Dračí Vejce

Dračí vejce
Autor	Robert L. Forward
Vydal	Polaris
Typ	Sci-Fi
Preklad	F. Bouška
Strán	294
Rok	2000
Hvězdotřesení
Autor	Robert L. Forward
Vydal	Polaris
Typ	Sci-Fi
Preklad	M. Hrnčíř
Strán	276
Rok	2000

K slnečnej sústave sa blíži neutrónová hviezda. Jej hmotnosť je zhruba polovina hmotnosti Slnka, priemer má však len 20 km. Otáča sa rýchlosťou 5 miliónov otáčok za sekundu, gravitácia dosahuje intenzitu 67 miliárd g a hodnota magnetického poľa sa približuje hodnote milión gaussov. Máte pocit, že nepíšem o sci-fi ale o odbornej astronomickej publikácii? Mýlite sa. Autor Robert L. Forward na pozadí fyzikálno-astronomických poznatkov rozohral vzrušujúci príbeh zrodu civilizácie v pre nás nepredstaviteľnom svete obrovskej gravitácie.

V úvode knihy sme vďaka autorovi pri jej zrode. Každý vývojový stupeň pri ceste premeny od výbuchu supernovy, až k okamihu zrodu života, autor spojil s popisom fyzikálnych procesov prebiehajúcimi vo vnútri i na povrchu hviezdy. Nevyhol sa pritom odborným výrazom, ale fyzikálne javy popisuje a vysvetľuje vcelku prístupnou formou a intelignentému čitateľovi určite rozšíri obzory. Je pravda, že odborné pasáže pôsobia miestami trochu unavujúco, no pri deji postavenom na vedeckom a logickom zdôvodnení každého procesu, sú nutnosťou. Vedci zo Zeme si samozrejme nechcú nechať ujsť preskúmať unikátny objekt. Vysielajú k Dračiemu vajcu, ako nazvali putujúcu neutrónovú hviezdu pre jej zrod v súhvezdí Draka, medziplanetárnu loď Svätý Juraj. Samozrejme, priblížiť sa k objektu s gravitáciou 67 miliárdkrát väčšou než na Zemi je technicky veľmi náročné. Autor dosť podrobne opisuje spôsob vyriešenia prežitia pozemšťanov v blízkosti Dračieho vajca. Pomáha im gravitačná technika reprezentovaná deorbiterom so šiestimi kompenzačnými asteroidmi. A tieto výdobytky pozemskej vedy sa znenazdajky zjavili na oblohe Dračieho vajca ako nové hviezdy a spustili lavínu udalostí. Zapôsobili ako prvotný impulz na rozvoj inteligencie miestnej živočíšnej formy, neskôr nazvanej civilizácia Čilov.

Robert L. Forward fascinujúco vykreslil zrod inteligencie, každý vývojový stupeň logicky zdôvodnil pôsobením vonkajších faktorov. Stojíme pri zrode náboženstva, matematiky, ale napríklad aj pri prvom pokuse o kontakt Čilov s pozemšťanmi.

V druhej dejovej línii sledujeme posádku výskumného modulu Drakobijec, ich úžas nad objavením inteligentného života a aj ich snahu o dorozumenie a napokon aj pozdvihnutie úrovne čilej civilizácie. Vynikajúco je spracovaná aj myšlienka odlišných časových rytmov. Čilovia žijú miliónkrát rýchlejšie než ľudia, jedna generácia Čilov žije cca 15 minút pozemského času. Preto je možné, že keď sa pozemšťania prvý krát skontaktovali s Čilami, tí boli na úrovni zhruba našej doby kamennej, no po pár dňoch kontaktu, počas ktorého ľudia z Drakobijca vysielajú všetky dovtedy nadobudnuté vedomosti Čilom, boli títo schopní všetky údaje spracovať, prijať a pochopiť a postupne nastúpiť cestu vlastného rozvoja, v ktorom prekonali pozemskú techniku. Rozpracujú vlastný systém medzihviezdnych letov, skonštruujú motory umožňujúce lodiam približiť sa rýchlosti svetla...

Kniha Dračí vejce končí v čase, keď sa tok informácií otáča a sú to ľudia, ktorí zrazu prijímajú nové vedomosti a zisťujú, že na mnohé objavy ešte ľudstvo nedorástlo. Priame pokračovanie Dračího vejce sa volá Hvězdotřesení. Dej priamo nadväzuje na prvý zväzok. V úvode sa na Dračom vajci odohrá kataklyzma - obrovské zemetrasenie celoplanetárneho rozmeru. To spôsobí takmer zánik celej čilej civilizácie. Na povrchu planéty prežije len pár jedincov, ale nikto s technickým vzdelaním. Všetka infraštruktúra je zničená, všetky informácie získané od pozemšťanov tiež. Na orbitálnej stanici Čilov prežije zase technicky vzdelaná komunita, tá je však bez možnosti vrátiť sa na planétu a pre nedostatok zásob odsúdená na vymretie.

Autor tentokrát dejovú líniu rozdelil na tri vrstvy. Sledujeme snahu skupiny preživších Čilov na Dračom vajci o pozdvihnutie sa na bývalú úroveň. Títo však musia zároveň odolávať útokom náboženského fanatika Attilu, ktorý úspešne pôsobí ako brzda rozvoja. Keď komunita Čilov na hviezde už má takmer vyriešený problém pristátia Čilov z orbitálnej stanice, podľahnú útoku Attilu a na Dračom vejci nastáva "doba temna", trvajúca niekoľko čilích generácií a pristátie obyvateľov orbitálnej stanice je znova znemožnené.

V druhom slede sledujeme snahu Čilov na orbitálnej stanici zachrániť všetky vedomosti a vybudovať vlastný životaschopný svet, svet ktorý by bol schopný prežiť dlhší čas vo vesmíre a zároveň ich úsilie o vyriešenie problému ich prepravy na materský svet. Po porazení skupiny pripravujúcej podmienky na ich pristátie Attilom, objavia spôsob, ako sa dopraviť na Dračie vajce. No bez pomoci pozemšťanov nie sú schopní technicky tento problém realizovať. Navyše navrhované riešenie by znamenalo, že posádka výskumného modulu by sa už nikdy nebola schopná vrátiť k materskej lodi a bola by odsúdená na pomalú smrť na obežnej dráhe Dračieho vajca.

To je tretia dejová línia - riešenie dilemy vlastného prežitia, alebo zachránenia celej čilej rasy.

Je málo kníh, v ktorých si autor vymyslí nový svet a vypracuje ho do najmenších podrobností. Ešte menej je takých kníh, v ktorých by bol tento svet postavený na reálnych vedeckých poznatkoch. A ešte menej je takých kníh, ktoré by sa navyše výborne čítali. Knihy Dračí vejce a Hvězdotřesení spĺňajú tieto podmienky mierou vrchovatou. Vnímavému čitateľovi navyše predostrú množstvo morálno-filozofických problémov. Nie však priamo, autor sa nepýta: "Má ľudstvo právo pri kontakte s civilizáciou snažiť sa ju pozdvihnúť na svoju úroveň? Neobráti sa to proti ľudstvu? Neochudobňuje túto civilizáciu o tvorbu vlastnej histórie, voľbu vlastného smeru rozvoja? Čo je dôležitejšie, vlastné prežitie, alebo záchrana inteligentnej rasy?", ale pri čítaní, a hlavne po dočítaní a "trávení" knihy tieto otázky zákonite vyplávajú.

Na záver mi neostáva nič iné, len odporúčať tieto knihy do pozornosti každému priaznivcovi pravej nefalšovanej hard sci-fi literatúry. Určite neoľutuje.