Coventry v plamenech

Keï som písal vo Fantázii è. 12 o knihe Útok na Buchanan od Ricka Shelleya, v závere som si povzdychol: „....a to nás èaká ešte Coventry v Plamenech a Návrat na Camerein.“ Netušil som, ako rýchlo sa moje slová naplnia. Ubehlo pár mesiacov a v mojich rukách sa ocitlo pokraèovanie spomínaného Útoku na Buchanan.

Na jednej strane musím oceni? tri veci - promptnos? s akou sa na trhu objavilo pokraèovanie, nie je to rozdelená jedna kniha na dve èasti (ako to v poslednom èase majú vo zvyku niektorí vydavatelia) a fakt, že sa po dlhom èase zaèína objavova? aj klasická, vesmírna sci-fi. Zatia¾ síce nie príliš kvalitná, ale dúfam, že sa to zlepší.

Pouèený mnohými skúsenos?ami, keï pokraèovanie nie je ani zïaleka také dobré ako prvý diel, siahol som po knihe s odhodlaním neoèakáva? od nej ve¾a, zvláš? keï Útokom na Buchanan som príliš nadšený nebol. Tajne som ale pritom dúfal, že budem príjemne prekvapený.

Kniha zaèína správami o katastrofe na Reunione - planéte, kde vojská Federácie neznámou zbraòou, spôsobujúcou obrovské požiare, zmasakrovali výcvikový tábor vojsk Spoloèenstva planét. Zahynulo okolo štvr? milióna brancov. „Hm, prvá strana a hneï celkom zaujímavý nápad, som zvedavý, ako sa to bude vyvíja? ïalej.“ povedal som si v duchu. Žia¾, táto prvá strana je jediný svetlý bod celej knihy. Tá zbraò je jediný, relatívne originálny, nápad, ktorý však v ïalšom príbehu už nebol vôbec rozvíjaný. Nechápem, preèo ho vlastne autor spomenul, keï nemal v pláne ïalej s ním pracova?.

Pri ïalšom èítaní som dlho trpel pocitom deja-vu. Príbeh na Coventri zaèína takmer na vlas rovnako ako Útok na Buchanan. Zoznamujeme sa s rodinou Regieho Baileya, sledujeme jeho pocity, keï sa dozvie správu o tom, že na jeho planéte sa vylodili jednotky Federácie. Vïaka tomu, že sleduje správy dozvedáme sa aj my („ó, aké originálne...“ pozn. autora) o dianí v okolí, dozvedáme sa, že vojaci Federácie vyháòajú obyvate¾ov z domov a tieto potom vypa¾ujú a vyhadzujú do vzduchu, aby sa vyhnaní ¾udia nemali kam vráti?.

V druhej dejovej línii sledujeme mladého èlena domobrany Noela Wittingtona a jeho cestu k zhromaždisku domobrany a ich neúspešný pokus o odpor.

Najväèšiu èas? knihy zaberá sledovanie príprav, vylodenie sa a boj vojsk Spoloèenstva na Coventri. Sledujeme nezáživné, nudné a príliš únavné opisy presunov jednotlivých jednotiek. Skutoène, takmer každá strana sa hmýri vetami: „Alfieho družstvo sa presunulo o tri metre za boènú líniu vojakov Federácie...“ Nemal som pocit, že èítam knihu, ale nejakú taktickú príruèku pre mladých dôstojníkov rozoberajúcu ofenzívu odohrávajúcu sa kedysi dávno. Nepomohlo ani to, že som sa stretol s niektorými postavami známymi z prvého dielu - s Ianom Shrikesom, ktorý po vyhranej bitke s admirálom Truscotom pri Buchanane stal sa kapitánom vesmírnej lode a s dôstojníkom Davidom Spencerom. Sú to postavy úplne ploché, bez citov a emócií. Teda ak nerátame obèasné autorove úlety. V snahe prida? postavám nejké emócie sa doèítame, že „Shrikes sa musel ve¾mi ovládnu?, aby nestisol operadlá kresla tak, až by mu zbeleli kåby.“

Stále mám pocit, že autor zostal èitate¾ovi ve¾mi ve¾a dlžný. Vôbec nevysvetlil, preèo vojaci Federácie mestá podpa¾ovali a ¾udí vyháòali, keï tých istých ¾udí potom neskôr s chu?ou zabíjali. Preèo rovno nezhodili na planétu Coventry tú svoju neznámu zbraò spomenutú v úvode? Bol by to jednoduchší postup pri dosiahnutí rovnakého efektu a s menšími stratami. Takisto nemám rád, keï sa ktosi v príbehu správa nelogicky. A správanie vojakov Federácie také bolo. Napríklad: aj keï už na nich útoèili vojaci Spoloèenstva, nebránili sa, ale neustále podpa¾ovali nové a nové domy.

V Útoku na Buchanan som vyzdvihol autorov opis boja vesmírnych plavidiel. V tejto èasti trilógie tiež prebieha boj aj na obežnej dráhe, ale v podstate celý by som opísal jednou vetou: „Lode skoèili do Q priestoru, chví¾u tam poèkali, vyskoèili z Q priestoru, zistili kde sa nachádza nepriate¾, oznámili svojim vojskám na povrchu, že ešte nie sú znièení a že im nemôžu teraz posla? žiadne posily a znovu skoèili do Q priestoru.“