Darwinia

Chcel by som žit v Darwinii

Nemám rád, lepšie povedané nečítam knihy o alternatívnej histórii. Pár som ich kedysi čítal a veľmi ma nenadchli. Nie je to proste môj štýl. Keď som preto dostal za úlohu zrecenzovať román Darwinia od Roberta Wilsona nebol som dvakrát nadšený a prvé čo ma napadlo, že či chcem alebo nie, budem zaujatý. Ale! Začítal som sa do knihy a po prvých dvadsiatich stranách som tento môj názor od základu zmenil. Tu by mohla recenzia končiť. Kniha, ktorá spôsobí u niekoho radikálnu zmenu názorov na určitú vec asi bude dobrá.

Ale to nestačí. Bolo úžasne sledovať, ako sa s pribúdajúcimi stránkami roztápa môj skepticizmus a zaujatosť voči alternatívnej histórii. Dej začína na začiatku dvadsiateho storočia zážitkami jedného chlapca, ktorý je predurčený stať sa hlavnou postavou. Potom sa stane zvláštna vec. V roku 1912 zmizne Európa, či skôr ľudia a všetko, čo v Európe vytvorili. Namiesto toho sa tam objaví neznáma divočina, s cudzou a často nebezpečnou faunou a flórou, s inými korytami známych riek, s inou morfológiou krajiny, ale hlavne s inou históriou do roku 1912. Samozrejme ľudia vtedajšej doby sú týmto fenoménom, nazývaným zázrak, priťahovaný ako magnet. Organizujú sa prvé prieskumné výpravy a vedecké expedície.

Štýl, akým Wilson píše, je akoby odľahčený od zbytočného balastu a príjemne ľahko stráviteľný. Nemáte dojem, že sa niekedy preluskávate textom, len aby ste sa dostali k napínavejšej pasáži, kde to až tak nevadí. Jednoduchšie to vyjadrím, keď napíšem, že Wilsonov štýl je skrátka kúzelný. Potom ani nenudia opisy mocenských plánov a rôznych “ťahov” na ovládnutie prázdnej a panensky čistej Európy. Vysťahovalci a presídlenci, ktorí odišli z Európy ešte pred Zázrakom, sa teraz vracajú a zisťujú, že teraz môžu zabrať podstatne viac priestoru, akoby sa im vôbec snívalo...

Náš malý chlapec medzitým vyrástol, oženil sa a vydal sa s jednou expedíciou do Darwinie skúmať neznáme.

A potom prichádza pre čitateľa šok. Všetko je úplne, ale úplne inak. Je dokonca ťažké to vôbec opísať, ale podstatné je to, že zmenu histórie Európy vyvolal vírus, ktorý sa dostal do Archívu dejín nejakých galaktických inteligencií a začína ho nekontrolovateľne pretvárať. Razom sa z toho stáva super tvrdá SF o vojne medzi vírusom a inteligenciami, ktorá sa premieta dosť podstatným spôsobom aj do života obyčajných ľudí, žijúcich vlastne už dávno archivované životy. Na prvý pohľad to vyzerá zložito, ale Wilson skladá mozaiku majstrovským spôsobom, takže sa v tom nezamotáte. Kulisy sa reálie su opísane tak plasticky a hodnoverne, že svet Darwinie som mal pred očami ešte dlho po dočítani knihy. Autorovi nie je história asi cudzia, čo je len na chválu. Niekto by mohol namietať, že sa mi to páčilo preto, že to vlastne nie je alternatívna história, ale tvrdá SF. Nie je to pravda. Je to alternatívna história, ale len mierne škrabnutá tvrdou SF.

Obálka knihy je pôvabná a trefná. Dokonale vystihuje atmosféru tohto jedinečného románu. Súkromne som si ho pomenoval svieži vetrík v novodobej SF. Dlho som na takúto pecku čakal. Aby to nebola len sama superchvála, musím sa pozastaviť práve nad tými hard SF pasážami. Moja duša nad nimi pišťala blahom, ale niektorí iní čitatelia možu byť trochu iného názoru. Môže to byt pre nich až pritvrdé a ten prechd až príliš náhly a nelogický. Proti gustu žiadny dišputát. Celkovú úroveň to ale velmi neovplyvní. Prekladateľ odvietol v tomto prípade celkom obstojnú prácu a dokázal udržať tú zvláštnu Wilsonovu poetiku medzi riadkami.

Keby mi niekto povedal predtým, ako som dostal túto knihu do rúk, že raz budem nadšením bez seba práve z knihy o alternatívnej histórii, pozeral by som sa na neho ako na blázna, ktorý ma asi dobre nepozná. Teraz vyzerám ako blázon ja. Podotýkam, že štastný blázon. Polaris je uz pomaly známy kvalitou vyberaných románov a rovnako ani teraz nesklamal. Tak bežte a kúpte si, alebo požičajte túto knižku, ktorá môže v pohode ašpirovať na zlatú (alebo striebornú) knihu čísla. Má na to. Presvečte sa.