Zákony Silnejšího

Keď som sa k tomuto oznamu dostal, mierne som sa pobavil. Mám s publikovaním na internete svoje skúsenosti (povedzme si to rovno, ja som tam zavesený celý komplet servis :-) a viem, že čítanie takýchto poviedok môže byť vítané osvieženie počas obednej pauzy, len si musíte dávať pozor, aby ste od smiechu nepoprskali monitor jedlom (to nie je prípad mojich poviedok, aby bolo jasné!). Zákony ma však prekvapili - ono, povedzme si to úprimne, je to hodno aj viac, než je spomínaná dvacka.

O čo však ide: Totálne postkatastrofická Praha. Politická situácia aktuálne totálne katastrofická. Všetci bojujú o prežitie. Všade je samý hnus, špina, rádioaktivita, každý vám ide po krku. Jeden z tých, čo idú po krku, je hlavný antihrdina románu - vyhľadávač ľudí s prezývkou Ohař. Raz urobí kiks a pokúsi sa oblafnúť vládcu mesta, nepríjemného tyrana Majora. Ten sa rozhodne namiesto likvidácie malého podrazáka využiť ho na svoje ciele: nasadí ho na stopovanie nebezpečného Tela... Má na to čosi okolo týždňa... A začína naháňačka.

No, tá naháňačka ani nie, pretože Ohařova špecialita je ľudí iba vystopovať a zatelefonovať, kde sú. Tak sa do toho púšťa. Koniec samozrejme neprezrádzam, to by som si nedovolil. Mimoriadne prekvapujúce je, že napriek klišéovitej schéme (a tých klišé je tam omnoho viac) je celý román poriadne nadupaný, letí dopredu a zastaví sa len na čas, potrebný na počúranie sa do nohavíc. Akčné je to až-až, možno by miestami nezaškodilo aj trochu menej. Vidno, že autora chtiac-nechtiac inšpirovali filmy made in USA. Na druhej strane niektoré odbočky, ktoré by iných mohli rušiť, perfektne ilustrujú a dopåňajú svet - Majorova cesta k moci, Radim a jeho Kroužek, osobné story Šampóna, Čipa či úchvatne nechutný Kyklopov príbeh. História sveta i jednotlivých ľudí sa takto pomaly objasňuje, ale až v poslednej kapitole si konečne poskladáme, čo sa vlastne s kým stalo. Zasvätených tiež mimoriadne pobaví meno Carola - "Øíkala, že se tak jmenovala nějaká česká feministka, a ji deportovali za to, že v práci vedla antiruské a feministické řeči."

Čo si autor mohol odpustiť, je vymenovávanie značiek všetkých výrobkov, ktoré sa mihnú okolo - ani jeden výrobca ho nesponzoroval, no možno to mal byť zicher do budúcnosti... :-) A okrem toho ma neuveriteľne popudzuje, že jeden z najschopnejších stopárov v celom meste si podchvíľou musí povedať: Jéžiš, to ale bola blbosť, čo som urobil! Takisto je mierne nezvládnutá pointa - všetko sa na vás vychrlí naraz a záver treba čítať dva až trikrát. Navyše, až taká prekvapujúca nie je. Je milé, že autor chcel knihou aj niečo povedať, ale mal si to trochu rozdávkovať. Podarená je aj filozofia Knihy màtveho muža ("Súlož je najstupídnejšou formou masturbácie.")

Asi vám už napadli tri základné otázky:

1. Kde to je? http://amber.zine.cz/amberzine/jxb/loutky/uvod.htm.

2. Oplatí sa to prečítať? Áno.

3. Poslal autor recenzie autorovi románu tú dvacku? Nie. Ako barter je táto recenzia. :-)