Drakobijci

Hodená železná rukavica

aj tak možno nazvať zbierku 15 víťazných a finálových poviedok prvého ročníka českej súťaže O železnú rukavicu lorda Trollslayera Drakobijci, ktorá zapåňa medzeru na trhu dobrodružných fantasy poviedok. Sama téma točiaca sa okolo drakov a ich pokladov či hrdinských bojovníkov - osloboditeľov unesených panien pôsobí trošku rozprávkovo, avšak v skutočnosti je na hony vzdialená od jednoduchých klišé a pomáha žánru neznalým, či dokonca odporcom fantasy vniesť sa do atmosféry a pochopiť čaro lyrickoopisného príbehu. Spočiatku som sa obávala, či práve téma nebude brzdou invenčných možností autorov, avšak už prvá poviedka Zdeňka Kočího Trampoty se směnkou dáva tušiť, že sa autori vyhli nástrahám stereotypu a nastavili hrot pera na iróniu a výsmech z nevyčerpateånej ľudskej hlúposti a hrabivosti. Dielko Martina Doležala Pozor, noha! určite niekomu z Vás pripomenie rozprávanie o šmolkoch, avšak reálie strednej Európy a vyhrotené charakterové stereotypy vyčaria úsmev na tvári každého hubára. Pán, sluha a dýmka Tomáša Hadravu je zvláštnym vnútorným monológom o úcte a trvalých hodnotách, kde sa stierajú hranice medzi realitou a snom, avšak dračia zápletka dáva tušiť rôzne uhly pohľadu na anekdotu. Jednou z poviedok, ktoré porušujú „dračie“ pravidlo je Pozor na zdání, to často klame Jiřího Honsa, ktorá rozpráva príbeh o boji s upírom. Veľmi neštandardným logickým spracovaním a striktným upnutím sa autora na čiastočnú vedeckú odôvodniteľnosť v magickom prostredí vzbudila však môj záujem len po stránke literárneho štýlu. Z iného koša je už dielko Odříkaného chleba... Anny Šochovej o vlkodlačom národe, kde silno cítiť severskú atmosféru a elfský mysticizmus, i poviedka Tomáša Lomnického Věčnost do svítaní o spätosti druidov s prírodou. V tradičnom dobrodružnom duchu družín zocelených hrou na hrdinov Dračí doupě sa nesú práce autora pod pseudonymom Indy - Jod a dielko Davida Zbírala V říši mrazu. Oboma sa vinie hlavný motív putovania skupiny za nebezpečenstvom a vidinou neznámeho, avšak ako epizódy postrádajú vyvrcholenie a hlbší „záber“ do vytvoreného sveta. Určite najvtipnejšou je poviedka Konstantina Šindelářa Rytířská encyklopedie o prefíkaných drakoch, ktorí manipulujú historické údaje. Trošku exorcisticky pôsobí poviedka sestier Lucie a Petry Lukačevičových Zavřené oči o skupinke nájomných dobrodruhov, avšak skóre autorov vyrovnáva Jana Kostelecká a dielko Ledový král s „conanovskou“ atmosférou víťazstva dobra nad zlom. Žlutý drak Miroslava Linca je vďaka zaujímavej pointe netypickou psychologickou štúdiou človeka, v najnižších pudoch stále rovnakého nezávisle na uplynulých storočiach.

Absolútnou jedničkou je napriek rozhodnutiu porotcov súťaže (3. miesto) poviedka Rytíř a drak Ivany Kuglerovej, ktorá zahreje na duši každého, kto kedy pocítil majstátnosť tvorby J. R. R. Tolkiena, a hľadá to jemné pojivko sily a veľkodušnosti, skúseností a ľudskosti nielen v človeku, ale v akejkoľvek živej bytosti. Nielen zručne načrtnutá håbka charakterov, ale i výpovedná hodnota skrytá medzi riadkami vyzdvihujú dielo vysoko nad ostatné. Strieborná priečka - alebo skôr rukavica patrí Pavlovi Renčínovi a poviedke Stvořitel, ktorá sa podľa môjho názoru rovnako ako víťazná práca Vladimíra Šlechtu Dětská dýka úplne vymyká téme, a v prvom prípade priam i žánru fantasy. Kým sa Stvořitel javí ako jemná sf s puncom hororu, Dětská dýka prekypuje omšelými fantasy klišé a nie príliš originálnou zápletkou. Od skúseného autora som čakala viac ako brilantne zvládnuté dialógy či vysokú úroveň literárneho spracovania. V závere zbierky nájdete i podrobný doslov od zostavovateľa Michaela Bronca, tabuľku hodnotení účastníkov a množstvo dobrých rád pre začínajúcich autorov. Škoda len, že tie o pravopise akokoľvek dobre mienené zadupe do prachu veta „ Nevadil mi ani tak celkem přímočarý „dračákovský“ děj jako spíše o obrovské množství hrubek, který byli vymýceny až během korektur“. Inak oooobrovsky fajn kniha.