Polibek Vyhnanství

Keď som ako malý dočítal piatykrát Winetoua, dozvedel som sa, že May napísal aj iné romány. Tak sa mi dostala do ruky kniha Púšťou. Odvtedy vyšlo veľsa románov, kde Shatterhanda volajú Kara ben Nemsí. Ja so však žiadny ďalší dobrodružný príbeh z arabskej púšte nečítal. Tú atmosféru som zažil až teraz, pri prvej polovičke knihy Polibek vyhnanství.

Effinger mi tu pripomína Maya až nepríjemne. Tiež používa dlhé opisy, no miesto zovňajšku postáv donekonečna opisuje Marídove psychické pochody. Verne ikazuje zvyky domorodcov aj ich ľudové múdrosti. No akcie je ako na prídel. A rovnako je to s fantastikou - Maríd občas použije nejaký doďák na prežitie pri hlade, smäde a bolesti. A dva razy sa prevezie v suborbitálnych lietadlách. Verte mi, uprostred knihy som si trhal vlasy, že som túto knihu sľúbil zrecenzovať, takže ju budem musieť dočítať.

No našťastie tesne po polke prichádza ostrý sek. Cesta cez hory aj návrat loďou a lietadlom do mesta sú v troch vetách. Jemné zdržanie ešte spôsobuje krátkym vysvetlením vzťahu Marída ku každej postave, s ktorou sa už niekedy stretol. To by fakt nemuselo byť. No a potom sa to už rozpumpuje.

V druhej polovici románu už je zase Maríd silný a bezmocný proti silnejším - presne taký, ako ho z prechádzajúcich dielov poznáme. Zábava zvyšuje obrátky - naháňačky, mučenia, doďáky, sex. Celé jeho filozofovanie na púšti o tom, že už nikdy žiadne drogy, stráca zmysel po pár hodinách v Budajíne.

Veľmi sa mi páčil arabský spôsob rozširovania plateného internetu. Skutočne realisticky popísané. No a osvieži aj opis pitvy.

Zdá sa mi, že české vydavateľstvá trochu poľavili v korektúrach. Rovnako ako minule Ďuro Červenák o Leonarde, aj j teraz o Polarise musím napísať, že pustili viac preklepov, ako zvyčajne. Nebezpečná tendencia, však určite stále patria medzi topvydavateľstvá v oblasti fantastiky.

No ťažko povedať, či ich tam diela ako Polibek vyhnanství udržia. Viem, polovica románu a nedá vyhodiť. Navyše ho museli vydať, však Maríd Audran má veľa fanúšikov. Myslím, že je dobre, že Effinger už o ňom píše iba poviedky. A to napriek tomu, že štvrtý marídovský román parí medzi najočakávanejšie nevydané diela, hneď po Ellisonovych Posledných nebezpečných víziách. Ja však dúfam, že sa k nám dostanú ak ďalšie poviedky o ňom. Veď jedna z nich, "Schrödingerova mačka", ktorú môžte nájsť v antológii D.A.Wollheim predstavuje najlepšie poviedky 1989", získala mnoho ocenení.