Shannarovo dedictví

Pri čítaní epickej fantasy môžete zažiť mnoho nezvyčajných dobrodružstiev. Vydáte sa do pustatín plochých charakterov, kde vás spaľuje nemilosrdné slnko autorovej rozvláčnosti a obťažujú mračná dialógov zúfalo sa upínajúcich k akémukoľvek zmyslu. Zablúdite v pralesoch konvenčného deja pri hľadaní strateného klenotu originálnej zápletky. Plavíte sa morom samoúčelných opisov na ceste do bájnej ríše dobrého rozprávania. Možno ešte pred koncom putovania si uvedomíte, že nikdy nedosiahnete vytúžený cieľ. Ste totiž len hračkou v rukách šialeného boha autorovej grafománie, ktorý len zo slepej potreby plodí bezobsažné svety ponúkané v pozlátku fantastickej literatúry. Vaša situácia je o to zúfalejšia, že vás v nestrážených chvíľach prepadávajú desivé obludy prekladateľovej povrchnosti alebo redaktorovej nedbalosti.

Ak ste však skutoční hrdinovia, neľakajúci sa prekážok a príkorí, hor sa na cestu! Musíte byť však obrnení pokoru a vyzbrojení skromnosťou, pretože odmenou za vaše strádania nebudú zlaté poklady dobrého príbehu, ani noc s princeznou strhujúcej akcie, ale len pár roztratených mincí občasnej invencie a chudobná slúžtička chabého napätia schovávajúca sa v zapáchajúcich handrách všadeprítomnej nudy. Na otázku prečo sa vôbec vydať na také dobrodružstvo si budete musieť odpovedať sami.

Všetky tieto skvelé postrehy zaodené do hávu starostlivo vyberaných metafor však nezískate len čítaním jednej reprezentačnej bichle. Aby ste mohli fundovane kritizovať výkrmné fantasy musíte nadobudnúť erudíciu, čo je veľmi bolestivý proces prehryzávania sa cez ohmatkané paperbackové zväzky Eddingsa, Williamsa, Jordana a aj nášho obľúbeného Brooksa. Máme naňho jednoducho slabosť. Možno to súvisí s tým, že sme ako mladá nepoškvrnená duša, odchovaná na svätom Tolkienovom písme narazili na Shannarov meč ako prvý. To už bolo ale dávno, a vek nevinnosti sa stratil.

Nie, Brooks nie je až taký zlý autor. Udržať aké- také napätie na vyše päťsto stranách vyžaduje majstrovstvo. Päťsto strán dialógov, bez toho aby sa čo len jeden charakter trochu zmenil, to vyžaduje dobrú pamäť na postavy. Päťsto strán opisov, to zasa vyžaduje veľký pozorovací talent, alebo bohatú vizuálnu predstavivosť.

Nie, Shannarovo dedičstvo nie je až taká zlá kniha. Príjemná variácia na obohranú melódiu questu za stratenými predmetmi a záchranou sveta. Nevadí nám, že autorovo úprimné úsilie vykresliť psychológiu postáv stroskotáva na jeho neschopnosti vytvoriť hodnoverné dialógy a prehovory hlavných hrdinov upadajú do bezbrehého bľabotania. Odpustíme mu aj nadbytočné a všadeprítomné opisy, či už putovania alebo prostredia. Dávno sme si zvykli, že za jedným seknutím meča stoja desiatky úvah na tému súrodeneckej lásky, zodpovednosti za svet, či túžby po spravodlivosti. Čo nám ešte zostáva? Kde- tu nejaké tajomstvo, trocha akcie, ale nie toľko, aby sme ho mohli obviniť z komerčnosti, a samozrejme, príbeh uťatý v polovici. Budeme čakať na jeho dokončenie?