Lost Planet: Extreme Condition

Lost Planet, pôvodne hra vyrobená pre Xbox 360 sa konečne objavuje aj na PC. Hráči, ktorí sa zaujímajú aj o konzolové dianie pravdepodobne vedia čo čakať, ostatní to (snáď) zistia z recenzie. Začnime teda...

#pic1#

Bolo nebolo, klišé kvitlo a nebohí ľudia opäť dobíjali cudzie svety. Predsa len, Zem je malá, nie je dostatok surovín a ľudia majú obecne zlý zvyk preskúmavať všetko čo sa len dá. Tento osud postihol aj planétu E.D.N. III, ktorá skôr pripomína severný pól (= všetko zamrznuté/zasnežené) než obývateľnú planétu. Každopádne, skoro všade dokáže niečo prežiť (áno deti, o tom sa budete učiť aj v škole), tu túto poctu prevzala divná hmyzia rasa Akrid, ktorú pôvodne ľudstvo zabíjalo iba v rámci sebaobrany, neskôr však zistilo, že obsahuje určitú termálnu energiu (má celkom veľkú úlohu aj v samotnej hre, keďže hrdina je na nej závislý – samozrejme, že nechce umrznúť), pre ktorú sa nájde vždy využitie. Lovenie Akridov sa teda stálo planetárnym športom a pri jednej takejto akcii zahynie aj otec hlavného hrdinu (zhodou okolností je táto „akcia“ prvou misiou, a treba povedať, že začiatok je to skutočne štýlový). Náš hrdina, Wayne, však ako keby zázrakom prežije, objaví sa však na mieste, kde nikdy nebol, dokonca sa objavia náznaky výpadkov pamäte. Behom pár misií sa však Wayne dá do poriadku a príbeh sa môže rozvíjať ďalej....

#pic2#

Lost Planet je čistá akcia s výborným technickým spracovaním. Priznám sa, že originál som nehral, avšak po skúsenostiach s inými portmi musím výsledok, ktorý sa dostavil na PC pochváliť. V nastavení ovládania síce xboxový ovládač pôsobí trochu provokačne (hoci, samozrejme sa dá hrať aj ňom), ale kombinácia myš + klávesnica funguje bezproblémovo.

Pointa celej hry spočíva v prejdení 11 cca 30 minútových misií, ktoré sú o tom istom. Zabitie menších, resp. „menších“ príšer/nepriateľov a konečné vyvrcholenie misie s finálnym bosom. Potom príbehový posun pomocou veľmi pekne spracovaných filmov a ide sa na ďalšiu misiu. A tak stále dookola, až to zaváňa stereotypom od začiatku. Ten však nenastane, keďže koniec kampane sa blíži veľkou rýchlosťou a príjemná dynamika hrania ruku v ruke s niektorými zaujímavými objavmi počas misií dokáže hru udržať na príjemnej note po celú dobu hrania. Zbraní nie je veľa (nájdu sa aj granáty a špeciálny hák, ktorý umožňuje dostať sa na inak nedostupné miesta), avšak svoj účel plnia, rovnako ako aj možnosť osedlať mecha (VS) a vysvetliť to mimozemskému šmejdu „tvrdou rukou“ a ktorí budú ku koncu takmer nepostrádateľní. Nepriateľov nezastupuje len hmyzia šľachta, ale nájde sa aj pár ľudí, keďže na planéte sa nachádza pár frakcií...

#pic3#

Misie okrem nepriateľov obsahujú aj skryté mince, na umelé predåženie hracej doby, ich zbieranie je odmenené prémiovými bodmi a pravdepodobne aj odomknutím n ejakého bonusu. Druhá alternatíva zvýšenia hernej doby spočíva v multiplayeri, ktorí obsahuje 8 máp (+ ďalšie 4 vydali v nedávnom update). Problém je však so sieťovým kódom a so stabilitou pripojenia. Tomu by mal byť venovaný najbližší patch, ktorý vyjde podľa všetkého tento štvrtok. Obecne sa dá povedať, že multiplayer dokáže zabaviť, avšak rozhodne v tejto forme nemá dlhú budúcnosť. Škoda.

#pic4#

Jednu vec nemožno Lost Planet uprieť. A to je príťažlivosť. Napriek tomu, ako nehostinne pôsobí predstava daného sveta, tak to čo sa deje na obrazovke má skutočnú silu, v zmysle príťažlivosti. Wayne rovnako ako aj hmyzáci sú spracovaný takmer dokonale a hudba/zvuky „iba“ dokresľujú nehostinnú atmosféru. Najmä chôdza po snehu je rozkošná. Design uveriteľnosť sveta len podporuje, prakticky vo všetkých misiách sa prelínajú vonkajšie a vnútorné priestory, vedľa normálnych budov stoja zrúcaniny a svet takmer (zdôrazňujem slovo takmer) dosahuje pocitu post-apokalyptického predstavenia. Vedel by som si takto nejako predstaviť Zem po globálnom ochladení... Všetko si však žiada obete, v prípade Lost Planetu sú to logicky zvýšené požiadavky na hardware. A v prípade spustenia hry pod režimom DX10 treba ísť s mašinou ešte ďalej.

#pic5#

Japonci majú určitú úchylku a to je približovať hry filmom. Toto predviedli aj v prípade Lost Planet, takmer dokonalé filmy (ako som už spomínal) udržujú príbeh pohromade, samotné misie však vo „filmovosti“ v ničom nezaostávajú. Problémom stále, ale ostáva krátkosť hry (na druhej strane je to možno čiastočný ústupok na zdôraznenie filmovému nádychu a boju so stereotypom), nič na tom nemení ani nemožnosť ukladať hru počas misie, LP obecne nie je ťažká, treba len dávať pozor čo sa deje okolo a trochu problémový multiplayer. Aby som to zhrnul – kto má slušnejší počítač, vzťah k akčným hrám (a nevadí mu trochu filmového nádychu), nemá averziu voči japoncom.... môže uvažovať nad tým, že do Lost Planet investuje tisícku. Len či to za tých pár hodín stojí....

#tab#