Zabíječ Skavenú

Zabíječ skavenů
Autor	William King
Typ	Fantasy
Rok	2000
80%

Prvá kniha o Felixovi Jaegerovi a Gotrekovi Gurnissonovi (Zabíječ trolů - 8/10) ma potešila. Vydavateľstvo Polaris sa o tom určite dozvedelo a bez meškania pustilo na trh jej pokračovanie. Trolobijca Gotrek a bývalý básnik Felix dorazili do metropoly Nulnu, a o ich boji so skavenmi (akýmisi krysodlakmi) rozpráva pseudozbierka poviedok Zabíječ skavenů. Pseudozbierka, pretože príbehy sú zoradené za sebou do podoby románu.

Zabíječ skavenů pokračuje tam, kde predchádzajúca kniha skončila a nechal si z nej to najlepšie - atmosféru. Kulisy sa síce zmenili (pustatiny vystriedalo podzemie obrovského mesta), no nálada ostala - drsná a pošmúrna ako oči svietiace z chladnej temnoty. Nepriatelia sú v presile a k víťazstvu môže hrdinom pomôcť len ruka zvierajúca zbraň. V tejto knihe si trpaslík Gotrek, posadnutý smrťou prišiel na svoje - čepeľ jeho zbrane sa prechádzala telom nepriateľa aspoň dvestokrát. Oproti sterilným fantasy ságam je toto pekne ostré sústo - krv netečie, ale strieka a mozog kreslí na steny kanálov fresky. Hrdinovia sa bránia tak odvážne, až ma to občas zamrzelo - nemuseli by byť až takí nesmrteľní. V prvej knihe prišiel Gotrek aspoň o oko, tu prechádza hordami skavenov bez straty kvetinky. Nuž tak, sú to hrdinovia...

Poviedky (alebo skôr kapitoly) sú zoradené tak, ako na Felixa s Gotrekom útočie jednotlivé klany armády skavenov, ktorá sa snaží ovládnuť mesto Nuln. Dvaja hrdinovia sa vďaka intrigám vo vedení skavenov (krysy sú krysy) vždy dostanú do miesta najväčšieho náporu a na ich zbraniach ostatne záchrana mesta. Podľa postupnosti na nich útočia elitní zabijaci, krysí nindžovia, moroví mnísi, mechanizovaní krysodlaci, pestovatelia mutantov a nakoniec všetci naraz. Atmosféra sa pekne stupnňuje, obzvlášť od poviedky Moroví mniši, po ktorej ostáva mesto plné nákazy decimujúcej obrancov. V dark fantasy dobrá "morová rána" vždy poteší, atmosféra vďaka nej zhustne a hrdinovia majú príležitosť prejaviť sa. Pri pohľade na vredmi pokrytú smrť sa kalia charaktery... Dobré, nie?

Ak mám knihu porovnať s predošlou, tak sa mi zdá, že kvalita trochu poklesla. V Zabíječovi trolů boli nepriatelia rôznorodejší a stereotyp nedostal šancu. Tu sú krysodlaci veľmi schematickí, poviedky často používajú rovnakú šablónu, dej je predvídateľný. Nie je to pravidlom (napr. spomínaní Moroví mniši sú megacool), ale zväčša sa mi zdal napríklad hlavný záporák (šedý veštec Thanquol) dosť natvrdlý - neustále opakoval, aký je jeho plán dokonalý a potom sa čudoval, prečo to nevyšlo. V dobre vymyslenej knihe takéto chybičky zamrzia. Ale v porovnaní so siahodlhými ságami je to stále vynikajúca kniha, každá z kapitol je totiž uzavretá, takmer vypointovaná, a ak jej nepodarilo prekvapiť, tak bol dej aspoň s prehľaom profesionála vygradovaný. Veľmi dobre sa to čítalo.

Po technickej stránke... spočiatku ma vydesil preklad. Felix totiž neustále zvieral "svoj" meč, i keď pri chôdzi pokojným kanálom by ťažko držal zbraň niekoho iného. Našťastie sa tieto chybičky po pár stranách vytratili, a až do konca si text udržal vysokú kvalitu, len občas narušenú preklepom... ale dalo sa to prežiť bez väčších tráviacich ťažkostí. S kvalitou príbehu sa pokúša vyrovnať aj obálka, ktorá je oproti obálke prvého dielu výrazne infantilnejšia (hlavne Felixov výraz tváre).

Aj tak však knihu doporučujem každému, kto má rád atmosféru bezmesačnej noci, v ktorej do ulíc vyrážajú z kanálov
prerastené krysy, aby civilizácii trošku nalomili fasádu.