Nekroskop 4

Nekroskop 4
Autor	Brian Lumley
Preklad	Zdeněk Milata
Vydal	Polaris
Rok	1999
Strán	384
Cena	333,-SK

Predchádzajúci diel, Nekroskop III, ma sklamal. Obľubujem horory, a nie fantasy. Preto som rád, že pokračovanie vrátilo atmosféru príbehu do starých koľají, a môžem označiť Reč màtvych ako horor. Príbeh pokračuje s novým nepriateľom. Po Dragosanim a Tiborovi je to Janos Ferenczy, vlastný syn Faethora, najväčšieho z upírov. Foter Faethor sa totiž kedysi zabuchol do jednej Cirómky. To by ešte šlo, veď aj upír bol len človek, ale skrytá sebaľútosť, s akou krutý Faethor vylieva nekroskopovi Harrymu svoje city, je nemiestna. Okrem toho Faethora prechčije aj syn Janos, ktorý je oveľa vačším telepatom a hypnotizérom, ako jeho otec. Celé mi to pripomína dvojku Hellraisera, kde prejaví ľútosť aj taký neľudský netvor, akým je Pinhead (a vzápätí ho sejme oveľa silnejší cenobit). Faethor, a kráľ Vampírov... konský k...t! Ani Harry Keogh na tom nie je práve najlepšie. Nemôže komunikovať s màtvymi pod hrozbou príšernej bolesti, ktorú na neho uvalil Harry junior (parchant jeden! zabil Kennyho). Synáčik je totiž napoly upír a svojho otca, lovca upírov, považuje za potencionálnu hrozbu. Pred Harrym sú uzamknuté aj dvere do Möbiovho kontinua, s màtvymi sa zhovara len v snoch, ktoré si nepamätá. A musí to byť práve teraz, keď Janos Ferenczy znovuožil a jeho plány sú nanajvýš temné.

Brian Lumley sa pri písaní pridržiaval osvedčenej schémy, vypracovanej pre Nekroskopa. Odhliadnuc od menších logických chýb daných vývinom príbehu (napríklad spôsob prenosu upírieho génu) je kontinuita hexalógie neporušená. Využité sú všetky prvky z predošlých pokračovaní: krvalčiví upíri z rumunskej vetvy ako zdroj zla, màtvy upír rozpráva nekroskopovi príbeh z dávnych čias, Harry sa zhovára s Möbiom o matematike a obyvatelia cintorína vstávajú z hrobov pripravení pomáhať. Posledný element je trochu posunutý, v štvorke už màtvoly konajú samé od seba, čo tu predtým nebolo. Samozrejme nechýbajú ani nekromantské praktiky, ktoré tiež pokročili (Janos regeneruje màtvych z popola, a potom ich mučí). Celok dopåňajú znepriatelení tajní agenti a trocha konšpirovania. Veľmi sa mi páči postava riaditeľa britskej pobočky E, ktorý má nečitateľnú myseľ. Vďaka tomu nikto nemôže odhaliť sprisahanie, ktoré šéf proti Harrymu zosnoval.

Knižné vydanie, ozdobené ilustráciou upíriej lebky (ako inak), má jednu nevýhodu, a tou je absencia obsahu, takže musíte chvíľu listovať, pokým natrafíte na obľúbené state. Z románu sa mimochodom dá vycítit Lumleyho veľká záľuba v cestovaní (a pití Metaxy), ako aj Brianova spisovateľská minulosť, kedy rozvíjal mýtus Cthulhu (viď scény zaklínania màtvych). Nekroskop IV: Reč màtvych, až na spomenuté anomálie zachováva štandard a kvalitu proslulej série. Záver, v ktorom Harry ojekabáti Faethora, mi trochu pripomína jednotku, to však už je Ferenczyho problém.

Ale so samotným nekroskopom nie je čosi v poriadku. Čo, to vám neprezradím, lebo som pán Tajomný. Prečítajte si štvorku alebo si počkajte na päťku. To, čo ste čítali doteraz, sa však nevyrovná tomu, čo ešte len príde.