Takzvaný Orange Box od Valve, je asi odpoveďou na nie príliš nadšené reakcie ohľadom ceny a dåžky prvej epizódy k hre Half-Life 2. Preto tu máme luxusnejšiu oranžovu krabicu, ktorej celkové zloženie poteší ľudí, ktorí váhali nad kúpou starších vecí z kolekcie Half-Life 2 hier a možno trochu nasrdí tých, ktorým na Steam accountoch pokojene pradie Half-Life 2 a Episode One. Tým čo to nevedia, totiž Orange box okrem novej druhej epizódy, multiplayerovej Team Fortress 2 a logického Portalu, obsahuje aj dve vyššie spomínané hry. Naše dojmy z dvoch starších si môžete vyhladať v starších recenziach a tu sa pustíme do rozboru troch novších pokusov Valve, naplniť si svoje účty. Či je to výhodné pre obidve strany sa dozviete už v samotnom texte.

Half-Life 2: Episode Two

Aby som zbytočne nespoiloval ľudom, ktorí ešte prvú epizódu, alebo dokonca pôvodnu hru Half-Life 2 nedohrali, poviem len toľko, že hra začína približne tam kde tá minulá skončila. Hráč v roli Gordona Freemana opäť pokračuje vo svojej ceste za záchranou ľudstva pred emzákmi. A pretože nie je žiaden Duke Nukem (never) a nemôže ich jednoducho nakopať len tak sám do zadku, bude svoju očistu vykonávať naďalej v komornejšom a pomalejšom tempe. Po ruke mu tak ako v prípade prvej epizódy bude takmer celý čas Alyx, ktorá zaplňuje tú måkvu Gordonovu prázdnu a v určitom úseku aj prekvapivo ukecaný Vortigaunt, za ktorého hlášky by as nehanbil azda ani Shakespeare. Samozrejme prekvapenie sa nekoná a Gordon opäť neprehovorí. Úloha v tejto epizóde je od začiatku pomerne dosť jasná a nikomu nezničím prekvapenie ak pvoiem, že dvaja hlavní protagonisti sa majú dostať do lesnej základné White Forest. Nič viac, nič menej.

#pic1#

Nechcem robiť zbytočné tajnosti a oznámim veci na ktoré je najväčšie percento hráčov aj tak najviac zvedavá – druha epizóda je rozhodne zábavnejšia než tá prvá a zároveň aj dlhšia a ponúka aspoň tých 6 hodín hracieho času. Čo mňa však osobne sklamalo sú veľké reči o „odhalení G-mana“ , ktoré po zahratí už jednoducho možno označiť za Hype a okrem dvoch nepriamo súvisiacich, nie až tak závažných informácií sa človek zase nič nedozvie. Ale na to si už človek zvykne. Epizódny model obsahu funguje kvalitne v prípade Sama & Maxa, a z marketingového hladiska funguje asi aj vo Valve. Aj keď v ich prípade sa to zdá byť skôr dobrou výhovorkou, ako v relatívne dlhom časovom úseku vytvoriť veľmi krátku hru, ktorá ma proporcie pôvodnej hry a automaticky tak „nie je povinná“ prinášať hromadu noviniek a veľké zmeny. Takéto veci by sa dali dobre kritizovať, ale Valve sa to vždy „prepečie“ pretože, akokoľvek sa jedná o stále v podstate rovnakú hrateľnosť a žuvačkové natahovanie toho istého, náplň je vždy kvalitne spracovaná.

#pic2#

Hra sa skladá zo siedmych kapitol (pričom práve posledná by sa skôr než regulérnou kapitolou dala nazývať krátkym outrom) a musím uznať , že ať na tretiu, ktorá je robená v klasickom štýle, prelez, rozbi, stlač, preskáč, otvor, vráť sa, posuň sa ďalej (a všetko toto sa odohráva v malom priestore ako keby sa človek v hre ani priveľmi neposúval) , sú to kapitoly veľmi zábavné.

Ako bolo z rôznych trailerov a propagačných screenshotov vidieť. Valve sa po prevažne industriálnej mestskej zástavbe rozhodlo preskúmať lesy. Rozhodne to nedopadlo zle, ale na druhej strane naozaj žiadne otvorené priestory a boje nečakajte. Stále sa jedná o cestičkové trasy, ktoré su akúrát logicky širšie než je tomu v interiéroch. Jedinú výnimku tvorí otvorené bojisko na samotnom konci hry, ktoré je veľmi príjemne spracované a pôsobí svojou stavbou až multiplayerovým dojmom. Ochudobnení nebudú ale aj milovníci interiérov (stále máte na ne ešte chuť?) či už v podobe niekoľkých budov alebo jaskynného komplexu. S novými prostrediami prichádzajú aj noví nepriatelia. Už pred vydaním sa notoricky známzmi stali trojnohí hunteri, ktorí su silnejší než na prvý pohľad vyzerajú. Druhým vyvoleným degustátorom hráčovho olova je acid lion, čo je v podstate strieľajúca (a silnejšia) verzia Antliona a tretieho pána na holenie nechám už hráčov objaviť samých, aj keď treba dodať, že s touto kreatúrou hráč v priamej konfrontácií bojovať nebude. Možno si to autori šetria na tretiu epizódu. Nových maličkostí je viacero, či už nevrlý doktor Arve Magnusson alebo jeho špecialna bomba na striderov. Rozhodne najzaujímavejšou novinkou, ktorá je aj v Portali a Team Fortress 2 sú takzvané Achievements – hráčove úspechy, kde dostáva ocenenia za zvládnutie určitých úsekov hry, alebo dosiahnutie špecialne stanovených cieľov od jednoduchších typu ukradnúť granát od Zombine po náročnejšie ako zabiť všetky larvy antlionov v hre ( čo zas nie je taká ľahká zábavka už len z toho dôvodou, že ich je 333 a niekedy sú poschovávané). Tí bystrejší si všimli, že je to v podstate fikaný trik ako predåžiť hernú dobu, ale rozhodne zaujímavým spôsobom. Vašimi splnenými achievements sa samozrejme bude pýšiť Váš steam profil. Veľkým comeback hlási ovládateľné vozidlo, ktoré z buggy prešlo zaujímavým tuningom ku krajšiemu looku, aj keď už nemá zbožňovaný Gauss Cannon. Práve z vozidla sa stáva hlavný protagonista v kapitolách štyri až šesť, aj keď pochopiteľne sa ku slovu prihlásia aj Freemanove nohy, rozhodne bude jazda pohodlnejšia než na diaľnici 17. Tam mi osobne vadilo, že hráč musel každých 30 sekúnd vystupovať aby vypol nejaké to silové pole a hrateľnosť bola veľmi rušivá. Tu si našťastie vývojári povedali, že to spravia inak a hráč je „nútený“ ostávať v aute na svojej prekážkovej dráhe. No nútený je prisilné slovo, skôr by sa teda dalo povedať, že rýchla jazda autom cez zombíkov a mimo mín z vrtuľníku je oveľa efektívnejšie ako spraviť si romantickú pešiu vychádzku.

#pic3#

Aj keď je Episode Two v podstate len 6-hodinovou oddychovou akciou, rozhodne by sa dalo napísať ešte mnoho, ja už len dodám, že optimalizácia je prekvapivo dobrá (no zase nie až tak adekvátne slovo, keďže Source engine nie je novinkou) a Source engine má stále čo ukázať, ako aj vidieť z okolných obrázkov. No a nám čo máme toto lesné Gordonovo dobrodrúžstvo za sebou ostáva len čakať na tretiu epizódu.

Hodnotenie: 80%

Portal

Portal určite netreba zvlášť predstavovať. Od oznámenia hry prebehla, myslím si dostatočná, prezentácia v rôznych videách, novinkách a preview. Teoreticky základ vyzerá veľmi príťažlivo, zvlášť keď koncept Portalu rozvíja náznaky, ktoré sa objavili v Prey. Tam pôsobili portály ako pôsobivý efekt, ktorý dokázal pri prvom zhliadnutí vyvolať nadšenie. Potom prišiel Portal a z „bombastických Preyovských portálov“ urobil materskú škôlku. Pravá škola začína až teraz. A buďte usilovní milí žiaci, na konci vás čaká koláčik.

Akokoľvek sa to zdá nepravdepodobné, Portal má svoj príbehový podklad. Ten sa nehrá na nič svetoborné, životný príbeh jednej testovacej androidky sa nakoniec ukáže zaujímavejší ako sa z počiatku zdá. Samozrejme, len z hľadiska pozadia (toho príbehového), keďže hra samotná bojuje o priazeň hráča od úvodných sekúnd. A úspešne. Prvé oťukávanie s portálmi začína nevinne, po základnom pochopení sa dostávajú k slovu (spoločne s možnosťou tvorenia vstupných aj výstupných portálov) zložitejšie hádanky. A potom je koniec. Jednoduchý náčrt Portalu by vyzeral približne takto, jeho rozšírená verzia by bola obohatená o vtipné hlášky, ktorými autori nešetrili a nešetrí nimi ani hráčov herný sprievodca.

#pic5#

Predsa len trochu bližšie k samotnej hre. Portal by sa dal nazvať aj ako inteligentná pacifistická FPS (first portal shooter :) ). Jedinou zbraňou, hoci veľmi silnou, je už spomínaný „metač“ portálov. To máte tak, vytvoríte si jeden portál, potom druhý a na svete je fajn priechodka. Vracanie sa domov v neskorých hodinách by s touto hračkou bolo o dosť jednoduchšie, bez zbytočných rozruchov. Autori to síce sťažili, sem tam (a neskorších fázach hry skoro stále) sa nájde povrch, ktorý neumožňuje vytvoriť portál a tak treba nájsť iné riešenie, stále však v normách priemerného rozmýšľania. Ono, pointa Portalu nie je položená na lámaní mozgu (minimálne nie toho hráčovho) ale na užívaní si niečoho nového. Originalitu a uvoľnenosť hry potvrdzujú aj už spomínané hlášky, ktoré s približujúcim sa koncom hry gradujú až do veľkého finále, ktoré jednoznačne treba zažiť. Teda nie že by to bolo niečo náročné – odhadovaná doba „story“ módu hry sa pohybuje niekde v rozmedzí 2-3 hodín. Ten „story“ mód nespomínam len tak pre nič za nič – k dispozícii sú aj advanced a challenge mapy pre ďalšiu, o niečo ťažšiu, zábavu.

Portal ako celok pôsobí (ako to povedal aj Dj. Bobor), že bol robený pre radosť. Nemá klasickú hernú dåžku, v podstate je mierne uletený a v žiadnom aspekte nezapadá medzi priemer. Ako hodnotiť titul, ktorý vydrží na jeden večer, na druhej strane dokáže podmaniť zaujímavým riešením problémov (kde inde ste skákali cez portály, aby ste nabrali dostatočnú rýchlosť na preskočenie prekážky?) a srší z každej strany humorom. Samostatne vydaný Portal by sa kritike v bodoch, ktoré som vyššie spomenul nevyhol, ale v prípade Orange boxu sa dá privrieť očko. Ono, Portal bol už od svojho uvedenia prezentovaný ako „bonusová hra“ k druhej epizóde. Výsledok mohol len ťažko dopadnúť lepšie....

Hodnotenie: 70%

Team Fortress 2

Pôvodný Team Fortress vznikol v roku 1996 ako mód pre starého dobrého Quaka. S príchodom prvého Half-Lifa prišiel remake s názvom Team Fortress Classic a teraz, s príchodom Episode 2 prichádza aj Episode 2 v živote TF – prichádza Team Fortress 2.

Suchý úvod za nami, kopu zábavy pred nami, za predpokladu že po novinke siahnete. Jasne, celková prezentácia vyzerá všelijako, oproti vážnemu TFC to TF2 ťahá k čistej groteske, čo si môžete všimnúť aj na tých dvoch okolitých screenoch (na rovinu, ani milión screenov nepovie toľko, čo 5 minút hry). Komixová grafika, nie nepodobná XIII, sa k pojatiu hry vyslovene hodí. Valve ako keby od vydania Episode 1 jedlo vtipnú kašu, po humorne ladenom Portale tu máme vtipom osolené TF2.

Pointa ostáva zachovaná. 9 povolaní, každé špecifické vzhľadom a úlohou v hre. Je zbytočné podrobne rozoberať každé z nich, za zmienku stojí rozhodne medik, ktorý behá s „vysávačom“ a pumpuje do kolegu prúd života. Okrem toho má vo výbave pre prípad boja „striekačkomet“ a pílku. Medzi ďalšie strategicky dôležité postavy patrí inžinier, ktorý má na starosti stavbu obranných vežičiek, prenosných ambulancií a teleportov. Z bojovejších povolaní je to klasika vojak s raketometom, „ťažký“ vojak s rotačákom a v neposlednom rade, pre všetkých vyznávačom uhlu odrazu, „ujo s granátometom“. Samozrejme, vybalansovaný tím ma väčšiu šancu na úspech ako zbor 10 skautov (takí fešáci s bejsbolkami). Skoro by som zabudol na špióna, ktorý je pravdepodobne na hranie najťažší.

#pic4#

Boje budú prebiehať na 6 mapách a s výnimkou jednej pôjde vždy o obranu/zaberanie/preťahovanie sa o kontrolné body. Spomenutá výnimka sa nesie v štýle capture the flag a ide o získanie súperových tajných dokumentov. Mapy sú dobre nadesignované, hoci sa nájdu hluché miesta, ktoré sa zvlášť pri obrane územia s radosťou využívajú. Nikdy však nejde o nič, čo by zohraný tím nezvládol. V tom však práve býva problém, pretože vo väčšine prípadov hrajú neznámi hráči, pričom tí chytrejší a šikovnejší trpia (= celý tím) od výkyvov slabších hráčov. Nie, že by som sa považoval za bohvieakého hráča, ale aspoň základné princípy hry chápem a keď to niekto nechápe tak to postihne celú kooperáciu. Jednou z výhod TF2, ktorá vyplýva práve z rôznych povolaní je fakt, že pre každého sa nájde niečo. TF2 nie je o „skille“ ale o pochopení svojej postavy. Nevieš riadne mieriť? Nevadí zahraj si niečo nebojové, medik alebo inžinier je výborná voľba. Taktiež štýl bodovania je závislý od vybranej postavy, na každú sa vzťahuje vlastný bodovací systém.

V čom však spočíva ultimátum TF2 je jednoznačne hrateľnosť. Podobne návykovú a hrateľnú multiplayer FPSku som nehral od CS boomu (nedá sa popísať, musí sa zažiť). Nechcem robiť nejaké predpovede a ortiele, ale TF2 je na najlepšej ceste stať sa, keď nie nástupcom, tak minimálne veľmi vyrovnaným konkurentom čo sa hrania týka. Neviem, akého prijatia sa dočká u progamerov, predsa len herný štýl je viac oddychový než ako (možno) budú schopní prijať. Čas ukáže. Keď som spomínal pri Portale, že by ako samostatný produkt neobstál rovnako ako súčasť kolekcie, tak pri TF2 môžem jednoznačne povedať, že v tomto prípade to tak nie je. TF2 by obstál aj ako samostatný produkt, jeho prítomnosť v Orange boxe dvíha rating kolekcie výrazne smerom nahor.

Hodnotenie: 85%

Pri recenzii každého titulu sme uviedli jeho hodnotenie ako samostatného produktu (preto „len“ 70% v prípade Portalu). Aritmetický priemer vychádza niekde okolo 78%, ale keďže sa Orange Box predáva s pribaleným pôvodným HL2 a Episode One za lákavú cenu, nemožno inak, ako celkový index zvýšiť. 84% sa môže niekomu v pomere cena/výkon zdať málo, ale ako hovorí verdikt: „Nedotknutí pozor! Je tu ponuka, ktorá sa neodmieta...“ A dotknutí môžu uvažovať tiež, prinajhoršom budú mať duplicitnú hru ako darček pre kamaráta/blízkeho (kolekcia obsahuje viacero samostatných cdkeyov).

Last Jedi & JC

#tab#