Folklore

Raz za čas sa objaví hra, ktorá si nekladie za úlohu stať sa komerčným trhákom a snaží sa skôr inovovať. Niekedy sa takýto risk autorom oplatí a titul získa aj prvý zmienený prívlastok, niekedy to zase dopadne úplne zle a hra je až taká inovatívna, že o ňu nikto nemá záujem, pretože jej nikto nechápe. Niekedy sa zasa autorom podarí vytvoriť niečo, čo sa možno nezapíše do dejín, ale v srdciach niekoľkých vyvolených hráčov si získa punc špeciálnosti, ktorý pri väčšine hier nenájdeme. Na otázku, do akej skupiny sa zaradí jedna z prvých RPG pre next-gen Playstation s názvom Folklore, sa pokúsime nájsť odpoveď v nasledujúcich riadkoch.

#pic1#

Place where living could meet the dead

Folkore by sa dal opísať ako svet Tima Burtona skombinovaný so základmi pre každého určite dostatočne známeho univerza Pokémonov. Vo výsledku tak z Folklore vzniká pre niekoho zaujímavý hybrid, ktorý operuje s vlastnými predstavami a pravidlami o tom čo sa deje s ľudskou dušou po smrti a tým ako celé podsvetie vyzerá. Príbeh hry začína príchodom Ellen do malej fiktívnej írskej dedinky Doolin, do ktorej sa vydáva po obdržaní listu od svojej pre ňu doteraz stratenej matky. V rovnakej dobe prichádza do tejto dedinky aj reportér okultného magazínu Keats, ktorého sem prilákal tajomný telefonát od neznámej ženy žiadajúcej o pomoc. Obaja hrdinovia sa, samozrejme, zhodou okolností stretnú, a sú svedkami pádu z útesu neznámej ženy, o ktorej si obaja myslia, že ich sem prilákala. Ako následne naši hrdinovia zistia zvesti šíriace sa o tejto malej bohom zabudnutej dedinke, ktoré hovoria o tom, že je tu možné stretnúť màtvych, sú naozaj pravdivé. V rámci pátrania za odpoveďou, čo ich sem vlastne priviedlo, tak vstupujú do neznámeho sveta zvaného Netherworld. Viac vám už radšej nevyzradím, pretože príbeh slúži v tejto hre ako hlavný katalyzátor ženúci hráča neustále vpred a len dodám, že k jeho úplnému skompletizovaniu si užijete hru za obidvoch hlavných predstaviteľov v 7 kapitolách, v ktorých navštívite viacero rozličných svetov.

#pic2#

Čo pravdepodobne väčšinu hráčov pri hraní zamrzí, je z neznámeho dôvodu, takmer úplne absentujúci voice acting a taktiež spôsob, ktorý si autori k rozprávaniu svojho príbehu zvolili v podobe komixových storyboardov s textovými bublinami. Zaujímavosťou je taktiež takmer nulová možnosť interakcie pri jednotlivých rozhovoroch, ktorá však vyplýva z celkového pre niekoho možno šialeného pojatia hry – pocit, keď sledujete, ako sa rozpráva Ellen s vypchatou jeleňou hlavou visiacou na stene sa popisuje pomerne ťažko.

Gotta catch 'em all!!

V čom je Folklore špecifický, sú taktiež jednotlivé súboje, v ktorých tak, ako vo väčšine RPG, nebojujete vlastnými rukami, ale posielate na nepriateľov jednotlivé príšerky – Folks, ktoré si vopred namapujete na jednotlivé tlačidlá na Six-axise. V praxi to vyzerá presne tak ako v zmienených pokemonoch – prídete k príšerke, jednotlivými útokmi vašej príšerky ju oslabíte a následne si ju môžete privlastniť. Kým boj prebieha štandardne stláčaním jednotlivých tlačidiel, samotné získanie nového exempláru do zbierky si vyžaduje taktiež rôzne pohyby Six-axisom a v niektorých prípadoch taktiež ich správne načasovanie. Boje prebiehajú v reálnom čase, čo má svoje nesporné výhody, ale taktiež dva mínusy. Tým prvým je mapovanie jednotlivých príšeriek, pri ktorom sa hra zapauzuje, a následný návrat do hry trvá pár sekúnd, pri ktorých sledujete zamrznutú obrazovku bez zvuku, ktorá dokáže dokonale zruinovať zážitok z načatého epického boja. Druhým mínusom je zase vyťahovanie duší z Folkov, pri ktorom ste úplne náchylný k akémukoľvek útoku, ktorý taktiež automaticky preruší vaše snaženie a celú procedúru si musíte zopakovať odznova. Rozpačité pocity zanechá taktiež jednotlivé levelovanie hlavných postáv, ktoré spočíva len v zväčšení zdravia, a tak jediné RPG prvky spočívajú v nasadzovaní správnych Folkov proti nepriateľom.

#pic3#

Čo sa naopak podarilo na jednotku sú súboje s bossmi, ktorí sú nazvaní výstižne, Folklore. Tých je hneď niekoľko a predstavujú tie najzaujímavejšie momenty v hre. Svoju zásluhu má na tom hlavne ich vzhľad – boj s izbou, ktorá má na každej stene oko alebo s obrovským biomechanickým pavúkom sa opäť popisuje slovami pomerne ťažko.

Bad time fairytale

Graficky Folklore síce nevyužíva plný potenciál Playstation3, ale taktiež svojím spracovaním určite nikoho neurazí. Čím na vás hra zaútočí je hlavne skvelá orchestrálna hudba, ktorá vynikajúco vystihuje atmosféru aktuálneho diania na obrazovke a taktiež rozmanitosťou prostredí a príšeriek samotných.

#pic4#

Happy ending?

#tab#

#aut#