Sinusoida 26

Po niekoľkoročnej odmlke sa na domácej SF scéne objavuje opäť známy, priam kultový autor Josef Pecinovský s netradične vážnym románom Sinusoida 26. Táto vynikajúca spaceopera s dokonalými psychologickými rezmi uzatvorenou komunitou odlúčenou od koreňov civilizácie uspokojí predovšetkým náročnejších čitateľov, ktorý radi nazerajú bádateľom cez plece s požiadavkou ucelenej technokratickej fabuly.

V tomto zmysle pán J. Pecinovský naozaj nesklamal, pretože okrem dokonalých opisov charakterov vlastných pre SF klasiku pridal niekoľko nových nápadov. Román prekypuje invenciou, akú dnes už čitateľovi naozaj dokáže "naservírovať"len profesionál a prekvapuje svojou otvorenosťou. Už v úvode zaujme opis situácií a pobytu na kozmickej lodi Delta, smerujúcej k planéte Perla, kde je badateľný posun v poňatí hlavných postáv. Už dávno nie sú iba sterilnými vykonávateľmi príkazov, polorobotmi so svojimi uzavretými cieľmi, ale vesmírny priestor deformuje ich vnímanie života, uvoľnuje ich morálku a vháňa ich do komplikovaných až absurdných momentov.

Zvláštnu pozíciu zaujíma opis psychotických stavov členov posádky, ktorým podliehajú v určitej forme takmer bez výnimky, v kontraste ku krehkej škrupine povinností, ktorá často len naoko udržuje dekórum normality. Po pristátí na Perle a vybudovaní výskumnej stanice sa situácia posádky mení len čiastočne a za účelom čisto funkčne vedeckým. Asi najviac upúta nevídaný paradox autorovho zdanlivého nezáujmu o planétu ako takú, ktorý sa prejavuje v živelnosti výskumu, individuálnej nedisciplynovanosti postáv, takže aj zvláštne okolie a nové prostredie vníma čitateľ nie autorovými očami, ale akoby sprostredkovane, ako vedľajší produkt práce a života vedcov. Aj v tomto románe kladie autor veľký dôraz na nedostatky v komunikácii, ako v ľudskej spoločnosti, tak aj na medziplanetárnej úrovni, ktorý ešte viac podtrhuje tézu nemožnosti kolonizácie, nepochopenia vesmíru a obmedzenosti ľudského vnímania. Záverečný konflikt, pri ktorom proti sebe stoja dve skupiny - jedna za návrat domov a druhá za osídlenie Perly, vrcholí v deštrukčnej scéne záchrany ohrozenej vesmírnej lode, kde ale namiesto masy kovu nad hrobom stoja ľudské trosky.

Fantastický nápad "svistu" a sinusoíd, ako obohacujúcich SF prvkov určite poteší skalných, avšak márne budú hľadať povestný Pecinovského humor a vtipné zápletky z poviedok. Nikomu ale nestihnú chýbať, pretože každý čitateľ na prvé zahryznutie zhltne ďalšiu novú dejovú návnadu a ako na lanku sa nechá vinúť "brčálovou" zelenou.