Era 2

Enyal - A Day Without Rain

Už na prvý pohľad sa dá vyzistiť, že ERA veľa fantázie vo vymýšľaní názvov svojím albumom nemá. A žiaľbohu nielen v tom. Hudba tohoto CD sa nemálo ponáša na hudbu z prvého CD a pridalo sa do trošku snahy byť komerčný a výťažiť z úspechu ich najväčšieho hitu – Amena (to musí poznať azda každý – chodilo to v rádiu ešte častejšie ako reklama). Hoci podľa môjho skromného a vycibreného uška bola aj táto skladba inšpirovaná Vangelisovým Hispanola z albumu 1492 – Conquest of Paradise (vrele odporúčam do vlastníctva – nakoniec je to asi jediný dátum, ktorý som sa na dejepise okrem dátumu svojho narodenia – zaiste veľmi významný dátum – nemusel učiť, lebo som mal toto CD…). Nech už bolo Ameno inšpirované čímkoľvek, netreba mu upierať, že bolo vydarené a zarobilo ERE úspech na dlho dopredu.

Ale ERA na rozdiel od Vangelisa (dá sa to s ním najlepšie porovnať, lebo má miestami podobný štýl) chcela byť komerčnou a tak ani v jednej ich “riadnej” skladbe nesmie chýbať “Amenovský” zbor čo je síce nepopierateľne zaujímavá vec, ale už sme ju tu niekoľko krát od ERY (ERAy???!) mali v rôznych podobách (vlastne skladbách) možnosť upočuť. ERE robí hudbu aj texty jedniný človek menom Eric Levi, ktorý sa z desiatich trackov delil o autorstvo textov iba u štvrtej skladby s Lena Jinngeren(ovou) – to možno vysvetľuje, že sa nevie vymotať z Amena. Originálnou je tu možno jedine štvrtá skladba. Podľa mňa je táto skladba najzaujímavejšia a pravdepodobne si to uvedomili aj oni, pretože celý jej text (dve strofy po štyri verše) sú vypísané na booklete. Keď sme už pri booklete, snažili sa zachovať “ich” X-Files-stredoveký štýlový obal. To X-Files a stredovek nie je náhodou, pretože už len názov ERA je vypísaný nejakým Gothic alebo Chaucer fontom (to sú typy písiem) a podľa mňa je veľmi pekný (alebo aspoň originálny), takže v tomto smere majú malé plus. Nepochopil som však presne, či sa album naozaj volá ERA2, pretože na nálepke na obale je napísané: The new album from ERA – It all starts here…možno je to skutočný názov, ale prečo je potom na obale aj veľká dvojka Ô 2???

Ako si tak čítam názvy mám dojem, že ERA sa snaží byť stráášne ponurou a preto dáva svojím skladbám názvy ako Omen Sore, Misere Mani, Madona. O hudbe sa práve idem zmieniť (a dokonca po trackoch). Takže

1. track: nič moc;

2. track: nič moc;

3. track: nič ...

- ale nie, to nemyslím vážne. Ešte tak s prvou skladbou. Tá ma skutočne neoslovila. Na začiatku v nej hrá pekná elektrická gitara, no neskôr úspešne sa to pokazí. Druhý track má peknú melódiu, ale už spomínaný chorál z Amena tu opakuje dokola Divano , čo je celý text a mne po čase začal liezť na nervy. Tretia skladba má zatial najnebezpečnejšie zložitý text (malá rekapitulácia: z prvej skladby som nič nerozumel, v druhej skladbe spievali dokola 2,5 slova, takže tento text je fakt výhra). Ale podľa mňa je skutočným skvostom tohoto albumu 4. skladba (aj track).

Má všetkých päť Pé – melódiu, slová na úrovni a na ďalšie pé si nespomeniem. V každom prípade sa mi už na prvé počutie zapáčila. Melódia piatej skladby sa málo ponáša na tretiu skladbu. 6. track sa nepodobá pre zmenu ničomu (o to horšie…). Nasledujúce skladby sú celkom počúvateľné – ak sa nám predošlé páčili, inak asi nič nové. Malú vínimku tvorí 9. skladba – je opäť počuteľne kvalitnejšia ako zvyšok albumu. Posledná skladba má v sebe chybu. V rozpätí 0:40 – 1:44 je ticho. Po tichu, akoby nič, začne úplne niečo iné ako to, čím skladba začala. Možno to je chyba masteringu, ale od 1:44 to vôbec nie je zlé – keby bolo celé CD aspoň take, ako tento nevydarený track, nič by som nenamietal. Pretože okrem 4. a 9. tracku je všetko spievané v nejakom divnom jazyku – teda nič čo len tak ľahko spoznám. Možno latinčina alebo taliančina (to skôr). V každom prípade to je divný jazyk, pretože nech ním spievajú čokoľvek, stále sa to na seba podobá (ak to nie je naozaj rovnaké, čo je ťažké počuť - rozumieť). Z tohoto všetkého vyplýva, že texty skladieb sa nehorázne podobajú, čo je samozrejme zle. Aj keď im nerozumiem, asi sa tu žiadny poriadny “lyrics” nájsť nedá – obyčajne opakujú dokola nejakú vetu a prívrženci textov (ja sa medzi nich nerátam) sa určite vyžívať nebudú.

Súdiac podľa tohoto albumu, od ERY už asi nič prekvapivé, alebo aspoň prekvapivo lepšie čakať nemôžeme. Môžem sa tak isto aj mýliť a ERA ešte príde s ďalším hitom, akým bola skladba Ameno, ale to by asi najprv musela skúsiť iný štýl a kompozíciu ako z tejto skladby, aby hneď na prvé počutie nebolo z hudby cítiť silné ovplyvnenie Amenom. Nech si zoberie príklad zo skladby Sentence (štvrtý track) – je na prvé počutie originálny – ale to by malo byť celé CD, alebo nech sa Eric Levi spojí s niekým, komu ešte skladateľská fantázia nedošla.