Mlok 99

Titulok síce naznačuje zmenu teploty (možno mojej), ale o tú by až tak nešlo. Konečne sme sa v októbri dočkali nového, vraj už štvrtého výročného zborníka pôvodných poviedok, a on nám potešivo pribral, takže už nie je malý mločík, ale pekne hrubá bichla.

Obsahuje štandardne prvých päť najlepších Dlhých a krátkych poviedok a výťazný román. So stodvadsiatimi stranami hutného textu v najdlhšej kategórii zabodoval Ondřej Nečas s prácou Putování za zázrakem Bergedonu. V dnešnom čase vyspelých technológií je lahôdkou pre všetkých hráčov počítačových gejms a simulácií hier na hrdinov v elektronickej podobe. Trošku kyberpanková matrica príbehu pomôže lepšie sa stotožniť s dejom o to skôr, že rozpráva o živote povedľa i priamo vo virtuálnej realite. Odľahčene pôsobia bežné dialógy, jemná zápletka detektívky, a najmä jazyková prístupnosť i mladším vekovým skupinám.

V kategórii dlhých poviedok sa na najvyššej priečke umiestnila Conquista Vladimíra Šlechtu, ktorú ste mali možnosť prečítať si i v júnovej Fantázii. Hneď za ňou sa uvelebila Katovská mise Jany Rečkovej, ktorá je akčnou sériou skokov a prechodov v čase v spoločnosti, ktorá sa snaží ovládať aj určovať minulosť i budúcnosť ľudstva. Pavel Obluk si získal sympatie poroty poviedkou s neomaleným názvom Lov na mloka, kde skutočne nejde o keramickú sošku, ale o mimozemskú príšeru, na ktorú sa poriadajú hony za veľké prachy. Pygmalionsko-frankensteinovskou variáciou je poviedka Tomáša Volfa, kde sa náznaky citu prelínajú s bežným stredoeurópskymi reáliami. Piatu priečku zabral jediný Slovák medzi finalistami tohtoročnej súťaže Michal Hvorecký a jeho Prvé víťazstvo supermarketov. Tomuto dielku aj napriek odbornej marketingovej “výstuži” nechýba humor a nádherná paradoxná absurdná pointa - rodinu asi tvorí muž, žena a dieťa, a je jedno komu patrili pred nákupom.

V kategórii krátkych poviedok dominujú ženy. Palmu najvyššiu si odniesla Edita Dufková za poviedku Noční můry, o osamení v svete plnom reálnych simulácií. Psychologickou témou upútala Jana Kostelecká v poviedke Mám lítací sny o neprebádaných schopnostiach človeka. Polomorbídny námet dielka Jany Rečkovej Poslední píseň Tonyho M dáva tušiť, že rock, jazz a punk prežijú všetko, hlavne ak sa hrá. Martin Koutný rozohral hru na city a o poctivý prístup k svetu v poviedke Uvidět Amsterdam a zemřít, ktorá sa bezostyšne zabodne pod kožu nielen vďaka “žobráckemu” slovníku, ale aj apokalyptickej pointe. Poslednou z krátkych poviedok je anekdota Jiřího Honse Omyl o ľudskej ziskuchtivosti, hviezdnej bráne a nebezpečnom drtiči na odpadky.

Nech plody tohto stromu od ročníka po ročník vždy padnú na hlavu novému Newtonovi, ktorý zatúži dať svoj nápad aspoň na papier...