodne zaujímavo riešený inventár, ktorý predstavuje Edwardov opasok a časti kabátu, pričom všetky akcie v rámci neho prebiehajú prostredníctvom myši, reprezentujúcej ruku. Problémom je, že herný čas sa nezastaví, ale beží rovnako a doba potrebná na vykonanie jednotlivých akcií pomocou myši je značne väčšia ako pri použití rúk (ktoré myš simuluje), nehovoriac o nemožnosti akéhokoľvek pohybu, výsledok, najmä počas bojov je zrejmý. Ešteže je AI príšer dostatočne hlúpa, aby nedostatky v designe inventára a ovládania kompenzovala.

#pic5#

Alone in the Dark (2008) sklamal na celej čiare. Vo výsledku ide o nudnú linearnú preskriptovanú skákačku s prvkami GTA, bugmi a divným ovládaním. Nehovoriac o tom, že s Edwardom behá nejaká sliepka, takže aké „alone“? Kde je ten survival horor na ktorý som sa tešil? Toľko pohľad nostalgika. Alone in the Dark (2008) aj napriek inému hernému štýlu ponúka temnú atmosféru, ktorá sa pohybuje viac smerom do filmových dåžok pričom šírky zábavnosti (za predpokladu, že hráč prekusne zmenu) ostávajú verné predlohe. Kvôli niektorým nedostatkom spomenutým v recenzii sa však reinkarnácia nekoná, hoci karty sú rozdané dobre. Možno nabudúce... toľko objektívny pohľad.