Zaklínač

Zaklínač. Kúzelné to slovíčko, po ktorého vyslovení zbystrie takmer každý fanúšik fantasy literatúry v našich končinách, vládnuci češtinou alebo poľštinou. Legendárne dielo Andreja Sapkowskeho, ktorý priniesol čitateľom uveriteľný a taktiež značne drsný fantasy svet Rivie s hrdinom nesúcim meno Geralt, ktorý nosí na chrbte dva meče a zabíja monštrá na počkanie. Dlho a netrpezlivo očakávaná herná adaptácia Geraltových príbehov je konečne tu a nám nezostáva nič iné ako sa pozrieť tomuto bielemu vlkovi na jeho tesáky.

Monštrum bojujúce proti monštrám

Zaklínač, tak ako som už spomenul v úvode je RPG hrou založenou na poviedkach a románoch poľského autora Andreja Sapkowskeho z čoho vyplýva, že autori stáli pred neľahkou úlohou previesť do sveta jedničiek a núl jedinečnú atmosféru sveta, v ktorom sa knižný Zaklínač odohráva. Tá pozostáva hlavne z reálneho poňatia fantasy sveta, ktorého obyvatelia riešia s malými obmenami prakticky rovnaké problémy ako my – alkoholizmus, rasizmus ľudí voči iným rasám, gamblerstvo, politika atď. V praxi by sa dal svet Zaklínača prirovnať k temnej stredovekej verzii nášho dnešného sveta s veľkou prímesou príšer a kúziel. Práve k príšerám sa viaže aj náplň Geraltovej práce, ktorý je jedným z cvičených zabijakov - Zaklínačov, ktorí sa špecializujú na ich zabíjanie, za čo si samozrejme nechávajú náležite zaplatiť. Zaklínači nielen majstrovsky zvládajú boj s mečmi, ale vďaka rôznym mutáciám, ktorými ich telo v priebehu výcviku prešlo dokážu vyrábať a užívať rôzne, pre normálnych ľudí smrteľné lektvary zlepšujúce ich zmysly. Mimo tohto všetkého ovládajú zaklínači taktiež istú formu mágie v podobe znamení, za pomoci ktorých dokážu na nepriateľov zoslať napríklad oheň alebo chvíľkovo ich omráčiť. Námet na hru ako ušitý, nemyslíte?

#pic1#

Kde bolo, tam bolo...

Ústredným propagonistom hry je po vzore kníh zaklínač Geralt z Rivie prezývaný taktiež Biely vlk alebo Gwynbleidd. Samotný príbeh hry voľne nadväzuje na udalosti popisované v knihách, čo je určite pre mnohých čitateľov prekvapivé zistenie po vzatí do úvahy, akým spôsobom bola knižná zaklínačská sága ukončená. Autori sa z jej koncom pomerne šikovnej vysporiadali za pomoci príbehovej kľučky v podobe amnéziou trpiaceho Geralta, ktorého v úvode hry nájdu jeho druhovia ležať polomàtveho v lese. Autorom sa taktiež týmto podarilo zmazať rozdiely medzi čitateľmi kníh a novými hráčmi, avšak aby všetko dávalo zmysel ponechali v príbehu veľa útržkovitých odkazov na knihy, takže fanúšikovia kníh neobídu na prázdno a budú sa tak môcť pousmiať nad tým, keď Geralt stretne starých známych, na ktorých sa nepamätá. Hlavný príbeh sa točí okolo mutagénov slúžiacich na premenu a s ňou spojeným ziskom špecifických vlastností zaklínačov , ktoré sú v úvode hry ukradnuté z ich pevnosti, banditami pod vedeným záhadného mága. Geraltova úloha je teda jasná – nájsť mága, pomstiť sa za smrť priatelia a získať nazad ukradnuté mutagény. Cesta za týmto cieľom nebude však vôbec jednoduchá a tak budete spolu s ním čeliť rôznym príbehovým zvratom, v ktorých hlavnú úlohu budú hrať aj Vaše rozhodnutia.

Rozhodnutia, na ktorých záleží, kopec questov a minihry

Jednou z hlavnou devíz Zaklínača, mal byť prepracovaný príbeh, ktorý môžete svojimi vlastnými rozhodnutiami ovplyvniť a zmeniť tak sled udalostí, ktoré sa odohrajú v budúcnosti. Autori svoje sľuby splnili v tomto prípade na jednotku, a tak budete v koži Geralta niekoľko krát čeliť rozhodnutiam, ktoré Vám nemusia, tak ako v reálnom živote v danej chvíli pripadať ako dôležité, ale s odstupom času sa môžu naplno prejaviť ich niekedy až fatálne následky. Tie sa môžu prejaviť až po pár odohraných hodinách od zmieneného rozhodnutia, na ktoré ste spätne upozornení prestrihovou animáciou v momente, keď budete konfrontovaní s jeho následkami. Tento element nielenže vedie hráča, k rôznym záverom hry, ale taktiež pozdvihuje znovuhrateľnosť do nečakaných výšin, pretože práve vďaka oneskoreniu následkov hráč nemôže len tak načítať save a jednoducho svoje rozhodnutie zmeniť.

#pic2#

Hlavné putovanie Geralta je samozrejme lemované postrannými questami, z ktorých veľká časť je nepovinná, ale môže dopomôcť na jeho cestách a to či už v podobe peňazí, vybavenia alebo nejakej tej informácie, ktorá pomôže získať lepší prehľad o veciach, ktoré sa dejú v danej oblasti. Tieto questy väčšinou zahàňajú štandardné vybíjanie príšer – Geraltova hlavná pracovná náplň, ochrana danej osoby spojená so zabíjaním príšer, robenie poslíčka prípadne riešenie rôznych zaujímavých problémov jednotlivých indivíduí, s ktorými príde Geralt do styku. Pri získavaní a plnení questov budete často absolvovať rozhovory, ktoré tvoria v kombinácií s Geraltovým sarkazmom a nadávkami (vid. Nižšie) veľmi osviežujúci prvok celej hry. Tak ako v reálnom živote vy aj Geralt si môže spríjemniť svoje putovanie v podobe alkoholu(a s ním spojenou opicou), ktorý sa okrem štandardnej konzumácie využíva aj na prípravu lektvarov, prípadne si užiť s nejakou tou ľahkou devou. Okrem týchto rozptýlení môže Geralt taktiež rozbiť niekomu ciferník v krčmových súbojoch alebo si zahrať s pokerovými kockami.

Dva meče, znamenia a alchýmia

Geralt tak ako každý Zaklínač nosí so sebou dva meče – jeden strieborný na monštrá a jeden železný na ľudí alebo ako on sám vraví na tie druhé monštrá. S týmito mečmi dokáže zaobchádzať v 3 troch štýloch boja – rýchlom, pomalom a skupinovom, ktoré snáď bližšie popisovať nie je potrebné a bude úplne stačiť, že každý štýl disponuje svojimi vlastnými efektnými animáciami, takže je radosť sa pozerať ako Geralt porcuje nepriateľov jedného za druhým. Tu sa musíme pozastaviť nad systémom akým boje samotné prebiehajú. Autori sa rozhodli experimentovať a tak namiesto na miesto štandardného bez hlavého klikania musí hráč svoje útoky správne načasovať, čím sa menia boje prakticky na takú rytmickú hru klikania a čakania než sa zmení kurzor na planúci meč. Funguje to jednoducho – trafíte časovanie a Geralt vykoná úspešne útok prípadne aj nejaké to kombo, netrafíte časovanie a Geralt sa stratí rovnováhu čím sa stane nachvíľu ľahkým terčom pre svojich nepriateľov. V prvých minútach hry som tento systém nenávidel, ale postupne som mu prišiel na chuť aj keď musím priznať, že celkovo vnímam skôr ako mínus v hrateľnosti, pretože Vás autori takto nútia neustále sledovať kurzor a vy si tak nemôžete naplno vychutnať Geraltove otočky a smrteľné výpady. Geraltovi samozrejme okrem mečov nerobia výraznejšie problémy ani ďalšie chladné zbrane avšak ich využívanie značne eliminuje fakt, že sa pri nich nedajú aplikovať jednotlivé bojové štýly, ktorých správny výber je kľúčový pre väčšinu bojových stretov. V tých je možné taktiež využívať jedno z piatych znamení, na ktoré si Geralt postupom času spomína a vyčarovať si tak napríklad dočasný štíť alebo zapáliť nepriateľa. Poslednou dôležitou zložkou hry je alchýmia a s ňou spojené lektvary, ktorých účinky v malých množstvách môžu Geraltovi zlepšiť videnie v tme, zrýchliť regeneráciu zdravia apod., pokiaľ to však s ich používaním preženiete, môže to mať pre nášho hrdinu fatálne následky, ktoré môžu skončiť v lepšom prípade bezvedomím a v tom horšom až jeho smrťou.

#pic3#

Za zabíjanie a taktiež plnenie úloh samozrejme získavate skúsenosti, ktoré sa po určitej dobe pretavia do nového levelu, s ktorého príchodom získa Geralt možnosť naučiť sa nové skilly alebo zvýšiť si jeden zo základných atribútov (síla, obratnosť, výdrž, inteligencia). Postup na nový level spojený s rozdelením talentových bodov, je možné vykonávať len počas meditácie, ku ktorej Geralt potrebuje nejaké to teplé miestečko – posedenie pri ohni alebo príbytky NPC. Meditácia je taktiež nevyhnutná k príprave jednotlivých lektvarov a môže poslúžiť na rýchle prečkanie dňa/noci.

Pár technických...

Zaklínač bol vo vývoji naozaj veľmi dlhú dobu a je to na ňom bohužiaľ poznať. RPG hry po príchode Oblivionu povýšili, čo sa týka technického spracovania a slobody pohybu na novú úroveň a Zaklínač sa k nej nepribližuje ani zďaleka. Po grafickej stránke to ešte ako tak ujde – ulramodifikovaný staručký engine Aurora, ale do očí bijúcu linearitu jednotlivých lokácií, v ktorých sa môžete pohybovať iba po vopred vyznačených cestách už bohužiaľ odpustiť nedokážem. Čo je však ešte oveľa horšie sú loadovacie časy samotných lokácií, ktoré sa rátajú na minúty a negatívne tak ovplyvňujú zážitok z hry. Pomerne rozpačité pocity vo mne zanechal aj český dabing, ktorý si síce zachoval drsnú podobu ako ju poznajú čitatelia z kníh, ale hlasy jednotlivých postáv mi prišli tak neuveriteľne strojené, že som pár krát neubránil smiechu.

K čomu naopak výhrady nemám je zvuková kulisa, ktorá je takmer dokonalá vďaka priloženému soundracku sa k jej posluchu vráti určite nejeden hráč.

#pic4#

Rekapitulácia

Zhrňme si to. Zaklínač po niektorých stránkach exceluje – príbeh, uveriteľný fantasy svet, znovuhrateľnosť, hudba; v niektorých zase zaostáva za konkurenciou – linearita lokácií, neuveriteľne zdåhavé nahrávacie časy, pre niekoho možno nie celkom ideálny súbojový systém. Z celkového zúčtovania však vychádza Biely vlk so vztýčenou hlavou a má určite nemalú šancu zaujať aj hráčov, ktorí nemali s knihami nesúcimi magické slovíčko Zaklínač v názve zatiaľ tú česť. Pre čitateľov kníh sa z neho vďaka zachyteniu podoby sveta z Sapkovskeho diel automaticky stáva nutná kúpa a pre fanúšikov kvalitných RPG hier zase klenot, ktorému by sa určite aj napriek pár kazom nemali vyhnúť.

#aut#

#tab#