Penumbra: Black Plague

Temné priestory prísne utajovaného výskumného centra vybudovaného hlboko pod krajinou, kde ľad a sneh dávajú dobrú noc, skrývajú hrôzostrašné tajomstvá. O celom projekte sa nemal nikto dozvedieť a keby Philip poslúchol svojho údajne dávno zosnulého otca Howarda, ktorý mu prikázal zničiť všetky dokumenty, nebezpečenstvá z grónskych podzemných laboratórií by zostali navždy pochované pod tonami zmrznutej hliny. Ľudská zvedavosť však zvíťazila, aby sa mohol začať príbeh prvého dielu hororovej akčnej adventúry Penumbra: Overture, kde sa nádej a túžba po objavení vlastného otca zmenila na boj o holý život. Po takmer roku a pol sa Philip vracia na naše monitory, aby dopovedal zvyšok svojej životnej cesty v záverečnom dieli s podtitulom Black Plague.

#picn1#

Aby som vás trochu vtiahol do obrazu - Overture a Black Plague tvoria jednu hru rozseknutú na dve časti. Keďže bežia na rovnakom engine, odohrávajú sa v tom istom prostredí a obsahujú veľmi podobné prvky hrateľnosti mohli by ste si povedať, že dvojka bude len prázdne mlátenie už raz použitej slamy. Ale na počudovanie to tak nie je. Predsalen, nezávislý tím Frictional Games získal za dobu od vydania svojho debutu nové skúsenosti a práve tie sa najviac odrazili na finálnom produkte. Hoci autori pôvodne ohlásili Philipovu cestu ako hororovú trilógiu, nakoniec ju okresali len na dva diely, čo má praktickú výhodu v tom, že nemusíme na spečatenie celého deja čakať ďalší rok. A ak sa v porovnaní s minulým dielom pohlo niečo výrazne dopredu, je to hlavne kvalita príbehu a s ním spojené ponurá atmosféra, ktorá nesmie chýbať v žiadnej správnej survival akcii.

#picn2#

Dúfam, že ma všetci zarytí adventuristi, ktorí chcú na všetko prísť sami, neukameňujú za to, že načrtnem kúsok z príbehu, ale nedá mi nepochváliť scenáristu. Zatiaľ, čo jednotka bola veľkou kopou otázok, ktoré sa na seba nabaľovali ako pampersky na detský zadok, dvojka začína hneď od úvodu vysvetľovať, čo sa stalo, kde to vlastne sme a aký je náš osud. Do toho sa zapletie nebezpečný vírus, zmutovaní vedci, ktorí by radi ochutnali niečí mozog, nejaký ten živý človek čakajúci na záchranu, hlas z Philipovej hlavy a o zábavu, teda lepšie povedané o horor so všetkým, čo k tomu patrí, máte postarané na najbližších 5-6 hodín. Áno, čítate dobre, aj keď autori oficiálne uvádzajú dobu hrania 8 hodín, mne sa ju, rovnako ako jej mladšiu sestričku, podarilo zdolať za dva pohodlné večery, čo je na adventúru trochu málo, ale aspoň sa nezačne prejavovať stereotyp. Záleží však na zvolenej náročnosti a množstve „zádrhľov“, ktoré vás chvíľku potrápia.

#pic4#

Pokiaľ ste ešte nehrali Overture a nepoznáte hlavné mechanizmy fungovania celej adventúrnej zložky (nie, nebudete zbierať všetky predmety z okolia, o ktorých si hlavná postava zaumieni, že by sa mu mohli v budúcnosti hodiť a kombinovať ich medzi sebou typom nafúknutá gumová kačička+lano+kliešte=kľúč), vedzte že alfou a omegou stále zostali logické hádanky založené na fyzike. Blokuje vám nahádzaný nábytok vstup do dverí? Tak ho odpracte jednoduchým pohybom myši. Bezpečnostné dvere sa otvoria len v prípade požiaru a nemáte zapaľovač? Prineste sud s benzínom k pokazenej rozvodnej skrinke a o zvyšok sa postarajú iskry.

Takto by sa dalo pokračovať ďalej a ďalej, ale presuňme sa naozaj o kúsok ďalej, tentokrát k bojovému režimu, ktorý nesmie chýbať v žiadnej akčnej survival adventúre s hrôzostrašnými príšerami na každom kroku. Alebo žeby som sa mýlil? To to už bude, pretože po nevydarenom rozháňaní sa krompáčom z jednotky si autori povedali, že hráčovi postačia rýchle nohy a aby sa nedajbože neskrýval v tieni ako nejaký Sam Fisher, pridali nepriateľom do rúk baterky. Úplne odstránenie bojov je prvý pohľad trošku čudná predstava, ale v skutočnosti tak hra získava zvláštny náboj bezmocnosti, ktorý ešte viac utužuje napätie so strachom, a o to tu predsa ide.

#pic5#

Patrilo by sa ešte zakopnúť aj o technické spracovanie, ktoré má, ako vždy, dobré a zlé stránky. V Black Plague je tým dobrým rozhodne fyzikálny engine, kvalitná hudba a tiež desivé zvuky a ruchy. Podstatne horšie (nechcem povedať úplne hrozné) je to s grafikou, ktorá sa ani len z ďaleka nedrží dnešného štandardu. Ani tma nezakryje malé rozlíšenie textúr, úbohé modely a dosť nudne spracované prostredie. Hra si rovnako nerozumie so staršími ovládačmi grafickej karty a rôznymi programami ako Ati Control Center alebo Ati Tray Tools, ktoré treba pred spustením vypnúť.

Keď teraz všetko zhrniem, spočítam, vydelím, vychádza mi jedna skvelá adventúra, ktorá sa svojím príbehom a atmosférou stáva Silent Hillom nezávislých hier s menším rozpočtom. Nebyť slabšej grafiky a krátkej hernej doby, hra by sa určite dočkala hodnotenia 90, takto musím trochu ubrať. Pre lepší zážitok z hry rozhodne odporúčam pred spustením hry prejsť najskôr prvý diel a hrať zásadne po západe Slnka so stiahnutým žaluzím a reproduktormi na maxime, aby ste počuli aj to najmenšie buchnutie a hrôzostrašné vzdychnutie. Lepím nálepku „povinnosť pre každého adventuristu“.

#tab#