Prstenec

Kniha pána Nivena "Ringworld" je veľmi podobná u nás známejšiemu románu pána Clarkea "Randezvous with Rama". Rovnako ako v "Rámovi" aj tu ide o prieskum neznámeho artefaktu a podobnosť je očividná aj v spôsobe rozprávania. ažko však povedať, kto sa kým inšpiroval, vzhľadom na skutočnosť, že Nivenov "Prstenec" uzrel svetlo sveta o tri roky skôr (v roku 1970) ako Clarkeovo "Stretnutie s Rámom"...

Na úvod je potrebné upozorniť, že "Prstenec" má rovnaké "vady na kráse" ako "Ráma". Aj táto kniha je nabitá množstvom skvelých a aj na dnešnú dobu neošúchaných nápadov, chýba jej však schopnosť zaujať čitateľa, hľadajúceho predovšetkým zábavu. Príbehu dominuje popis a rozkresľovanie charakterov, je tam síce humor, ale takmer úplne absentuje akcia. Postavy sú farebné a plastické, nemajú však schopnosť zaujať. Čitateľ nemôže držať nikomu z nich palce, pretože nie je prečo. Dej obsahuje akési zvraty a pseudovypäté situácie, v skutočnosti však o nič nejde. Ak by niektorá z hlavných postáv zahynula, hmm, pokrčíme ramenami a ide sa ďalej. Je to zvláštne, pretože, keď sa nad tým hlbšie zamyslím, zistím, že tá kniha nemôže byť nudná... Ale napriek tomu je!

Nuda príbehu je však na škodu obsahu knihy, tisíckam nápadov, ktoré dokázal pán Niven "napumpovať" do svojho diela. Aj dnes originálne riešenia zákonitostí vesmíru, života a vôbec tak asi ostanú neodhalené, nie každý bude mať chuť prehrýzať sa nudnými pasážami pri paberkovaní po zlomkoch akcie a odhaľovaní tajomstiev. Možno je to daň za krásu, ktorú si vybrala na tomto diele dnešná, mimoriadne dynamická doba. Čo stačilo čitateľom v sedemdesiatych rokoch, nemusí postačovať na začiatku tretieho tisícročia.

Kto si však vychutnal monumentálnosť Clarkeovho Rámu, nech ihneď uteká do najbližšieho kníhkupectva, pretože Prstenec je artefakt, proti ktorému je Ráma, aj so svojimi tajomstvami mravenisko oproti mrakodrapu...