Rogue Galaxy

Niekedy vám do náruče spadne darček nečakaný. Moje PS2 zapadávalo prachom, a žmúrilo na mňa nahnevaným červeným očkom, a potom už ani to nie – vytiahol som ho zo zástrčky. Nech nežerie elektrinu. Bol som si istý, že so mnou už nikdy neprehovorí, a ovládač mi hodí o hlavu.
Jeden ospalý večer dopadol na môj stôl obal s dvomi DVD, s mysterióznym nápisom „Rogue Galaxy – Layer 0“ a „Layer 1“. Bola to novinárska verzia, bez bookletu, manuálu, obalu – nevedel som, čo čakať. Dajako ku mne prenikli slová môjho dobrodinca, čo mi tie záhadné placky na stôl uložil, a jedno z nich znelo ako „recenzia“.

#pic1#

Tak som si tú vec zahral.

Čoskoro sa predo mnou otvoril farebný svet tohto dielka, a čas ubiehal ako voda. Dovoľte mi, aby som vám ho priblížil.
Väčšina protagonistov sú vesmírni piráti – povedzme si, čo je viac cool ako vesmírny pirát? Možno vesmírny ninja pirát, ale len tesne. Na lodi Dorgenark, ktorá, ku môjmu nemalému prekvapeniu vyzerá ako drevená plachetnica, len s raketovými motormi na korme, brázdite vesmírny oceán na ceste od jedného dobrodružstva k druhému. Dobrodružstvá majú formu svižných akčných súbojov a pasáží rozhovorov, ktorý nemôžte ovplyvniť, ale kto by tie zlaté postavy pri ich výlevoch chcel rušiť?
Hlavných postáv na cestách nazbierate celkom osem, líšiacich sa výzbrojou, schopnosťami, a používanou výbavou. Myslím, že neuškodí, keď vám ich priblížim.
Jaster Rogue, ako hlavný charakter, je ucho uchaté, ešte mu mlieko tečie po brade, a na Dorgenark sa dostal preto, že o piráti najali mysliac si, že je dakto iný. Navzdory tomu, že legálne ani piť ešte nesmie, a že jeho meno vlastne znamená „Šašo Zlodejský“, oháňa sa mečom a revolverom presvedčivo. Väčšinu diania duchaplne komentuje výrokmy typu „What?“ a „Why?“, ale aj tak ho mám rád.
Simon je vesmírny potkan, či obézny jazvec, či... no, hlavne je asi hanblivý, lebo zo skafandra ani nevylezie. Nepriateľov presviedča o mylnosti ich názorov plameňometom a raketami, za sprievodu vtipných hlášok so... škótskym? ... akcentom.

#pic2#

Steve, jeho kamarát, je vystrašený robot, tiež myslený ako komická vložka – nepriateľov rieši svojimi mocnými plechovými rukami, či im posiela darčeky v tvare výbušnín vysoko teroristického charakteru.
Dievčence sú zastúpené Kisalou a Lilikou – dvomi od základu rozličnými osobami: Kisala je drobné dievča nežného charakteru a jemného vyjadrovania, zatiaľ čo Lilika je animálna amazonka, snáď meter deväťdesiat na výšku, ozbrojená hrozivým mečom, strašlivým lukom, desivou pruhovanou čapicou so strašidelným brmbolcom a impozantným poprsím.
Aká je Lilika baba, taký je Deego chlap – psisko na dvoch nohách, bývalý vojak, ozbrojený sekerou väčšou než ktorýkoľvek iný člen party, a malým rotačným guľometom. Malý tip – prehoďte samohlásky jeho mena.
Nesmieme zabudnúť na pravého piráta, ktorým je Zergam, temný a drsný to pirát, ktorému ani Don Carnage, strrrašlivy pirrrat, nesiaha ani po členky. Má strašlivú pirátsku pásku cez oko, strašlivý zakrivený meč a shurikeny, a vie sa posilniť strašlivým pirátskym rumom.
Posledný člen tímu, Jupis, je hacker, dajaká to jašterica, a jeho najočividnejšou schopnosťou je byť natoľko otravný, že som za neho nehral.

Ako ste si mohli z popisu postáv povšimnúť, je to hra zameraná skôr na mladšiu generáciu, ale i cynického capa ako ja vie potešiť. Zápletka (ktorú vám neprezradím), dialógy i riešenie problémov sú priamočiare – ale miestami vedia prekvapiť, a väčšinou pobaviť. Musel som sa smiať, keď som si uvedomil, že pri úlohách, vedúcich ku vybaveniu byrokratických formalít (ani pirát nesmie rabovať, keď nemá platné víza) som nahrabal asi pätnásť úrovní. Teraz je len otázne, či to je zámerný, alebo mimovoľný vtip.
Veľmi príjemne ma prekvapili súboje – nie sú len nejaké sek sem, rúb tam: na slabiny niektorých protivníkov musíte prísť buď metódou pokus - omyl, či pokus - load. Aby ste mohli zraniť obra, musíte vyskočiť, nech dosiahnete zraniteľných častí, na podivnú burinu menom Smiley musíte skočiť, aby sa otvoril a sprístupnil nežným dotykom vašich zbraní, a bossovia, to už je úplne iná trieda – každý z nich je hádankou, ktorú musíte vyriešiť, inak sú vaše šance mizivé.
Potvory sú nápadité, a žiadna z nich nie je človek, ani nekrváca – ako hovorím, vhodné i pre mladších.
Rovnako originálne sú nehráčske postavy, či už bocman, namyslený to kocúr bez čižiem, alebo operátorka Miyo, ktorá je tak zlatá, že som ju mal chuť zabiť asi po piatich sekundách rozhovoru. Áno, som zlý a cynický.

#pic3#

Skvelo vyriešený je vývoj nových predmetov – dá sa pri ňom stráviť nemálo času, a zavariť nejeden mozgový závit. Od postáv, čo postretávate, sa môžete naučiť recepty, ktoré ale nie sú kompletné – niektoré prísady sú len opísané. A potom... držte sa... musíte zostaviť montážnu linku, ktorá sa nielen musí zmestiť do pomerne malej fabriky, ale treba ju organizovať tak, aby všetky časti boli zásobené elektrinou, všetky prísady boli adekvátne spracované a dorazili do „miešačky“ zároveň – pri receptoch z viacerých prísad máte pred sebou riadny hlavolam.

Keď sme už u dobrých nápadov, tak nemôžem nespomenúť spôsob vylepšovania postáv: za levely im pribúdajú len atribúty ako sila, životy, atď. Špeciálne schopnosti získajú uložením predmetov do tzv. „diagramu odhalení“ – keď vyplníte jednu skupinu políčok, dostanete špeciálnu schopnosť – napríklad Simon sa naučí vystreliť všetky rakety dohora a naraz, čím poteší všetky obludky, a nad hlavou si otvorí dáždnik, nech ho dajaká raketa omylom netrafí tiež. Steve sa vie uprostred hypnotického vzoru plieskať po zadnici, čím priláka pozornosť všetkých oblúd na seba (úchyláci), a Kisala vie vyslať vzdušný bozk, ktorý všetkých netvorov, pretože sú to mrchy hnusné, čo lásku nikdy nezacítili, zrazí na kolená. Deego vie hrozne brechať. Kto by to čakal. Od psa?
Zaujímavá je tiež voľba predmetov do diagramu – Kisala zužitkuje mašličky, náušnice, zvončeky a prstienky, zatiaľ čo počítačový maniak Jupis získava schopnosti, pochopiteľne, za kávu a sladkosti. Deego, ktorý je drsný ako šmirgeľ, samozrejme potrebuje drsné predmety ako železné kocky, oceľové pláty, či lebky dračích bohov. Protagonista Jaster, ktorý vyzerá ako miništrant, sa podozrivo často naučí nové triky za... lubrikant (nerobím si srandu).

#pic4#

Teraz viete, o čom je mäso a kosti hry. A čo príloha, a omáčka? (Veď kto by chcel diétne hry, že?)
Grafika je... výnimočná. Nemyslím tým len kvalitu technického prevedenia 3D prostredia, ale ... ona je miestami ako z krásneho kresleného filmu. Aj keď to nebudete hrať, niektoré sekvencie je treba vidieť. Jedna asi 10 min trvajúca medzihra by ma povalila, kebyže neležím pri hraní na posteli. Samozrejme, že grafika nie je najdôležitejším aspektom hry, ale... wow.
Hudba je príjemná, a človek ju je schopný počúvať i po troch hodinách strávených v jednej lokalite. Možno by sa jej dalo vytknúť, že je príliš klasická – v púšti musí hrať hudba arabského štýlu, v džungli to samozrejme sú bubny.
Vítaný bonus je možnosť pestovať Pokémonov, či Insectorov, ako sa im v tejto hre nadáva: dakam položíte pascu s návnadou, a ona sa už ozve, keď bude plná. Potom ulovené potvorky môžete vykàmiť, nadopovať bojovým krmivom pred súťažou, či ich prinútiť k nemanželskému styku s iným Insectorom, čím šľachtíte nové a nebezpečné odrody.
Nanešťastie novinárska verzia nebola kompletná, a preto vám nemôžem povedať o všetkých fajn veciach, na ktoré môžete naďabiť pri hraní Rogue Galaxy – ale myslím, že to, čo som videl, ma presvedčilo. Rogue Galaxy je dobrá hra, nemá žiadnu katastrofálnu chybu, a vážne stojí za to, si ju zahrať. Hlavne mladším hráčom ju odporúčam ako skvelý zážitok – i tým starším, ktorým nevadí, keď sa chvíľu znova cítia mladí.

#pic5#

Spokojne a bez váhania hre udelím 9 bodov z 10, a komu sa to neľúbi, ten má smolu. Pol bodu si odrátajte, ak ste cynik, celý, ak ste starý cynický cap. Prirátajte si bod, ak máte radi kreslené filmy. Ja osobne sa neviem dočkať, kedy budem vo svojich labkách držať bezchybnú verziu.

#tab#