Navštivte planetu Zemi

Noo, aby úvodný odstavec nevyznel priveľmi optimisticky, ide o typickú antológiu z konca totality, a preto sa v knihe objavili poviedky od rôznych autorov - nahádzané bez ladu a skladu. Nemôžete preto predpokladať, že si pochutnáte na každom kúsku textu. Niektoré poviedky som nedokázal stráviť vôbec a preskočil som ich. No napriek tomu sú tam minimálne tri také, pri ktorých mi poskočilo srdce a... ako vravím 20 Sk - za tú cenu je to až až!

Hneď úvodná poviedka je výborná. Henry Kuttner je majster rozprávač (viď jeho poviedky v Ikarii) a zabávač a na jeho textíku je to vidieť. Poviedka o rodinke mutantov, ktorí predbehli svoju dobu a postavili si pri domčeku na americkom Západe atómovú elektrárničku je skutočne to pravé orechové. Poviedka sa volá Trable s elektrárnou a je skutočne o tom. Mňam.

Potom je v knihe trocha hlušiny. Poviedky založené na opise, opise a opise dnes nemôžu nikoho nadchnúť a vzhľadom na to, že ide o poviedky z rokov osemdesiatych, aj nápady v nich popísané už zavial prach. Takému začiatočníkovi scifistovi by to mohlo seknúť, ale mne po pár stovkách prečítaných kníh už nie. No nič, ideme ďalej.

Niektorým poviedkam sa aj napriek neoriginalite podarilo zaujať ma. Háčik bol v tom, že sa nepokúšali moralizovať, alebo poúčať - jednoducho sa rozhodli baviť... a urobili to pekelne dobre. Nehovorím, že ide o skvosty literatúry, ale poviedka Iana Stewarta a miniaturizácii robotov a problémoch s ňou spojených ma pobavila. Taktiež Silverbergova časovka Absolutně neochvějný o nepríjemnostiach, ktoré stretnú cestovateľa časom, ak sa pokúsi vrátiť späť do svojej doby a kratučká anekdota Jean-Pierre Andrevona "Mechanika", o problémoch automatov na mince. Mňam, mňam.

A na záver absolútny skvost. Poviedka Jamesa Grahama Ballarda Stracený Leonardo je to, čo zvyčajne márne hľadám v časopisoch typu Ikarie, či Fantázia. Jednoducho, takýchto klenotov fantastiky je málo. Príbeh Večného Žida, prenasledovaného výčitkami svedomia a jeho cesta dejinami umenia a dejinami ľudstva je krásna. Napísané je to poeticky, ale pritom rýchlo a čitateľne - tak, že hltáte stránky a chcete vedieť, či to skutočne dopadne tak, ako sa obávate. Takto sa, prosím, píše poviedka!

Istá nemenovaná spisovateľka (viď www.vimka.sk) ma upozornila, že moje recenzie sú presiaknuté emóciami. Hmm, asi to pri hodnotení skutočne nie je vhodné, ale nemôžem si pomôcť. Keď som dočítal Ahasverov príbeh, ostal som chvíľu ticho sedieť a... závidel som. Ach Bože, nech múzy dokopú aj mňa a napíšem niekedy takúto krásu.

Takže tak. Ak budete mať niekedy cestu okolo antikvariátu, zastavte sa v ňom. Možno tam na polici bude ležať útla žltá knižka s hnusnou obálkou á la koláže z rokov osemdesiatych - ale vy sa tým nedajte odradiť! Je to obálka zbierok edície 13 a vedzte, že Ahasver z Golgoty je večný a určite tam bude na vás čakať...